číslo 4,  ročník 18, Veľká noc 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Poklad vedľa mňa
Kým mi vo farnosti neponúkli kurz Objav Krista, Ježiša som považovala za samozrejmosť
Sharon Jaeckelová


 

Pri tradičnom nedeľnom obede so štyrmi dospelými deťmi sme sa hádali. Naozaj, mami? Veríš, že Ježiš je skutočná osoba? Dokáž to! Hoci sme deti vychovávali v katolíckej viere a posielali sme ich do katolíckej základnej školy, keď sa odsťahovali a mali svoj vlastný život, postupne prestali chodiť do kostola. Náš najstarší syn bol obzvlášť vzdorovitý. Zdalo sa, že ma rád štve ťažkými otázkami o viere. Obyčajne som odpovedala: „Neviem.“ Chcela som mať odpovede, ale uvedomila som si, ako málo toho viem.

Hľadať odpovede
Príležitosť zmeniť to prišla, keď vo farnosti oznámili, že sa bude konať sedemtýždňový kurz Objav Krista. Opísali ho ako príležitosť vychutnať si večeru zadarmo, vypočuť si prednášku o Ježišovi a Cirkvi a diskutovať so spolufarníkmi. Konečne to bude miesto, kde získam odpovede!
Na prvom stretnutí som sa nervózne predstavila ľuďom pri stole a zistila som, že ďalších sedem týždňov budeme pracovať ako skupina. Boli sme rôznorodí: niektorí boli veľmi nábožní, niekoľkí boli bývalými katolíkmi, ktorí uvažovali, že sa vrátia do Cirkvi, a jeden či dvaja boli neveriaci. Pri večeri sme sa začali spoznávať.
Potom nás organizátor viedol pri modlitbe a pozreli sme si podnetné video. Keďže sme pochádzali z rôznych prostredí, hneď potom sme živo diskutovali. Skupinke som povedala o svojej rodine. Priznala som sa, že mám pocit viny, že žiadne z mojich detí neverí. Pár ľudí sľúbilo, že sa budú za nás modliť. Nemala som ešte veľa odpovedí, ale aspoň nebudem hľadať sama!

„Som znechutená, Ježiš!“
Kurz Objav Krista prostredníctvom videí, diskusií a najmä vzťahov, ktoré sa v mojej skupine vytvorili, prebudil moju lásku k Ježišovi a posilnil môj vzťah k nemu. Môj manžel Paul i ja sme však boli svojím vzájomným vzťahom znechutení.
Vedeli sme, že sa milujeme, ale cítila som sa zanedbávaná. Paul je inštalatér a opravár áut. Požiadala som ho, aby vymenil žiarovku na strope alebo skontroloval pomalý únik vzduchu v pneumatike. Odpovedal: „Dobre,“ ale nikdy to neopravil. A to trvalo mesiace. Najviac ma hnevalo, že bol ochotný všetko nechať a pomôcť susedovi, priateľovi alebo spolupracovníkovi – opravil im elektrické vedenie v dome alebo dal do poriadku dieru v potrubí. Prečo mi nemohol vymeniť žiarovku?
Nanešťastie, chyba nebola len na jednej strane. Pracujem ako fyzioterapeutka. Paul ma požiadal, aby som sa mu pozrela na boľavé rameno alebo koleno, ale ja som často odpovedala: „Neskôr – varím večeru“ alebo: „Oddychujem po práci.“ Prešli dni a ja som sa na mu na to nepozrela. Ak zavolala kamarátka alebo susedka, podobne ako môj manžel som im bola ochotná celé hodiny pomáhať.
Cítila som sa nemilovaná. Povedala som o tom Paulovi. Začala som hovoriť Ježišovi o svojom znechutení a hneve – cestou domov, pri varení večere, pri sprchovaní alebo keď som šla spať. Zdalo sa mi, že je to jednostranný rozhovor. No aspoň som už považovala Ježiša za osobu, ktorá ma počuje, a nie za myšlienku, ktorú musím brániť. Netušila som, že tieto „jednostranné“ rozhovory kládli základ pre oveľa väčší prielom v mojom duchovnom živote.

Celý článok bude prístupný od 9.5.2017

 



 

 

 

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav

 

Neal Lozano a Matthew Lozano

Otcovo srdce

 

 

Grzegorz Ryś

Škandál milosrdenstva

 

Jim McManus

Uzdravujúca moc sviatostí