číslo 4,  ročník 17, máj-jún 2016 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Rozviazaný sandálik
sr. Martina Gerarda


 

Je veľa obrazov Panny Márie, ktoré som v živote videla, ale iba jeden zostal hlboko zapísaný v mojom srdci – obraz Matky ustavičnej pomoci, ktorý visí v kuchyni mojej babky.
Keď som ako troj- či štvorročná pred ním stála, mala ho zavesený v obývačke. Tam som sa najradšej hrávala, keď som chodila na „týždňovky“ k babke, keďže som ešte nechodila do materskej škôlky. V sekretári bolo zrkadlo, v skrini dostupné šaty a topánky mojej tety, ktorá bola v tom čase ešte slobodná, a v zásuvkách fotky, v ktorých som sa rada prehŕňala.
V jeden deň sme boli s babkou v obývačke. Ukázala na obraz Matky ustavičnej pomoci a spýtala sa ma: „Kto je na tomto obraze?“ Už neviem, či som jej dala nejakú odpoveď, ale pamätám si, že som po celý čas jej rozprávania z neho nespustila oči. Povedala mi, že je to Panna Mária a drží na rukách malého Ježiška. Ona je jeho mamina a veľmi ho ľúbi. Ukázala mi dvoch anjelov, ktorí sú na obraze. Ježiško pozerá na toho, ktorý má v ruke kríž. Ten anjel mu hovorí, že keď vyrastie, zomrie na takom kríži... zlí ľudia ho naň pribijú. Keď to malý Ježiš počul, zľakol sa, až sa mu rozviazal sandálik na nohe. Chytil svoju maminu za ruku a pritúlil sa k nej... Nepamätám si, ako pokračoval náš rozhovor. Zostala som pri Ježiškovom strachu z kríža a jeho rozviazanom sandáliku. Toto bola moja prvá katechéza o Panne Márii, o Ježišovi, o bolesti a utrpení a o Ježišovej smrti na kríži. Neskôr som si na každom obraze všímala, či je tam ten sandálik. Vybavuje sa mi, že vždy, keď som uvidela ten obraz, povedala som: „Aj moja babka ma taký...“ a očami som zastala pri sandáliku.
Moja babka si už iste na takýto „detail“ našich spoločne prežitých dní nepamätá, veď už má 84 rokov. No ja som na túto „hodinu náboženstva“ nikdy nezabudla.
Nedávno som pri istej príležitosti o nej hovorila. Prišla za mnou jedna sestra a prekvapene mi hovorí: „Ja som si nikdy nevšimla ten rozviazaný sandálik...“ Odpovedala som jej: „No vidíš, a ja o ňom viem od svojich troch rokov.“ Zasmiali sme sa a ja som v duchu znovu bola pri svojej babke a pred obrazom, ktorý sa tak hlboko vryl do môjho srdca. A to nielen kvôli tomu rozviazanému sandáliku.
Odvtedy som obraz Matky ustavičnej pomoci videla nespočetne mnohokrát a našla som ho na rôznych miestach – zavesený v izbe, na oltári v kostole, na priečelí budovy, či v modlitbovej knižke, doma i v zahraničí. Najmä v zahraničí pri pohľade naň akýsi zvláštny pocit istoty naplnil moje srdce. Vedela som, že moja babka má ten obraz v kuchyni a pod ním moju fotku, aby – ako mi povedala – mi mohla povedať, čo nového doma. A ja som cítila, že okrem toho svojimi modlitbami zaväzuje šnúrku aj na tom mojom sandáliku, ktorý sa mi cestou rozviazal.

 



 

 

 

 

Bernhard Häring

Kristus Boh s nami

 

Dagmar Kráľová

Mária, naša ozajstná sestra

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav

 

Neal Lozano a Matthew Lozano

Otcovo srdce