číslo 4,  ročník 17, máj-jún 2016 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Radujem sa v tvojej vôli
Prijať dar poslušnosti
P. Raniero Cantalamessa


 

Poslušnosť je dnes dosť nepopulárna čnosť. Len zopár ľudí chce o nej počuť. O koľko viac by si ju vážili a vyhľadávali, keby ju vnímali ako prvok skutočnej lásky! Sám Ježiš chápal spojitosť medzi láskou a poslušnosťou, keď povedal: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ (Jn 14, 15). Ježiš celým svojím životom ukazoval, že poslušnosť je dôležitá, lebo skrze poslušnosť nám získal spásu (Rim 5, 19). Skúsme teda znovu objaviť význam tejto čnosti, aby sme sa podobne ako Ježiš mohli radovať pri plnení Božej vôle.

Poslušnosť na smrť
Čo je poslušnosť? Po krátkom zamyslení prídeme na veľký rozdiel medzi kresťanskou predstavou poslušnosti a tým, čo sa myslí pod poslušnosťou v iných oblastiach. Svetské ponímanie je založené na definícii Aristotela, ktorý povedal, že podriadený musí poslúchať nadriadeného. Na druhej strane kresťanská poslušnosť nie je založená na abstraktnom filozofickom princípe, ale na skutočnosti: Ježiš sa stal poslušným až na smrť. Ak chceme zistiť, čo je kresťanská poslušnosť, musíme sa pozrieť na Ježiša, „poslušného“ par excellence. Poslúchal Pannu Máriu a Jozefa a poslúchal náboženské a politické inštitúcie svojej doby. Ježiš je však „poslušný“ predovšetkým preto, lebo poslúchal Otca.
V prírode je krásny obraz, ktorý to ilustruje. Je to malé staviteľské majstrovské dielo, ktoré sa nazýva pavučina. Pozorne sa na ňu pozrite a nájdete vertikálnu niť, po ktorej pavúk zostupuje, aby začal splietať sieť. Ak odstrihnete jednu z bočných nití, ktoré z nej vychádzajú, pavúk hneď príde a niť opraví. Ale ak odstrihnete vertikálnu niť zhora nadol, celá sieť sa zrúti. Náš život je ako táto pavučina. Skladá sa z mnohých „nití“ poslušnosti – vzťahov a závislých vzťahov, ktoré nás spájajú s ľuďmi, ktorým máme byť poslušní: štát, biskupi, rodičia, nadriadení a predstavení atď., ale spomedzi všetkých týchto nití len jedna, poslušnosť voči Bohu, drží celok. Ak táto poslušnosť zmizne, potom sa všetko ostatné zrúti.
Evanjelisti zdôrazňujú Ježišovu poslušnosť. Napríklad Ján zvýrazňuje, že Ježiš robil všetko z poslušnosti Otcovi. „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal,“ povedal (Jn 4, 34). Ježiš prejavil svoju poslušnosť vzťahom k Božiemu slovu. Celý život sa ním riadil. Napríklad, keď bol pokúšaný na púšti, vzoprel sa a trikrát citoval Písmo: „Je napísané... Je napísané... Je napísané...“ (Mt 4, 4. 6. 10).
Ježiš chcel splniť to, čo o ňom ako o Mesiášovi povedali proroci, ktorých inšpiroval Otec. Vidíme to v jeho napomenutí učeníkov, ktorí sa chceli radšej biť, než by ho videli uväzneného: „Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?“ (Mt 26, 54). Vrchol Ježišovho podriadenia Otcovi nastal vtedy, keď sa stal „poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“ (Flp 2, 8). Ježiš sa v úplnej poslušnosti Syna odovzdal Otcovi, ktorý ho zdanlivo opustil. Jeho poslušnosť je skalou našej spásy.

Dar a milosť poslušnosti
A čo my? Akú dôležitosť pripisujeme poslušnosti Otcovi – najmä keď sme všetci zložili sľub poslušnosti? Možno vás to prekvapí, ale je to pravda. Pri krste sme zložili sľub poslušnosti. Podriadili sme sa Kristovej vláde a prijali sme jeho moc. Prestali sme byť otrokmi hriechu a stali sme sa služobníkmi Pána.
Starobylý krstný obrad pre dospelých obsahoval osobitný rituál, ktorý túto chvíľu zdôrazňoval. Tí, ktorí mali byť pokrstení, boli vyzvaní, aby sa obrátili k západu, smerom k západu slnka, ktorý symbolizoval tmu a kráľovstvo satana, a mali urobiť gesto odvrhnutia. Podľa svätého Ambróza mali dokonca napľuť! Keď prejavili svoje rozhodnutie zriecť sa satana a jeho skutkov, obrátili sa na východ, smerom k východu slnka, čiže k obrazu Krista. Tam sa uklonili, aby dali najavo, že prijali Kristovu vládu.
Tento obrad vyjadruje, čo sa s nami stalo pri krste. Stali sme sa „poslušnými deťmi“ (1 Pt 1, 14). Zmenili sme občianstvo a vstúpili sme do nového sveta Ježišovej poslušnosti. Zanechali sme za sebou starý svet Adamovej neposlušnosti. To znamená, že poslušnosť je predovšetkým milosť! Je to dar, ktorý nás spája s Ježišovou spásou. Zrodení z jeho poslušnosti odpovedáme tak, že poslušne dovolíme, aby bol Pánom nášho života.
Samozrejme, poslušnosť má aj stránku povinnosti. Je to čnosť, ktorú musíme pestovať tak, že ju budeme uvádzať do praxe. Koho by sme mali poslúchať? Nový zákon spomína rôzne vzťahy a radí, aby „každý nech sa poddá vyššej (čiže vládnucej) moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha“ (Rim 13, 1). Je však významné, že grécke slovo pre poslušnosť – hupakoue – sa nikdy nepoužíva v súvislosti s týmito ľudskými autoritami. V Novom zákone slovo poslušnosť vždy znamená poslušnosť Bohu. Toto opäť zdôrazňuje, že naša prvá poslušnosť musí patriť Bohu: jeho slovu, Duchu a vôli.

