číslo 4,  ročník 17, máj-jún 2016 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Nový zákon pre nový život
Boží zákon vpísaný do našich sŕdc
P. Raniero Cantalamessa


 

V Lukášovom príbehu Turíc je ešte niečo, čoho sme sa nedotkli. Dáva nám to kľúč, aby sme pochopili takmer všetko v Novom zákone. Lukáš začína svoj príbeh slovami: „Keď prišiel deň Turíc...“ (Sk 2, 1). Je to dôležitý detail: Turíce existovali pred Turícami! Skôr, než na apoštolov zostúpil Duch Svätý, bol tu židovský sviatok Turíc a „zbožní Židia“ z mnohých krajín sa zhromaždili v Jeruzaleme, aby ho slávili (2, 5).
Tak ako musíme niečo vedieť o starozákonnej Pasche, aby sme pochopili Veľkú noc – novú Paschu – ako jej naplnenie, musíme niečo vedieť o židovskom sviatku Turíc, aby sme pochopili význam nových Turíc. Pôvodne boli Turíce sviatkom „prvotín“ – bol to roľníckysviatok, keď kňaz obetoval Bohu prvotinyz úrody. Slávil sa na päťdesiaty deň po Veľkej noci a pripomínal začiatok exodu z Egypta.
Neskôr v Ježišovej dobe sa Turíce už nespájali s prírodným cyklom ročných období; bol to historický sviatok, ktorý pripomínal odovzdanie prikázaní alebo „Zákona“ Mojžišovi na vrchu Sinaj. Na základe tohto Zákona Boh uzavrel zmluvu so svojím ľudom a urobil z neho veľký národ, kráľovské kňazstvo.

Prst Boží
Lukáš v druhej kapitole Skutkov apoštolov zdôrazňuje súvislosť medzi starobylými Turícami a novými kresťanskými Turícami a dáva do popredia také podrobnosti ako oheň a vietor – to nám pripomína Božie zjavenie na vrchu Sinaj. Svätý Augustín povedal, že na vrchu Sinaj, päťdesiat dní po starozákonnej Veľkej noci v Egypte Boží prst napísal zákon na kamenné tabule. „Päťdesiat dní po obetovaní skutočnej Božej lásky“ – čiže po ukrižovaní – „prst Boží, Duch Svätý, opäť píše zákon. Ale tentoraz nepíše na kamenné tabule, ale do sŕdc ľudí.“
Nové Turíce sú chvíľa, keď sa splnilo Ezechielovo proroctvo: „Dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha... Vložím do vás svojho ducha a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich príkazov, že budete zachovávať a plniť moje výroky“ (Ez 36, 26 – 27).
Duch Svätý nie je niečo voliteľné navyše, čo sa pridáva k našej spáse. On je naša spása! Je nový zákon, samotný princíp novej zmluvy. Pavol vysvetľoval, že starý zákon nemohol dať život, lebo ľudia nemali silu a prostriedky, aby ho plnili. Ale v tomto novom zákone už „niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi; veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti“ (Rim 8, 1 – 2). Nie je to krásne? Niet odsúdenia!
Ježiš nás svojou smrťou oslobodil a dal nám dar Ducha. Starý zákon vedel povedať ľuďom, čo majú robiť, ale zákon Ducha robí oveľa viac. Je rozdiel medzi starobylým zákonom – alebo akýmkoľvek písaným zákonom – a živou osobou Ducha Svätého. Svätý Tomáš Akvinský – a pred ním svätý Augustín – dokonca povedal, že aj evanjeliové prikázania by boli „literou, ktorá zabíja“, keby nebolo Ducha, ktorý nám umožňuje uvádzať tieto prikázania do praxe. Preto Ježiš povedal apoštolom, že ich musí opustiť (Jn 16, 7). Vedel, že len jeho smrť ich môže pripraviť na príchod Ducha, ktorý im umožní nasledovať jeho učenie.

Prijať Božiu lásku, odovzdávať ju ďalej
Turíce sú teda podstatné. Je to pre Cirkev otázka života a smrti. Pamätám sa, ako tréner futbalového mužstva Liverpoolu hráčom pred dôležitým stretnutím povedal: „Tento zápas nie je pre nás otázka života a smrti. Je oveľa viac!“ Samozrejme, preháňal, ale keď to hovoríme o Turícach, nie je to preháňanie. Ako sa môžeme pripraviť na túto skúsenosť? Ako môžeme dovoliť Bohu, aby v našom živote zopakoval to, čo urobil v ten deň pre apoštolov? Prezradím vám tajomstvo: týka sa to Božej lásky.
Po prvé, musíme pochopiť, že Božia láska má dve tváre. Je to láska, akou nás Boh miluje, a je to aj nová schopnosť, ktorá prichádza s Božou láskou: nová schopnosť, ktorá nám umožňuje milovať Boha a blížnych. Tieto dve tváre lásky sú navzájom spojené ako dvere, ktoré sa otvárajú a zatvárajú.
Pri krste sme dostali tento dar lásky, teologálnu čnosť lásky. Mali by sme byť schopní uvádzať ju do praxe. Tým otvoríme cestu, aby v nás ožila energia Božej lásky. Inými slovami, ak chcete zakúsiť Božiu lásku, začnite milovať druhých ľudí! Začnite svojím manželom, manželkou, deťmi, susedom. A najmä milujte svojich nepriateľov – tých, s ktorými veľmi ťažko vychádzate – a skúste sa s nimi v srdci zmieriť. Boh odpovie tak, že vám dá svoju láskou s novou mierou.
Jeden môj priateľ, páter George Montague, uvádza túto analógiu, ktorú považujem za veľmi vhodnú. Týka sa rozdielu medzi dvomi moriami, do ktorých sa vlieva rieka Jordán. To prvé je Galilejské more, ktoré je veľmi bohatou vodnou plochou, plnou života. Ale potom sa Jordán vlieva do Mŕtveho mora, ktoré vytvára. Mŕtve more je naozaj mŕtve. Nemá v sebe žiaden život. V čom je rozdiel? Galilejské more prijíma vody Jordánu, ale necháva ich prúdiť ďalej, aby zavlažili celé údolie. Na druhej strane Mŕtve more prijíma vody Jordánu, ale necháva si ich pre seba, lebo nemá žiadne odtoky.
Chcete byť Galilejským morom alebo Mŕtvym morom? Kiež my všetci necháme prúdiť vody Božej lásky! Kiež ich odovzdávame ďalej, aby sme za to mohli prijímať viac.
Otvorte sa Duchu lásky a zakúsite premieňajúcu moc a milosť nových Turíc.

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

Adam Szustak OP

Evanjelium pre nenormálnych