číslo 4,  ročník 17, máj-jún 2016 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Hrdinské, ľudské duo
Ako sa príbeh svätej Perpetuy a Felicity stal mojím príbehom
Hallie Riedelová


 

„Sväté mučenice Perpetua a Felicita, orodujte za nás.“ Hoci Perpetuu a Felicitu často vzývame v Litániách k svätým a v modlitbách Cirkvi, nikdy som sa nad nimi nezamyslela. Mala som hmlistý pocit, že keď sú tam uvedené, museli byť dôležité. Zdali sa mi však vzdialené a vznešené. Ďaleko od môjho obyčajného života manželky a matky.
Potom som sa stretla s opisom ich mučeníctva a udalostí, ktoré k nemu viedli. Toto Utrpenie svätej Perpetuy a Felicity z tretieho storočia nie je zbožná legenda. Obsahuje Perpetuin väzenský denník a svedectvo očitého svedka o poprave Perpetuy a jej spoločníkov. Tento hrdinský príbeh ma udivil. Boli tieto ženy skutočné?

Hrdinské duo
Perpetua a Felicita žili v treťom storočí v Kartágu, v severnej Afrike, ktorá bola vtedy súčasťou Rímskej ríše. Hoci to nebolo obdobie najkrutejších prenasledovaní, cisár vydal zákon, ktorý jeho poddaným pod trestom smrti zakazoval stať sa kresťanmi. Perpetuu a Felicitu to neodradilo a pripravovali sa na krst.
V roku 203 tieto dve mladé ženy zatkli a uväznili spolu s ďalšími troma katechumenmi. Otrokyňa Felicita bola vo ôsmom mesiaci tehotenstva. Vydatá šľachtičná Perpetua mala malého syna. Jej manžel sa nespomína, ale príbeh hovorí o tom, ako ju jej otec vo väzení opakovane navštevoval a chcel ju presvedčiť, aby sa zriekla viery. Hoci po mnohých stránkach boli tieto dve ženy rozdielne, boli zjednotené v odhodlaní svedčiť o Ježišovi aj za cenu života.
Päť katechumenov pokrstili vo väzení a hoci sa tomu dá ťažko uveriť, všetci sa tešili na mučeníctvo. Felicita mala obavy, že neporodí včas, aby ju zabili spolu s ostatnými! Skupina sa modlila a dva dni pred plánovanou popravou Felicita porodila dievčatko, ktoré si potom adoptovala jedna kresťanka.
Anonymné svedectvo očitého svedka o smrti mučeníkov sa nám môže zdať ako prehnane zbožné a zveličené. Ak sa trasú pri vstupe do arény, je to „z radosti, nie zo strachu“. Perpetua spieva žalmy. Felicita sa teší, že ju predhodia divým zvieratám. Tie dve ženy napadla „divá krava“, ktorá si ich vyhodila na rohy. Hoci boli zranené, zdá sa, že sú pokojné. Perpetua si zviazala rozstrapatené vlasy a cudne si upravila svoje roztrhané rúcho. Potom pomohla Felicite postaviť sa. Dali si navzájom „bozk pokoja“ a potom zomreli pod mečom kata.