Vnímavá poslušnosť
Mohli by ste položiť otázku: „Vari nepoznáme Božiu vôľu? Vari to nie je podstata prikázaní a pravidiel Cirkvi?“ Určite, naša poslušnosť voči Bohu si vyžaduje, aby sme si vážili hierarchiu a zachovávali cirkevné zákony a ustanovenia. Ale ak sa naša poslušnosť zastaví tu, máme problém! Ježiš nezaložil Cirkev a potom zmizol. Ostáva Pánom Cirkvi a naďalej hovorí – nielen Cirkvi ako celku, ale každému jej členovi. Duch Pána neustále dáva pokyny a podnety! Sme však pripravení prijať ich a plniť? Do akej miery to budeme robiť, do takej miery budeme svätí.
Ako môžeme pestovať tento vnímavý druh poslušnosti? Povedzme, že čítate biblický úryvok a zaujme vás slovo alebo myšlienka ohľadom Božej vôle pre vás. Alebo vykonávate svoju prácu a Duch Svätý vás podnieti, aby ste niečo urobili alebo sa niečomu vyhli. Ak si myslíte, že tieto podnety sú od Boha, prijmite ich a konajte podľa nich. Ak sa týkajú dôležitých vecí, poraďte sa s Cirkvou v osobe vášho spovedníka, duchovného vodcu alebo niekoho iného, kto dokáže múdro poradiť. Takto pozvete Pána, aby riadil váš život, takže celý bude činom poslušnosti. A keď Boh zistí, že ste pripravení poslúchať, rozmnoží príležitosti, aby ste mohli pestovať tento najlepší dar!
Jeden príbeh v Knihe Exodus ponúka radu, ako počúvať Pána. Táto rada pochádza od Jetra, ktorý si všimol, že jeho zaťa Mojžiša zahŕňajú ľudia otázkami a spormi, ktoré mal vyriešiť. Jetro ho upozornil: „Ak v tom budeš pokračovať, zrútiš sa.“ Navrhol, aby si Mojžiš našiel pomocníkov, ktorí sa budú venovať ľuďom, a Mojžiš bude môcť viac času venovať počúvaniu Boha. „Ty zastupuj ľud pred Bohom a prednášaj záležitosti Bohu,“ pobádal ho (Ex 18, 19).

Ukáž mi svoju vôľu, Pane!
Prednášajte záležitosti a otázky Bohu – aká dobrá rada! Poraďte sa s Bohom, keď plánujete cestu, do niečoho investujete, sťahujete sa, kupujete auto alebo meníte prácu. Choďte pred neho a povedzte: „Pane, stojím pred týmto rozhodnutím. Čo si o tom myslíš?“ Obyčajne nedostanete zázračnú odpoveď ani nebudete počuť hlas, ktorý vám povie, čo máte robiť. To však nie je nutné. Keď predložíte otázku, zriekate sa svojej autonómnej moci a dávate Bohu príležitosť, aby zasiahol. On vám odpovie. Možno vás zastaví. Keď si robíte plány, vaše srdce bude vnímať, aká činnosť je najlepšia – a potom budete mať ďalšiu príležitosť na poslušnosť!
Keď však ide o veľké otázky, nerozhodujte sa sami; a potom poproste Boha, aby vaše rozhodnutie požehnal. Samozrejme, je dobré ísť k oltáru vo svadobný deň a prosiť Pána, aby manželstvo požehnal. Ale o koľko by to bolo lepšie, keby ste sa radili s Bohom už počas celého procesu hľadania povolania a manželského partnera!
V Písme je malé, ale dôležité hebrejské slovo, ktoré často vyslovujú osobitní Boží priatelia ako Abrahám, Mojžiš, Samuel, Izaiáš a Panna Mária: „Hineni! Tu som!“ Keď chceme rásť v poslušnosti, buďme pripravení často hovoriť toto krásne slovo, lebo Boh ho má veľmi rád. „Tu som, Pane. Neutekám pred tebou, ako utekal Adam, keď ťa neposlúchol. Som tu, aby som prijímal tvoje pokyny. Tu som, Pane. Prichádzam, aby som poslúchal!“

 



 

 

 

 

Bernhard Häring

Kristus Boh s nami

 

Dagmar Kráľová

Mária, naša ozajstná sestra

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav

 

Neal Lozano a Matthew Lozano

Otcovo srdce