číslo 4,  ročník 18, Veľká noc 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Misie s Máriou
P. Michael Brehl CSsR,
generálny predstavený Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa


 

Hovorí sa, že hoci história povolania každého človeka je iná, jedno majú spoločné: jemnú a rozhodujúcu intervenciu Márie. Avšak medzi svätými nachádzame takých, ktorí puto s Máriou, Ježišovou matkou, prežívali oveľa intenzívnejšie. Určite k takým „mariánskym svätcom“ môžeme započítať svätého Alfonza de Liguori.
Svätý Alfonz totiž uvažoval, že keď nám už Boh dal Ježiša skrze Máriu, tak najistejší spôsob, ako prísť k Ježišovi, vedie skrze Máriu. V skutočnosti je svätý Alfonz tak veľmi „mariánsky“, pretože je úplne „kristologický“. Je to prvý a základný princíp, vďaka ktorému môžeme hovoriť o svätom Alfonzovi a Márii.

Rodinný život, kultúra a vzdelávanie Alfonza
V období Alfonzovho detstva a mladosti bolo len v Neapole 214 kostolov zasvätených Panne Márii. Spolupatrónkou mesta Neapola bola Panna Mária Karmelská.
Alfonzovi rodičia žili a dýchali touto mariánskou kultúrou, čo poznačilo aj ich syna. Alfonz sa narodil v ich vidieckej rezidencii v dedinke Marianella. Pokrstili ho v Kostole Panny Márie Kráľovnej panien a na naliehanie matky bol zasvätený Márii a dali mu meno Mária ako druhé spomedzi jeho deviatich mien.
Alfonz bol vedený modliť sa pred rôznymi sochami a obrazmi Panny Márie; predovšetkým sa modlil ruženec. Keď v roku 1713 ako šestnásťročný ukončil vzdelanie na univerzite v Neapole, zložil „prísahu krvi“, ktorou sa zaviazal brániť učenie o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. O dôležitosti tohto aktu napísal v knihe Slávna si, Mária.
Od roku 1715 sa stal členom zbožného Spolku Matky Božieho milosrdenstva a tiež Spolku Návštevy Panny Márie. V auguste 1723, „v roku svojho obrátenia“, po prehratom súdnom spore týkajúcom sa Amatrice a po zúčastnení sa na novéne sa potom v oktáve Nanebovzatia Panny Márie rozhodol opustiť „svet“ a zasvätiť svoj život Bohu. Pri oltári v Kostole Panny Márie od vykupovania otrokov (Madonna della Mercede) zanechal kord, znak šľachtického stavu. Keď po mnohých rokoch stál opäť v tom istom kostole pred obrazom Panny Márie, povedal: „Ona si ma vzala z tohto sveta a urobila, že som vstúpil do duchovného stavu.“
Ako mladý seminarista bol členom zbožného Spolku Panny Márie Pomocnice úbohých (Santa Maria, Succurre miseris). V rokoch 1729 – 1730 býval v malej svätyni Panny Márie z hôr (Santa Maria dei Monti), nachádzajúcej sa v horách nad mestečkom Scala, kde mohol pri pohľade na sochu Panny Márie, držiacej v jednej ruke Dieťatko a v druhej Bibliu, čítať tajomstvo vykúpenia. Tu našiel inšpiráciu na svoj misijný projekt.
Samozrejme, že poznáme mnoho mimoriadnych skúseností zo stretnutí s Máriou, ktoré poznačili život svätého Alfonza, ako: zjavenia Panny Márie a jej slová v jaskyni v Scala, skúsenosti vo Foggia, Amalfi, Castel S. Giorgio, Arienzo a na mnohých ďalších miestach.
Po prijatí biskupskej vysviacky v Ríme v roku 1726 išiel s púťou do Loreta. Pokiaľ je nám známe, bola to jediná formálna púť, na ktorej sa zúčastnil. Keď v roku 1787 v Pagani zomieral, držal v rukách obrázok Panny Márie. A keď zvony zvolávali na Anjel Pána, odovzdal svojho ducha.
Takže nieto žiadnych pochybností, čo sa týka lásky, akú Alfonz prechovával k Márii, Ježišovej matke. Jeho život bol poznačený jej neustálou prítomnosťou. Vnímal ju ako svoju vlastnú Matku. Ak by sa však aj napriek tomu požadovali ďalšie dôkazy, ktoré by potvrdzovali toto neobyčajné puto, stačí len siahnuť po jeho knihách o Márii, jeho modlitbách, obrazoch a piesňach.

