číslo 4,  ročník 18, Veľká noc 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Oslavujte zmluvu
Vďaka Eucharistii si prehlbujeme jednotu s Kristom


 

Keď je jasná obloha, v niektorých kostoloch môžu ľudia sláviaci svätú omšu zažiť záplavu farieb, keď kostolné okná prežiaria slnečné lúče. Je to ako dúha – dokonalý obraz zmluvy lásky, akú má Boh k nám! Túto lásku oslavujeme vždy, keď prijímame Ježiša v Eucharistii.
V celom Písme vidíme, že Boh chcel mať s nami vždy zmluvný vzťah. Vidíme to v príbehoch o Adamovi a Eve, Noemovi, Abrahámovi, Sáre, Mojžišovi, Rút a Dávidovi. Božiu túžbu po zmluve môžeme vidieť u všetkých prorokov. Je to ústredná téma evanjelií. Vysvetľuje sa v listoch a svoj vrchol dosiahne v Zjavení. Kamkoľvek sa pozrieme, všade vidíme dôkazy, že Boh s nami uzavrel večnú zmluvu a volá nás, aby sme uzavreli zmluvu s ním.
Budeme pokračovať v skúmaní rôznych obrazov Eucharistie. V tomto článku sa pozrieme na to, ako Eucharistia poukazuje na Božiu zmluvu a ako prehlbuje našu vernosť zmluve.

Verný Boh
Naša zmluva s Bohom vo svojej podstate súvisí s povinnosťami na oboch stranách. Boh sľubuje, že bude naším Bohom – zjaví sa nám, vloží nám do sŕdc svoje zákony, odpustí nám, dá nám svojho Ducha a bude sa o nás starať. A Boh nás žiada, aby sme boli jeho ľudom – aby sme ho milovali, boli mu verní, obracali sa k nemu o pomoc, odmietali pokušenie a poslúchali jeho prikázania.
Vieme, že Boh svoju časť zmluvy vždy plnil, ale my sme neboli takí verní. Naša láska k nemu má nedostatky. Nie vždy sme poslúchali jeho prikázania. Klaňali sme sa modlám. Ubližovali sme si. Ale náš nebeský Otec sa od nás neodvrátil a neodmietol nás. Naďalej nás volá. Chce nás priviesť k sebe a chce nám pomôcť, aby sme plnili svoju časť zmluvy.
Popremýšľajte o príbehu Ozeáša a jeho manželky Gomery (Oz 1 – 3). Gomera bola Ozeášovi neverná. To mu spôsobilo veľkú bolesť a utrpenie. Boh však tento bolestivý vzťah použil, aby naučil Ozeáša dve veci. Po prvé, vysvetlil, že izraelský národ sa správal k Bohu tak, ako sa Gomera správala k Ozeášovi. Po druhé, Ozeášovi povedal, aby prijal Gomeru späť a zmieril sa s ňou. Povedal mu, aby miloval Gomeru tak, ako Boh miluje neverný Izrael. Po stáročia sa príbeh o Ozeášovi a Gomere považoval za príklad Božej zmluvnej lásky k nám.
Tento príbeh sa dramaticky zmenil, keď Ježiš prišiel na zem. Boh v ňom konečne našiel niekoho, kto po každej stránke bude plniť zmluvu. Ježiš ani raz neporušil svoju časť zmluvy. Ani raz nezhrešil. Keď pri Poslednej večeri lámal chlieb a dával víno, stal sa novou zmluvou medzi Bohom a nami. Keď Ježiš vstal z mŕtvych, potvrdil novú zmluvu s Bohom pre nás všetkých. Stal sa Božím Baránkom, ktorý sníma hriechy sveta (Jn 1, 29).
Toto oslavujeme, keď sa zúčastňujeme na svätej omši. Keď sa zhromažďujeme okolo Pánovho stola, prijímame Božiu zmluvu s nami. Keď oslavujme jeho vernosť k nám, sľubujeme, že budeme verní Bohu. A Boh vpisuje svoju zmluvu do našich sŕdc a sľubuje, že nás nikdy neopustí.

