číslo 4,  ročník 18, Veľká noc 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Otvor mi oči, Pane!
Môžeme sa naučiť spoznať Ježiša pri lámaní chleba


 

Predstavte si, ako sa cítili učeníci v tú prvú Veľkonočnú nedeľu. Zjavil sa im Ježiš, ktorého len pred troma dňami rímski vojaci ukrižovali. Zjavil sa najprv Márii Magdaléne. Potom Petrovi. A neskôr všetkým apoštolom okrem Tomáša. A potom dvom učeníkom na ceste do Emáuz. Zdalo sa, že Ježiš je všade!
Ale čo tí, ktorí neboli Ježišovými nasledovníkmi? Mária Magdaléna určite nebola v to ráno pri hrobe jediná. Spoznali ho aj ľudia, ktorí prišli navštíviť iné hroby? A čo ďalší, ktorí kráčali po ceste do Emáuz alebo sedeli v dome, kde lámali chlieb? Zdá sa, že ho nevideli. Ježiš sa asi zjavil len tým, ktorí ho hľadali. A aj im trvalo dosť dlho, kým ho spoznali!
V prvom článku sme sa pozreli na to, ako nás Boh túži sýtiť svojím chlebom života. V tomto článku sa chceme pozrieť na to, ako sa nám pri slávení svätej omše môžu otvoriť oči, aby sme jasnejšie videli Ježiša.

Pritiahnem každého
Chvíľu študujme Bibliu. Predstavte si Pavla, ktorý píše, že nás nič nemôže oddeliť od Božej lásky (Rim 8, 37 – 39). Zamyslite sa nad biblickým prisľúbením, ktoré hovorí, že keď sa modlíte, Duch Svätý sa modlí sa s vami a uisťuje vás, že ste Božie dieťa (8, 16). Premýšľajte o tom, že Duch Svätý neustále pôsobí. Ukazuje vám, ako máte milovať Ježiša a zapáčiť sa mu (Jn 16, 13). A premýšľajte aj o tom, že Kristus je vo vás. Pomáha vám správne zmýšľať, rozhodovať sa a konať (Flp 2, 13).
Dajte tieto úryvky dohromady a pochopíte, že Boh vás veľmi miluje. Tieto úryvky ukazujú, že jeho Duch neustále pôsobí. Posiela vám každý deň stovky, ba tisíce povzbudivých, povznášajúcich a podnetných myšlienok. Neprejde ani deň bez toho, aby nás Boh tak či onak neoslovil!
Tu je ďalší úryvok, ktorý hovorí to isté, ale inak. Ježiš na konci svojej pozemskej služby svojim učeníkom povedal: „Ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12, 32). Je zaujímavé, že grécke slovo pre „pritiahnuť“ v tomto verši tiež znamená „ťahať“ alebo „niesť“. To nám ukazuje, kam až je Boh ochotný ísť, aby nás priviedol k sebe. Tak veľmi nás miluje, že nás bude aj niesť, keď sme príliš slabí alebo príliš zranení, aby sme prišli k nemu! A ako nás Ježiš priťahuje? Nerobí to s nechuťou alebo zdráhavo. Nie, dvíha nás a nesie s bezhraničnou láskou a nekonečným milosrdenstvom. Pozrime sa bližšie na niekoľko príbehov z Písma, kde sa Ježiš zjavuje ľuďom, dvíha ich a priťahuje k sebe.

Oči naširoko otvorené
Prvý príbeh hovorí o učeníkoch, ktorí sa stretli s Ježišom cestou do Emáuz (Lk 24, 13 – 35). Ježiš v tomto príbehu kráča nepoznaný s dvoma učeníkmi. Oplakávajú jeho smrť. Spoznali ho až večer, keď spoločne lámali chlieb.
Často je to podobné aj s nami. Hľadáme Ježiša, ale nevidíme ho. Chceme, aby nám bol blízko, ale nemôžeme ho nájsť. Počúvame jeho slová, ale nič nepočujeme. To mu však nikdy nezabráni osloviť nás.
Učeníci boli plní pochybností o Ježišovom prisľúbení, že vstane z mŕtvych. Ježiš začal tieto ich pochybnosti vyvracať. Počnúc Mojžišom citoval Písmo, aby im vysvetlil, že sa uskutoční všetko, čo je o ňom napísané. Pomaly ich priťahoval k sebe a pri lámaní chleba boli konečne pripravení, aby ho prijali.
Títo dvaja učeníci videli Ježiša. Dotýkali sa ho a počuli ho. Srdcia im horeli nádejou a očakávaním. Hoci to znie úžasne, aj tak ho nespoznali. Najprv museli prijať chlieb – až potom sa im otvorili oči.

