číslo 4,  ročník 17, máj-jún 2016 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Božia láska sa vylieva
Turíce sú pre nás všetkých
P. Raniero Cantalamessa


 

Všetci poznáme základný príbeh Turíc: apoštoli zhromaždení v hornej sieni boli naplnení Duchom Svätým a začali odvážne hovoriť o Ježišovi. Tento príbeh však obsahuje niečo viac, než len tento krátky opis. Pozrime sa bližšie a preskúmajme, čo v ten deň apoštoli zažili. Boli to muži, ktorí žili s Ježišom a počuli jeho učenie. Mohli by ste povedať, že Ježiš bol ich osobným exercitátorom.
Apoštoli však napriek tomu len s ťažkosťami uvádzali Ježišovo učenie do praxe. V Getsemanskej záhrade zaspali, hoci sa mali modliť. Keď Ježiša zatkli, odmietli nastaviť druhé líce. Zlyhávali až do dňa, keď na nich na Turíce zostúpil Duch Svätý. Vtedy sa stali novými ľuďmi – odvážnymi, horlivými, pripravenými zomrieť za Ježiša. Aj my dúfame, že nás ten istý Duch Svätý môže zmeniť. Na chvíľu sa zastavme, vypočujme si príbeh Turíc a pozrime sa, či môžeme zažiť to, čo v ten deň zažili apoštoli.
Keď si príbeh Turíc pozorne vypočujeme, niečo sa stane. Je to niečo podobné, čo sa deje v Eucharistii. Vo chvíli premenenia nám Cirkev opäť pripomína, čo Ježiš urobil v posledný večer svojho života: vzal chlieb, lámal ho a dával ho učeníkom. Keď tento príbeh hovorí vysvätený kňaz pri slávení Eucharistie, uskutočňuje sa to, čo opisuje. To, čo sa stalo v posledný Ježišov večer na zemi, stáva sa znova: chlieb sa stáva Kristovým telom. Podobne keď počúvame príbeh Turíc otvoreným, dôverujúcim srdcom, Duch Svätý môže opäť prísť.

Znamenia Ducha
Učeníci boli zhromaždení spolu s Pannou Máriou, keď zrazu dom naplnil zvuk silného vetra. Potom sa objavilo niečo ako ohnivé jazyky, oddelili sa a na hlave každého prítomného spočinul jeden. Všetkých „naplnil Duch Svätý a začali hovoriť rôznymi jazykmi, ako im Duch dával hovoriť“ (Sk 2, 4).
Keď sa Boh chystá urobiť niečo dôležité v dejinách, obyčajne dáva znamenia. Vie, akí dokážeme byť nesústredení, a preto chce upútať našu pozornosť. Toto sa stalo na Turíce: Boh pripravil svoj ľud pomocou znamení. Jedno znamenie bolo pre uši: zvuk podobný silnému vetru. Nebolo to neutrálne, nejednoznačné znamenie, lebo vietor je symbol Ducha Svätého. Hebrejčina používa rovnaké slovo – ruach – pre „ducha“ i pre „vietor“. To isté platí pre grécke slovo pneuma. Je to vietor, ktorý „veje, kam chce“, počujeme ho, ale nevidíme (Jn 3, 8).
Potom tu bolo znamenie pre oči: plamene ako ohnivé jazyky. Opäť to bolo veľmi výrečné znamenie, lebo Písmo často spája oheň s Duchom Svätým a Ján Krstiteľ povedal, že Ježiš bude „krstiť“ ľudí „Duchom Svätým a ohňom“ (Mt 3, 11).
Boh im dal teda znamenia. Teraz boli pripravení na skutočnosť, na ktorú tieto znamenia poukazovali: „Všetkých naplnil Duch Svätý“ (Sk 2, 4). Celé Turíce sa skrývajú v tejto jednej vete! Je výzvou pre nás, lebo príliš ľahko môžeme túto vetu preskočiť a ísť ďalej. V tejto jednej vete sú však nepreskúmateľné hlbiny, ktoré poukazujú na Božiu lásku.

„Cítil som, že Boh ma miluje“
Po prvé, je dôležité, aby sme si všimli, že Duch Svätý je láska samotného Boha. V Najsvätejšej Trojicie je plameňom lásky, vychádzajúcim od Otca k Synovi a od Syna k Otcovi. Duch Svätý, tento plameň lásky, je sladkosť, radosť a blaženosť; je nositeľom Božej lásky v Trojici. Teda povedať, že apoštolov naplnil Duch Svätý, znamená povedať, že ich naplnila láska samotného Boha. Zostúpil na nich život Najsvätejšej Trojice a naplnil im srdcia.
Byť naplnený Duchom Svätým je viac než Ježišovo prisľúbenie, je to skúsenosť. Predstavte si, že život Trojice – sám Boží život – napĺňa srdce človeka! Zoslanie Ducha Svätého bolo okamihom, keď každý z apoštolov ohromujúcim spôsobom zažil, že je milovaný Bohom. To bol Boží cieľ. Stvoril svet preto, aby žil so svojimi stvoreniami. Keď Ježiš zomrel a zničil hriech, svet bol pripravený tento život prijať. Na Turíce bol dosiahnutý cieľ celého stvorenia.
Myslíte si, že to bola pre apoštolov nevedomá udalosť – niečo, čo sa udialo v ich srdci, ale oni to necítili? Určite nie! To nebola transplantácia srdca pri celkovej anestézii. Nie, niečo zakúsili. Od tej chvíle to boli noví ľudia plní odvahy. Nebojácne hovorili o Ježišovi. Len láska to dokáže.
Keď má človek silnú, osobnú skúsenosť Turíc, obyčajne to opisuje slovami: „Cítil som, že Boh ma miluje.“ Veľakrát som počul toto svedectvo. Pamätám sa na osemdesiatročnú ženu, ktorá chodila hore-dole, triasla ľuďmi a hovorila: „Viete? Cítim sa ako dievčatko. Teraz chápem, čo znamená byť Božou dcérou!“ Iný človek mi povedal: „Celý svoj život som prežil s trpkým pocitom, že ma nikto nemá rád a nedokážem prijať lásku druhých. V tej chvíli tento pocit zmizol a nikdy sa nevrátil.“
Svätý Pavol to potvrdil slovami: „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5, 5). Toto je podstata Ducha Svätého. Zoslanie Ducha Svätého je chvíľa, keď si vďaka Božej milosti uvedomíte, že vás Boh nesmierne miluje ako svojho vzácneho syna či dcéru. Celý váš život sa zmení a vy vstúpite akoby do raja.

 



 

 

 

 

Bernhard Häring

Kristus Boh s nami

 

Dagmar Kráľová

Mária, naša ozajstná sestra

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav

 

Neal Lozano a Matthew Lozano

Otcovo srdce