To nech stačí...
Hoci to môže znieť tajomne, táto nová zmluva je historická udalosť, ktorá sa uskutočnila na kríži, a je to sviatosť milosti, ktorá presahuje čas a miesto. Je pravda, že Ježišova obeta sa nikdy nebude opakovať. Stala sa raz navždy (Hebr 10, 14). Ježiš nám však povedal, aby sme si pripomínali a opäť prežívali túto obetu, keď slávime Eucharistiu (1 Kor 11, 24). Aj my sa môžeme pýtať tak, ako sa pýtala Mária: „Ako sa to stane?“ (Lk 1, 34). Možno nám tu pomôžu slová jedného z cirkevných otcov.
Svätý Ján Damascénsky napísal: „Pýtate sa, ako sa chlieb môže stať Kristovým telom a víno... Kristovou krvou? Poviem vám to: Duch Svätý na ne zostúpi a urobí to, čo presahuje každé slovo a myšlienku... Nech vám stačí pochopiť, že pôsobením Ducha Svätého Pán prijal telo“ (Vysvetlenie pravej viery 4, 13).
Už Ján Damascénsky uznal, že nikdy nepochopíme tajomstvo Eucharistie. To by nám však nemalo brániť prijímať jej požehnania. Stačí vedieť, že Ježiš nám povedal, aby sme to robili na jeho pamiatku. Stačí veriť, že keď jeme a pijeme Pána, bude to mať na náš život veľký vplyv.

Ochrana pred hriechom
Jedna v súčasnosti obľúbená diéta má prívlastok „katabolická“. Táto diéta sa zameriava na jedlá, ktoré nám pomôžu spáliť viac kalórií, než prijmeme: mrkva, zeler, špargľa a podobne. Katabolická diéta sľubuje, že jedením vlastne schudneme.
Hoci toto prirovnanie nie je dokonalé, vidíme podobnosti medzi touto diétou a Eucharistiou. Keď prijímame Kristovo telo a krv, prijímame silu bojovať s hriechom. Čím viac sa zúčastňujeme na Eucharistii, tým viac sa spaľujú naše sklony k hriechu. Inými slovami, keď jeme chlieb života, strácame „hmotnosť hriechu“!
Keď Ježiš povedal: „Toto je moja krv, ktorá sa vylieva na odpustenie hriechov,“ sľuboval nielen odpustenie, ale aj ochranu. Keď Boh v Egypte pripravoval ľudí na prechod anjela smrti, povedal im, aby si krvou z veľkonočnej obety potreli „veraje a vrchné prahy“ domov. Boh sľúbil: „Keď uvidím krv, obídem vás a nezastihne vás nijaká pohroma“ (Ex 12, 7. 13).
Ak Boh použil krv baránka, aby ochránil Izraelitov, ktorí z toho baránka jedli, vari nás neochráni pred skazou hriechu, keď jeme telo a krv Ježiša, Božieho Baránka? Keď prijímame Krista vo svätom prijímaní, neobnovujeme len právnu zmluvu; ideme do silnej, láskyplnej Božej náruče. Hovoríme, že mu patríme a že mu veríme, že nás ochráni.

Sviatosť jednoty
Teraz prichádza ťažká otázka. Keď vieme, čo pre nás Eucharistia robí, a vieme, čo v tejto novej zmluve máme, prečo je Cirkev v takom stave? Prečo je toľko rozdelenia? Prečo nás oddeľuje sebectvo, ľahostajnosť a neposlušnosť?
Odpovede na tieto otázky sú dlhé a zložité, ale jedno je jasné: jednota v Cirkvi nastane a prehĺbi sa, keď si každý jej člen bude oveľa viac vážiť Eucharistiu. Veď sa nazýva „sviatosťou jednoty“. Každý kúsok chleba, ktorý jeme, sa skladá z tisícov pšeničných zŕn. Každý kalich vína, ktorý pijeme, sa skladá zo stoviek bobúľ. Keď však jeme Ježišovo telo a pijeme jeho krv, všetci prijímame jednu Eucharistiu. Všetci sa zúčastňujeme na jednej večnej zmluve. A táto zmluva má moc zjednotiť nás. Ak budeme otvorení, má moc vytvoriť z nás jeden ľud, jedno Kristovo telo.
Tak ako Ježiš a jeho Otec sú jedno, Boh chce, aby sme boli jedno – aby nás neoddeľovalo rozdelenie, neposlušnosť alebo ľahostajnosť, ale aby sme boli zjednotení zmluvou lásky a vernosti. Eucharistia je Božia moc, ktorá nás privádza na vyššiu úroveň jednoty. My ako jednotliví členovia Cirkvi sa stávame zrnkami obilia, ktoré sa upečú do jedného pecňa, alebo bobuľami, ktoré sa vytlačia do jedného kalicha. Miesi a drví nás a robí z nás jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev, po ktorej náš Otec tak veľmi túži.
Keď budeme v tomto Veľkonočnom období oslavovať Ježišovo zmŕtvychvstanie, prosme Ducha Svätého, aby v nás prebudil väčšiu túžbu po jednote a láske. Nech nás i celú Cirkev Boh naďalej požehnáva, keď prijímame chlieb života.

 



 

 

 

 

Bernhard Häring

Kristus Boh s nami

 

Dagmar Kráľová

Mária, naša ozajstná sestra

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav

 

Neal Lozano a Matthew Lozano

Otcovo srdce