Eucharistia vedie k službe
Ježiš nás chce učiť. Chce nás k sebe pritiahnuť. Skrze Ducha Svätého nám chce ukázať Božiu múdrosť, lásku a milosť, aby sme si mohli obliecť „Kristovo zmýšľanie“ (1 Kor 2, 16). To sa osobitne a mocne deje pri svätej omši. Keď sa obyčajný chlieb premieňa na Kristovo telo, oči sa nám otvoria, aby sme uvideli Ježiša. Keď sa láme jeho telo a dáva sa nám, srdcia sa nám plnia jeho láskou a milosrdenstvom a to nás potom pobáda k ochotnej službe.
Práve toto sa stalo s Ježišovými učeníkmi na ceste do Emáuz. Keď spoločne lámali chlieb, bola už noc. Nielenže boli na dlhej ceste, ale celý čas strávili oduševneným a náročným rozhovorom! Určite boli unavení! Keď sa im však otvorili oči, nešli domov odpočívať. Obrátili sa a hneď sa vrátili do Jeruzalema. Našli Petra a ostatných. Povedali im o všetkom, čo sa stalo.
Táto nočná cesta ilustruje jedno z veľkých diel Eucharistie: pobáda nás, aby sme vyšli zo seba a slúžili Ježišovi. Učeníci boli plní radosti a nedočkavo chceli zvestovať radostnú zvesť. Je to vzor úžasného diela, ktoré chce Ježiš v nás vykonať! Keď s ním lámeme chlieb, chce nás presvedčiť, že je zmŕtvychvstalý Pán. Chce nám otvoriť oči, aby sme ho videli a boli ochotní zvestovať jeho radostnú zvesť.

Pas moje ovce
Druhý príbeh sa podobá príbehu z Emáuz. Je to príbeh o ďalšom zázračnom rybolove. Ale tento sa udial po Ježišovom zmŕtvychvstaní (Jn 21, 1 – 19). Bolo pár dní po Veľkej noci. Peter a ostatní apoštoli sa po neúspešnom rybolove vracali na breh jazera. Tam uvideli človeka. Bol to Ježiš, ale podobne ako v prípade učeníkov na ceste, ani títo učeníci na lodi ho nespoznali. Povedal im, aby ešte raz hodili siete a nájdu ryby. Keď tak urobili, chytili toľko rýb, až sa im siete trhali. V tej chvíli jeden z učeníkov spoznal, že je to Ježiš.
Keď dorazili na breh, videli, že Ježiš im pripravil raňajky. Keď si sadli jesť, Ježiš im dal chlieb tak, ako to urobil v Emauzoch, a tak, ako to urobil pri Poslednej večeri. Potom si vzal Petra nabok a trikrát mu povedal: „Pas moje ovce.“ Mnohí komentátori v tomto trojitom príkaze vidia znamenie, že Ježiš odpustil Petrovi, že ho trikrát zaprel. Je tu však ešte niečo iné, čo by nám mohlo uniknúť.
Tým, že sa Ježiš apoštolom najprv zjavil, potom ich nasýtil a napokon im povedal, aby pásli jeho ovce, im chcel povedať: „Som vždy s vami. Som vždy pripravený sýtiť a živiť vás. Choďte a robte to isté. Choďte a paste moje ovce. Choďte ku každému, k chudobným i bohatým, vzdelaným i nevzdelaným, mladým i starým a priveďte ich ku mne.“

Počúvajte a dajte sa naplniť
A teraz si predstavme, že by dvaja učeníci stratili záujem, keď im Ježiš začal vysvetľovať Písmo. Čo by sa stalo? Asi nič zvláštne. A čo by sa stalo, keby učeníci na lodi ignorovali Ježišovu radu, aby ešte raz hodili siete? Čo keby si povedali: „Nepoznáme toho chlapíka; prečo by sme ho mali počúvať?“ Asi by prišli o kľúčovú príležitosť byť s Pánom a prijať jeho pozvanie.
Bez pozorného počúvania riskujeme, že v chlebe a víne nespoznáme Ježiša. Riskujeme, že pri biblických čítaniach nebudeme počuť jeho hlas. Riskujeme, že ho nebudeme vidieť v bratoch a sestrách, ktorí spolu s nami slávia svätú omšu. A ak nespoznáme Pána alebo jeho hlas, ako budeme vedieť, kam máme hodiť siete? Keď sa necháme rozptyľovať alebo sa budeme príliš zaoberať starosťami a pokušeniami života, riskujeme, že Ježiš skrze nás neurobí všetko, čo by mohol.
Našťastie, to sa nestalo dvom učeníkom na ceste a nestalo sa to ani apoštolom na lodi. Boli vnímaví, pozorne počúvali a poslúchli Ježišove slová. Ježiš chce to isté urobiť aj nám. Chce sa nám zjaviť, keď prijímame jeho telo a krv. Chce, aby sme odovzdávali ďalej všetko, čo nám dal.

Otvor nám oči, Pane!
Bratia a sestry, nemusíme byť ako tí ľudia na Veľkú noc, ktorí nespoznali zmŕtvychvstalého Pána. Máme Ducha Svätého. Máme Cirkev. Máme Písmo. A čo je najdôležitejšie, máme Ježiša, chlieb života. Prosme ho, aby nám otvoril oči a každý deň tohto Veľkonočného obdobia nás posielal evanjelizovať.

 



 

 

 

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav

 

Neal Lozano a Matthew Lozano

Otcovo srdce

 

 

Grzegorz Ryś

Škandál milosrdenstva

 

Jim McManus

Uzdravujúca moc sviatostí