Ľudia ako my
Môžem vôbec napodobniť tieto dve ženy? S približujúcou sa smrťou sa modlili, mali videnia, svedčili žalárnikom a rozvíjali svoju vieru. Keď som sa však pozornejšie pozrela na ich príbeh, pochopila som, že Perpetua a Felicita neboli superženy odolné voči bolesti. Zažili strach, pokušenie a veľmi ľudský sklon vyhýbať sa bolesti.
Napríklad Perpetua sa priznala, že sa „veľmi bála“, keď vstúpila do väzenia: „Nikdy som necítila takú temnotu. Ó, strašný deň! Ó, kruté teplo.“ Musela bojovať so strachom, aby upriamila svoj zrak na Ježiša.
Obávala sa aj o svoje dieťa, ktoré jej vzali, kým ešte dojčila. Napísala: „Takúto úzkosť som znášala veľa dní.“ Napokon sa jej podarilo dosiahnuť, aby bol jej syn vo väzení spolu s ňou, ale to trvalo len krátko. Vzal ho jej otec, ktorý ho nechcel vrátiť, pokým sa Perpetua nezriekne viery. Keď ju požiadali, aby obetovala svoje dieťa, mohol to byť veľký úder, ale Perpetua videla v tejto situácii Božiu vernosť: hoci náhle prestala dojčiť, ani ona ani jej syn z toho nemali fyzické ťažkosti.
Perpetuino hlavné súženie pochádzalo z hnevu jej otca. Stále znova ju prosil, aby sa nezriekala života, ale zmilovala sa nad ním. Veľmi ju mal rád. „Prežívala som žiaľ pre jeho starobu,“ napísala Perpetua. Musela však trvať na tom, že sa nebude volať nijako inak než „kresťanka“.
Pokiaľ ide o Felicitu, nič nenaznačuje, že nadprirodzený zásah jej život vo väzení uľahčil. Keď mala predčasne rodiť, zažila „ťažkosti, ktoré sú prirodzené pre pôrod vo ôsmom mesiaci“. Pri pôrode kričala v bolestiach. Strážnici sa jej posmievali: Ako sa postaví pred divé zvieratá, ak nedokáže zvládnuť pôrod? Felicita mala dobrú odpoveď: „Teraz ja znášam to, čo znášam. Ale potom bude vo mne niekto iný, kto bude trpieť za mňa, pretože ja budem trpieť za neho.“ Verila, že Ježiš jej bude pomáhať, keď mu odovzdá svoj život. Len vďaka Božej milosti ona i Perpetua dokázali byť takými silnými svedkyňami.

V spoločenstve mučeníkov
Perpetua a Felicita zďaleka neboli také neprístupné postavy, za aké som ich považovala. Stali sa vzormi a pomáhajú mi vidieť to nadprirodzené vo všednom živote. Ich odpoveď na uväznenie a smrť vrhá nové svetlo na moje ťažkosti. Dodáva mi odvahu a nádej.
Keď sa trápim nad budúcnosťou svojich detí, zápasím so svojimi obavami ako Perpetua a hľadím na Pána. Keď fyzicky trpím – či už pre chrípku, alebo nepriaznivú lekársku diagnózu –, držím sa viery ako Felicita a dôverujem, že Ježiš je so mnou. Keď sa dostanem do situácie, že to chcem vzdať – nepríjemný rozhovor, únavná úloha –, môžem nájsť milosť a ísť vpred z lásky k Ježišovi.
Hoci možno nikdy sa nebudem musieť zriecť života pre vieru, som povolaná a dostala som silu, aby som bola mučeníčkou svojho druhu. Veď slovo „mučeník, martýr“ pochádza z gréckeho slova pre svedectvo. Ten istý Duch Svätý, ktorý pomáhal Felicite a Perpetue a dal im radosť, žije vo mne. Pomáhal im, aby sa odovzdali do rúk katov; môže pomôcť i mne, aby som odložila svoje sebectvo a našla v sebe odvahu starať sa o rodinu a iných ľudí.
Každý deň poskytuje príležitosti, aby som svedčila o Kristovom živote vo mne a zomierala sama sebe. Buď môžem odpustiť človeku, ktorý ma predbehne v supermarkete, alebo sa môžem hnevať. Keď sa ma deti pýtajú, prečo nemôžu pozerať určité filmy alebo nemôžu mať všetky hračky, aké majú ich priatelia, môžem im vysvetliť, prečo je čistota a spokojnosť dôležitá. Keď sa manžel vráti domov po dlhom dni v práci, môžem ho pozdraviť radšej s úsmevom než so zoznamom povinností a sťažností. Môžem spoznať susedov a hovoriť im o viere, alebo sa môžem rozhodnúť, že sa nebudem angažovať.
Viem, že keď si cvičím vieru v týchto malých každodenných „mučeníctvach“, Pán ešte viac pôsobí v mojom srdci. Učí ma postaviť sa k neistotám života s radostnou dôverou k nemu. Nech príklad a orodovanie Perpetuy a Felicity a všetkých mučeníkov pomôže každému z nás – vrátane mňa: unavenej manželky a matky – ísť ďalej s vierou!

 



 

 

 

 

Dagmar Kráľová

Mária, naša ozajstná sestra

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav

 

Neal Lozano a Matthew Lozano

Otcovo srdce

 

 

Grzegorz Ryś

Škandál milosrdenstva