Mariánska zbožnosť v kultúre 18. storočia
Je potrebné mať na pamäti to, že Panna Mária zaberala v ľudovej zbožnosti 18. storočia v Neapole veľmi dôležité miesto. Medzi iným svedčia o tom spomenuté mariánske svätyne v tomto meste, mariánske pobožnosti, zvlášť ruženec a škapuliar, a tiež umenie a hudba.
Začalo sa to však meniť. Medzi vzdelanými ľuďmi, tiež cirkevnými predstaviteľmi a teológmi, sa objavovali protimariánske postoje pod rastúcim vplyvom osvietenstva a jansenistickej teológie. Príčinou tejto zmeny boli tiež tzv. „zneužitia v mariánskej zbožnosti“ ešte pred obdobím reformácie, keď sa niektorí snažili postaviť Máriu na „Kristovo miesto“.
Jansenistická spiritualita, ktorej vplyv rástol, obviňovala mariánsku ľudovú zbožnosť z prílišnej sentimentality a mylnej viery v moc Márie ako ochrankyne a záchrankyne. Ľudia boli pod vplyvom jansenistickej teológie a spirituality zvlášť citliví na „nesprávne a škodlivé“ titulovanie Márie ako „našej nádeje“. Ďalší titul, ktorý vyvolával hnev jansenistickej alebo rigoristickej školy, je „Mária – Matka milosrdenstva“. Táto škola spirituality sa rozhodne stavala tiež proti „nebezpečnej“ doktríne o Nepoškvrnenom počatí, ktorú považovala za zneváženie Božej spravodlivosti tvárou v tvár všeobecnej skazenosti celej ľudskej prirodzenosti.
V takejto atmosfére Alfonz nielenže praktizoval svoju zbožnosť a životodarnú mariánsku spiritualitu, ale ju tiež veľmi odporúčal všetkým ľuďom ako spoľahlivú cestu k Ježišovi Kristovi, cestu hojného vykúpenia a kresťanského morálneho života. Pre Alfonza mariánska úcta nebola len osobnou či estetickou zbožnosťou, ale jasnou voľbou klasickej teológie milosrdenstva a milosti, vedúcej k zjednoteniu s Ježišom Kristom Vykupiteľom.

