číslo 4,  ročník 17, máj-jún 2016 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Božia radostná bežkyňa
Božia dcéra ohlasuje Otcovu uzdravujúcu lásku
Nyla Leipoldová


 

Nedávno som sa stretla s kamarátom, ktorého som dlho nevidela. „Ešte stále bežíš ako tínedžerka?“ spýtal sa ma.
„Jasnačka,“ odpovedala som.
Túto otázku alebo jej obdobu dostávam dosť často. Ale vo veku 83 rokov už nie som tínedžerka. A skutočnosť, že dokážem bežať – alebo sa bez pomoci prechádzať –, je ako zázrak.

V Božích rukách
Pred 15 rokmi som mala problémy s rovnováhou, čo viedlo k početným pádom a niektoré z nich boli vážne. Po mnohých lekárskych vyšetreniach mi napokon diagnostikovali parkinsonizmus, chorobu centrálneho nervového systému, ktorá sa podobá Parkinsonovej chorobe.
Nebola som príliš prekvapená. Viete, aj môj brat má túto formu Parkinsonovej choroby a tiež moja teta. Prijala som túto diagnózu, pričom som robila všetko možné, aby som sa udržala vo forme. Prehltla som pýchu a začala som chodiť s palicou (vždy bola pekná a farebná, takže som ju mohla nazvať skôr „doplnkom“ než nevyhnutnosťou). Chodievala som na fyzioterapiu, cvičila som štyrikrát týždenne. Môj stav sa však zhoršoval. Mala som samovoľné pohyby – tras a mierne kŕče. Mala som ťažkosti s prehĺtaním a dusila som sa.
Pri mnohých príležitostiach sa ľudia modlili za moje uzdravenie. Verila som, že to Boh môže urobiť. Modlila som sa s ľuďmi a videla som jeho premieňajúcu moc v iných oblastiach svojho života a v živote iných ľudí. Hoci som sa neuzdravila, prijala som situáciu bez toho, aby som prosila Boha, aby zmenil môj osud. Nebola to pochmúrna rezignácia. Vedela som, že Ježiš ma neopustil. Dôverovala som, že je so mnou a naďalej sa o mňa stará. Okrem toho ma obklopoval milujúci manžel, rodina a veľa priateľov.

„Mami, to si ty.“
V polovici marca 2013 som sa spolu s manželom Gordonom a ďalšími členmi rodiny zúčastnila na bohoslužbe za uzdravenie, ktorá sa konala v našej farnosti. Hoci som vypustila z hlavy myšlienku, že sa uzdravím, bola som zvedavá, čo Boh urobí pre iných.
Bohoslužbu viedol Damian Stayne, laik z Anglicka, ktorý pôsobí vo veľmi dobre známej službe uzdravovania. Každého povzbudil, aby si prehĺbil vieru v Boha. Vyslovil „slová poznania“ o konkrétnych chorobách a stavoch. Keď spomenul chrbticu a pohybové ťažkosti, dcéra mi poklepala po pleci. „Mami, to si ty,“ povedala.
Poslušne som zdvihla ruku. Keď Stayne viedol veľký zástup ľudí pri modlitbe, moja rodina položila na mňa ruky a modlili sa s nimi. Takmer okamžite som pocítila niečo silné ako blesk alebo elektrický prúd. S úžasom som odložila palicu, po prvýkrát po rokoch som sa vzpriamila a bez problémov som kráčala.
Trvalo mi istý čas, kým som pochopila celý rozsah uzdravenia. Jedného dňa som pocítila vnuknutie, aby som bežala. S oduševnením som bežala po verande nášho dlhého vidieckeho domu. Celé mesiace som mala takmer závrat z toho nadšenia, úžasu a radosti, keď som objavila ďalšie nové schopnosti: mohla som si kľaknúť, vybehnúť po schodoch a bicyklovať sa. Kŕče a tras zmizli. Jem bez dusenia. Opäť píšem čitateľne. Dokážem udržať štetec. Vrátila som sa k maľovaniu krajiniek a zátiší.