Mária v umení, literatúre a hudbe
Za čias svätého Alfonza bola Mária v neapolskej kultúre najčastejšie predstavovaná ako kráľovná, silná a neprístupná postava. Bola umiestňovaná na piedestáli. Takýto obraz Márie bol odtrhnutý od každodennej skúsenosti obyčajných ľudí, zvlášť chudobných.
Svätý Alfonz rozvíja úplne odlišný prístup k Márii. Spomeňme obrazy Panny Márie, ktoré namaľoval: Mária je predstavená ako mladé dievča, v sedliackych šatách, s jemným úsmevom. Nie je to určite dvorný portrét, podobne ako ním objednaný a používaný počas misií obraz Božskej pastierky (Divina Pastora). Jeho veľká kópia sa nachádza v kláštore v Sant’ Agata, ktorú daroval sestrám redemptoristkám. Na tomto obraze vidíme Máriu so slameným klobúkom. Spolu so synom sú obklopení ovcami. Ona je pastierkou, plniacou poslanie a službu, a zdá sa, že sa teší z toho, že vedie ovce k svojmu synovi, ktorý sa s nimi hrá.
Stačí si len spomenúť na piesne, ktoré napísal Alfonz v neapolskom alebo talianskom jazyku, a ktoré sú ešte spievané bežnými ľuďmi: uspávanka Z hviezd si zostúpil (Tu scendi dalle stelle) je vlastne pieseň určená Ježišovi, v ktorej Mária hrá hlavnú úlohu; či pieseň Ó, krásna moja nádej (O bella mia speranza), ktorá vzniká tvárou v tvár jansenistickým námietkam týkajúcim sa nádeje a bežným ľuďom odovzdáva optimizmus plný nádeje.
Roľníci a chudobní, vtedy ako aj teraz, často zakúšajú, že tí, ktorí ich milujú, nemajú moc, aby im pomohli, a tí, ktorí moc majú, ich nemilujú. Alfonz predstavuje Máriu a Vykupiteľa ako tých, ktorí milujú chudobných a majú moc pomáhať im. To je revolučné: Madona, ktorá je pastierkou, v blízkosti oviec, v šatách a zástere nasiaknutej pachom oviec. Je to výrazný symbol ženy plniacej poslanie a službu zvyčajne vyhradenú iba pre mužov. Matka, ktorá spieva uspávanku svojmu synovi chvejúcemu sa od zimy. Mladé dievča, ktoré dostáva Ducha Svätého, nechápajúc úplne, čo to všetko bude znamenať…

Alfonz a mariánska teológia a spiritualita
Chcel by som stručne vyzdvihnúť isté prvky Alfonzovej mariánskej spirituality, ktoré sú podľa môjho názoru stále aktuálne. Začnem od analýzy titulov Márie, ktoré najčastejšie používa.

  • MATKA
    Alfonz sa predovšetkým odvoláva na Máriu ako na Matku. To slovo najčastejšie používa vtedy, keď sa na ňu obracia. Alfonz bol hlboko presvedčený, že vo chvíli, keď Ježiš z kríža zveroval Máriu milovanému učeníkovi, zveroval predovšetkým učeníka matke. Navyše pochopil, že vtedy Ježiš zanechal Márii poslanie, aby sa stala Matkou všetkým veriacim. Stane sa misionárkou a jej materinská starostlivosť sa tak stane základom celej mariánskej zbožnosti.
    Tento názor svätého Alfonza nájde svoju odozvu u pápeža Františka. Osobitný dôraz na poslanie zverené Márii z kríža je výrazné v Evangelii gaudium (285 – 286). Pápež František potvrdzuje, že „evanjelizačná činnosť Cirkvi má mariánsky štýl. Vždy, keď sa pozrieme na Máriu, dokážeme znovu uveriť v revolučnú silu nežnosti a lásky“ (288).
    Potom niet divu, že keď pápež František navštívil Neapol, s úctou a láskou siahol po diele Slávna si, Mária.
  • MATKA MILOSRDENSTVA
    Po jednoduchom vzývaní Márie ako Matky, ktoré mu zostane vždy blízke, Alfonz sa modlí k Márii ako k „Matke milosrdenstva“. Tento titul možno nájsť v celom jeho diele, prakticky na každej strane jeho knihy Slávna si, Mária a tiež v mnohých kázňach a modlitbách. Je nemožné, aby Mária ako Matka nebola „Matkou milosrdenstva“. Jej jedinou túžbou je totiž odovzdať Božie milosrdenstvo a spásu všetkým. Niektorí pri komentovaní svätého Alfonza písali, že v Márii sa stretávajú Božia spravodlivosť a Božie milosrdenstvo.
    Ako Matka milosrdenstva sa Mária nestará len o naše duše, ale nám tiež prejavuje konkrétne skutky milosrdenstva týkajúce sa tela a starostlivosti zahŕňajúce celú osobu – telo i dušu.
    Alfonz cituje mnoho príkladov a príbehov o milosrdenstve Márie, ktoré preukazuje opusteným a chudobným. Milosrdenstvo Márie vyplýva z jej poslania ako našej Matky, Matky všetkých veriacich, z poslania, ktoré jej bolo zverené pod krížom. Aj my, ako synovia a dcéry takejto Matky, sme pozvaní konať diela milosrdenstva...
  • MÁRIA, NAŠA NÁDEJ
    Keď si Alfonz na obálku svojho diela Slávna si, Mária vybral obraz Márie so slovami „spes nostra“ – „naša nádej“, jednoznačne potvrdil svoje presvedčenie, že Božie vykúpenie je hojné pre všetkých, že Božie milosrdenstvo nepozná hranice. A Mária sa pre nás stáva znamením tej nádeje...
    Nádej nie je pre svätého Alfonza trúfalosťou, ale presvedčením, že Boh dá každému človekovi milosť modlitby a že každý, kto sa modlí, dostane milosť nevyhnutnú k spáse. Tak ako matka o svojich deťoch nikdy nepochybuje, tak Boh nikdy nezatvára pred nami dvere. A Mária je znamením a zárukou nádeje pre každého z nás.
  • NEPOŠKVRNENÉ POČATIE
    Alfonz svoj nový inštitút zasvätil pod ochranu Panny Márie, počatej bez poškvrny. Bol hlboko presvedčený o tom výnimočnom privilégiu Márie, ktoré jej bolo udelené preto, aby ju pripravilo byť nepoškvrnenou svätyňou Ducha Svätého a Božou Matkou. Zároveň pevne veril, že to privilégium jej bolo dané ako znamenie nádeje pre nás. Ona od samotného začiatku získala to, čo my máme nádej dostať – copiosa redemptio, hojné vykúpenie. Milosť vykúpenia chránila Máriu pred pádom. Nás milosť vykúpenia môže pozdvihnúť po páde.
    Nepoškvrnené počatie jednoznačne ukazuje na to, čo Boh môže urobiť s našou krehkou a zranenou ľudskou prirodzenosťou. Mária je vykúpená, podobe ako my.
  • POMOCNICA ÚBOHÝCH
    Myslím si, že to nie je náhoda, že Alfonz po prijatí za seminaristu v Neapolskej arcidiecéze vstúpil do zbožného Spolku Panny Márie Pomocnice úbohých (Santa Maria Succurre miseris). V ňom pokračoval vo veľmi praktickej a konkrétnej pomoci opusteným a chudobným v dielach milosrdenstva voči telu i duši.
    Vo svojich knihách Máriu často nazýva pomocnicou nešťastných a biednych. Žeby nás cez túto Alfonzovu skúsenosť Boh prozreteľnostne pripravoval prijať ikonu Matky ustavičnej pomoci? Alfonz sa s tou pobožnosťou a ikonou nikdy osobne nestretol – možno, že náhodou navštívil Kostol svätého Matúša, keď prišiel do Ríma, aby prijal biskupskú vysviacku. Treba však povedať, že ikona Matky ustavičnej pomoci určite zosobňuje všetky spomenuté tajomstvá: materstva, milosrdenstva, vykúpenia, nádeje, nehy a ustavičnej pomoci.
  • KRÁĽOVNÁ APOŠTOLOV
    Alfonz uctieval Máriu ako svoju kráľovnú a veril, že ona zmenila zmysel toho, čo znamená byť kráľovnou. Nakoniec aj v komentári k modlitbe Salve Regina ju vzýval týmto menom. Avšak svätý Alfonz vo svojich úvahách ide ďalej, zdôrazňujúc, že skutočná kráľovská dôstojnosť sa prejavuje v službe. Mária je takou Kráľovnou, ktorá má možnosť pomáhať biednym a ktorá pozná a miluje chudobných. Oni už nie sú opustení. Ako Kráľovná apoštolov ich nachádza a sprevádza každú misiu.

Diela svätého Alfonza o Márii
Alfonz napísal mnoho diel, ktoré boli zamerané na Máriu alebo sa Márie týkali. Ako v úvode k Slávna si, Mária píše a opakuje pri rôznych príležitostiach: „Sú takí, ktorí sa chvália láskou k Panne Márii, ale potom sa málo starajú, aby ju chválili a vzbudzovali lásku k nej aj u iných.“ Toto sa rozhodne nedá povedať o Alfonzovi! Dokonca aj v dielach, ktoré nie sú priamo venované Márii, stretávame zriedkavo stranu bez modlitby, odvolania sa či príkladu, privolávajúceho jej prítomnosť. Avšak kontext, v ktorom Alfonz o nej hovorí a píše, je kontextom jeho kristocentrickej teológie, spirituality, morálky a zbožnosti. Ježiš Kristus je vždy v strede.
Tu sú dva dobré príklady tejto kristocentrickej mariológie: Návštevy Najsvätejšej sviatosti a preblahoslavenej Panny Márie a Slávna si, Mária. Obe diela, ktoré patria medzi najobľúbenejšie knihy svätého Alfonza, sú určené Ježišovi Kristovi:

„Môj najláskavejší Vykupiteľ, Pane Ježišu Kriste! Ja, tvoj úbohý služobník, viem, že ti pôsobí radosť ten, kto sa usiluje oslavovať tvoju najsvätejšiu matku, ktorú tak veľmi miluješ a ktorej tak veľmi praješ, aby bola všetkými milovaná a ctená. Preto som si zaumienil vydať túto knihu, ktorú píšem na jej oslavu.
Neviem komu ju vhodnejšie venovať než tebe, ktorému tak veľmi záleží na sláve tejto matky. Tebe ju teda venujem a zverujem.“


Zámerom svätého Alfonza je, aby jeho modlitby a mariánske knihy u čitateľov zväčšovali dôveru v Božie vykúpenie, ktoré je hojné, prehlbovali ich lásku a pobožnosť k Ježišovej matke a pomáhali kazateľom nielen hovoriť o Márii, ale tiež aj s ňou hovoriť, a tak povzbudzovať iných k väčšej láske a dôvere k Márii.

Alfonz a pastoračná práca s Máriou
Všetky Alfonzove modlitby, knihy, zbožnosť a pobožnosti sú zásadne misijné. Niet divu, že Máriu považuje za prvú a najväčšiu misionárku, ktorá sprevádza redemptoristov v každej misii. Myslí si, že to vlastne ona má moc priťahovať najtvrdošijnejších hriešnikov k Bohu a Božiemu milosrdenstvu. Porovnáva ju k Rút, ktorá zbiera zo všetkých polí ponechané klasy pšenice potom, keď už ženci dávno odišli. Verí, že Mária nikoho neobíde – bez ohľadu na to, ako veľmi by boli hriešni, pokorní, chudobní, opustení, nevzdelaní alebo tvrdošijní.

Mária ako misionárka
Ako som už vyššie spomenul, vo svojom vnímaní Márie ako učeníčky – misionárky par excellence, svätý Alfonz pripravuje cestu pre zrelšiu mariológiu. Táto mariológia nájde odozvu v textoch pápeža Františka a zvlášť v exhortácii Evangelii gaudium. Pod titulom Matka ustavičnej pomoci Mária sprevádzala redemptoristov na každom kontinente v ich poslaní ohlasovať evanjelium stále nanovo. Ona sa ukázala ako najúčinnejšia misionárka, ktorá svojou prítomnosťou ohlasuje hojné vykúpenie pre všetkých, zvlášť pre opustených a chudobných...
Najdôležitejšie je, aby sme sa rozprávali s Máriou a učili a pozývali k tomu ostatných. Ona je nielen naším vzorom, ale je tiež našou pomocou, orodovníčkou, priateľkou, a predovšetkým našou Matkou.

 



 

 

 

 

Dagmar Kráľová

Mária, naša ozajstná sestra

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav

 

Neal Lozano a Matthew Lozano

Otcovo srdce

 

 

Grzegorz Ryś

Škandál milosrdenstva