Pozri sa, ako bežím!
Týždeň po uzdravení, 22. marca, ma oslovila záverečná modlitba v jednom zamyslení zo Slova medzi nami:

Príď, Duchu Svätý a dotkni sa ma ohňom svojej lásky. Ukáž mi, aký ohromný dar si mi dal – pozval si ma, aby som svetu ukazovala, že aj dnes robíš zázraky.

Uvedomila som si, že je to Božie posolstvo pre mňa. Prijala som to ako poslanie i vysvetlenie, prečo som sa uzdravila. Začala som žiť túto modlitbu a rozprávala som svoj príbeh každému, kto počúval. Povedala som ho predavačke v obchode s potravinami. Povedala som ho neznámym ľuďom i priateľom a známym, ktorí sa pýtali, kde je palica. Vravela som ho farníkom, ktorí vedeli o mojom uzdravení, ale chceli sa uistiť, že je to naozaj zázrak. „Chcete vidieť, ako bežím?“ pýtala som sa každého. A potom bežím – tak ochotne, že moja rodina z tej otázky urobila prezývku. Volajú ma „Nyla – chceš vidieť, ako bežím?“
Bežala som aj k neurológovi. Počas pravidelnej kontroly som mu povedala, že som uzdravená. Urobil niekoľko vyšetrení a nenašiel žiadne známky predchádzajúcej choroby. Napokon sa s veľkým úsmevom na tvári pozeral, ako bežím po chodbe, na chvíľu sa zastavím, obrátim sa a rýchlo bežím naspäť. „Obyčajne také niečo nevidím,“ povedal mi. „Moji pacienti to nikdy nedokážu.“ Uznal dôležitosť viery, poďakoval sa mi, že som prišla, a potom na kartu napísal Prepustená. Keď som odchádzala, recepčná sa na mňa prekvapene pozrela. „Prepustená? Nikdy neprepúšťame pacientov!“

Milovaná
Tá krátka modlitba zo zamyslenia ma stále inšpiruje. Svedčím o skutočnosti, že Boh robí zázraky aj dnes. Ale moje posolstvo nie je: „Pozrite sa, ako Nyla beží.“ Predovšetkým chcem, aby každý, kto si vypočuje môj príbeh, zažil svojím spôsobom, že Boh je milujúci a milosrdný Otec, ktorý ho má veľmi rád. Pochopila som, že aj toto je zázrak uzdravenia.
Nedávno som mala nečakané ťažkosti, ktoré nahradili radosť a závratné nadšenie strachom a úzkosťou o budúcnosť. Keď som zúfalo prosila Boha o pomoc, vnímala som tichý hlas:

Nyla, ak môžem zasiahnuť a v okamihu ťa oslobodiť od choroby – a zo žiadneho iného dôvodu než z mojej lásky k tebe –, nemyslíš si, že dokážem zvládnuť aj túto situáciu? Zver mi to a netráp sa tým. Dôveruj mi v tejto záležitosti i po celý zvyšok života.

Zdalo sa, že Boh je v tej chvíli pri mne tak blízko, že som mala pocit, že sa ho môžem dotknúť. Je to môj Otec a pozerá sa na mňa s láskou a nehou. Uisťuje ma, že ma má v dlani svojej ruky. A v okamihu mi dal nový pohľad na seba ako jeho milovanú dcéru. Uvažujem o tomto pohľade so všetkými dôsledkami, ktoré mi môžu zmeniť život.
Keď Ježiš chodil po zemi, každý zázrak, ktorý urobil, bol pozvaním k viere. To isté platí aj dnes. Modlím sa, aby môj príbeh o uzdravení upriamil oči ľudí na láskavého Otca, ktorý ich veľmi miluje. Kiež my všetci zakúsime vo svojom živote jeho nežný pohľad a prítomnosť. Kiež počujeme, ako vraví:

Ty si moja milovaná dcéra... môj milovaný syn. Som s tebou. Dôveruj mi.

 



 

 

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2018

 

Bernhard Häring

Kristus Boh s nami

 

Dagmar Kráľová

Mária, naša ozajstná sestra

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav