číslo 8,  ročník 18, október 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Zázrak jednoty sa začal
Zvrat storočí rozdelenia


 

V januári 2014 pápež František prekvapil svet krátkym videom, ktoré bez prípravy nahral na priateľov iPhone. Tým priateľom bol Tony Palmer, biskup takmer neznámej vetvy Anglikánskej cirkvi. S pápežom sa rozprávali o konferencii, na ktorú sa biskup Palmer chystal ísť. Na nej sa mali stretnúť vedúci predstavitelia pentekostálnych cirkví. Palmer pápeža požiadal, aby im nahral krátky pozdrav.
Pápež František sa teda úplne bez prípravy či vopred napísaného scenára prihovoril svojim „drahým bratom a sestrám“:
„Je mi potešením pozdraviť vás pozdravom, ktorý je radostný a zároveň plný túžby. Radostný, pretože ma teší, že sa schádzate, aby ste oslavovali Ježiša Krista... Plný túžby preto, lebo sme od seba – dovoľte mi to povedať – oddelení. Oddelení vinou hriechu, ktorý nás oddelil... Prežili sme spoločne dlhú cestu poznačenú hriechmi. Kto je na vine? My všetci máme na tom vinu. My všetci sme zhrešili. Len jeden je bez viny – Pán...
Modlime sa teda, aby nás všetkých Pán zjednotil. No tak, veď sme bratia! Navzájom sa duchovne objímme a dovoľme Bohu, aby dokončil dielo, ktoré začal. A tým dielom je zázrak; zázrak jednoty, ktorý sa už začal... Prosím vás o požehnanie a aj ja žehnám vás. Objímam vás ako brat svojich bratov.“
Toto vrúcne a inšpiratívne posolstvo Svätého Otca nevzniklo len tak z ničoho nič. Má za sebou desiatky rokov dlhé dejiny. Nádej na zjednotenie a modlitby na tento úmysel sa začali väčšmi zdôrazňovať od Druhého vatikánskeho koncilu. Vtedy sa na jednotu začal klásť väčší dôraz a prehĺbilo sa aj jej chápanie.

Posolstvo rozdelenia
Na konci tohto mesiaca si Cirkev pripomenie päťsté výročie začiatku protestantskej reformácie. Práve 31. októbra 1517 augustiniánsky mních a profesor teológie Martin Luther pribil svojich Deväťdesiatpäť téz na dvere kostola v nemeckom Wittenbergu. V tom čase takto myslitelia bežne zverejňovali svoje názory a Luther chcel týmto činom len otvoriť akademickú diskusiu ohľadom niektorých nevyjasnených otázok o odpustkoch v katolíckej spiritualite.
Tieto tézy však začali žiť svojím vlastným životom a o pár rokov spôsobili hotovú revolúciu. Namiesto toho, aby Luther Katolícku cirkev podnietil k určitým reformám, čo bolo aj jeho prvotným cieľom, jeho činy vyvolali sériu rozkolov v rámci kresťanstva, rozkolov, ktoré v priebehu storočí rástli a prehlbovali sa. Rozpútavali sa náboženské vojny, rozpadali sa spojenecké aliancie medzi národmi, rozvracali sa rodiny, a náboženské praktiky a dogmy, ktorým sa dovtedy prejavovala úcta, sa odhadzovali ako nepotrebné bremeno. Toto trvalo takmer štyristopäťdesiat rokov: katolíci, luteráni, anglikáni, metodisti a mnohé ďalšie skupiny sa dostali do začarovaného kruhu zdanlivo nekonečného nepriateľstva a neznášanlivosti.
No potom – asi pred sto rokmi – sa začala táto situácia meniť. Duch Svätý začal jednote otvárať nové dvere a začal ľudí inšpirovať k tomu, aby týmito dverami prechádzali. Bol zavedený Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov a vznikol aj nový rehoľný rád – Františkánski bratia zmierenia –, ktorý si za svoj cieľ stanovil modlitbu za jednotu kresťanov. Vzťahy medzi cirkvami začali rozmŕzať po tom, čo sa pastori aj teológovia začali pýtať, ako by jednota kresťanov mala vyzerať.

Míľniky na ceste
Potom prišiel Druhý vatikánsky koncil. Počas príprav na toto stretnutie biskupov z celého sveta vytvoril pápež Ján XXIII. Sekretariát pre napomáhanie jednoty kresťanov, ktorý sa zaradil medzi prípravné komisie koncilu. Úlohou sekretariátu bolo pozvať vedúcich predstaviteľov iných cirkví, aby sa na koncile zúčastnili ako „pozorovatelia“. Po začatí koncilu pápež zveril tomuto úradu úlohu pomáhať pri príprave oficiálnych dokumentov o jednote kresťanov, vzťahu k svetovým náboženstvám a náboženskej slobode. Smerovanie k jednote vtedy v Cirkvi nabralo na vážnosti aj na tempe. Nasledovné udalosti patria k najdôležitejším míľnikom, ktoré nás priviedli tam, kde sme dnes:
V januári 1964 sa pápež Pavol VI. stretol v Jeruzaleme s patriarchom Athenagorasom. Títo dvaja si vymenili slová prijatia a úcty voči tradíciám. Stretnutie dvoch predstaviteľov týchto cirkví sa udialo po prvý raz za viac než päťsto rokov.
V novembri 1964 konciloví otcovia vydali dekrét o ekumenizme s názvom Unitatis redintegratio. V tomto krátkom dokumente biskupi priznali, že k rozdeleniu došlo „vinou ľudí z jednej i druhej strany“ (UR 3). Katolíkov tiež vyzvali, aby uznávali „Kristove bohatstvá... v živote“ oddelených bratov (4) a vyzvali všetkých – katolíkov, protestantov, pravoslávnych –, aby pracovali pre spoločné dobro a modlili sa „za jednotu Cirkvi“ (8).
Na záver koncilu biskupi a teológovia začali sériu rozhovorov so zástupcami každej kresťanskej tradície. Tieto rozhovory pokračujú dodnes a prinášajú ovocie rastu vzájomnej úcty a pochopenia. Účastníci zdôrazňujú, že zámerom týchto rozhovorov nie je obracať druhých na svoju vieru, ale umožniť, aby sa zúčastnení stretli ako bratia a sestry v Kristovi a hľadali spoločnú cestu vpred.
Po koncile začala Katolícka cirkev spolupracovať so Svetovou radou cirkví na misijných projektoch aj na presadzovaní sociálnej spravodlivosti vo svete.
V máji 1995 pápež Ján Pavol II. vydal encykliku o ekumenizme Ut unum sint. Katolíkov vyzval, aby „vážne skúmali svoje svedomie“ a prosili Pána o odpustenie za všetko, čo spôsobilo prehĺbenie rozdelení medzi kresťanmi (porov. UUS 82). Vedúcich predstaviteľov ostatných cirkevných tradícií vyzval, aby mu pomohli nájsť taký spôsob „vykonávania primátu, ktorý sa... otvorí novej situácii“ a ktorý by mohol viesť k väčšej jednote. Napokon katolíkov požiadal, aby sa zamerali na naše „,univerzálne bratstvo‘ kresťanstva“ a na teologických odlišnostiach nechali pracovať teológov (42).
V októbri 1999 Katolícka cirkev a Svetový luteránsky zväz podpísali Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení. Výsledkom rokov naplnených dialógom a modlitbou bolo vyhlásenie, že obe cirkvi nadobudli „spoločné chápanie nášho ospravedlnenia Božou milosťou skrze vieru v Krista“ (5). Zároveň sa dohodli, že viac neplatia vzájomné odsúdenia, ktoré na seba navzájom v priebehu storočí uvalili.
Nové milénium prinieslo ešte väčší pohyb. Okrem rastúceho pochopenia medzi rôznymi cirkvami a vzrastajúcimi kontaktmi medzi Vatikánom a ostatnými kresťanskými lídrami sme zároveň svedkami rastúcej otvorenosti voči darom a požehnaniam, ktoré pochádzajú od veriacich iných tradícií. A túto otvorenosť najlepšie vidno na prekvapivom videu pápeža Františka, adresovanom jeho bratom z pentekostálnych cirkví.

Čo môžem urobiť ja?
Takto sme teda na tom päťsto rokov po Deväťdesiatich piatich tézach. K zjednoteniu máme bližšie než kedykoľvek predtým. No, ako povedal pápež František, „zázrak jednoty“ sa ešte len začal diať. Na teologickej úrovni sa toho musí udiať ešte veľmi veľa. Teológovia a účastníci vzájomného dialógu majú pred sebou ešte mnoho dní a rokov diskusií. Odborníci na liturgiu a kánonické právo majú ešte tisíce nezodpovedaných otázok vrátane tých, na ktoré ešte ani nepomysleli. Historici zas majú pred sebou nespočetné množstvo minulých udalostí, ktoré musia preskúmať a prehodnotiť a prísť na to, ako a prečo k všetkým tým rozdeleniam došlo.
Musí sa toho stať tak veľa, že sa nám prekážky môžu zdať priam neprekonateľné. Od týchto odborníkov závisí tak veľa, že my ostatní máme pocit, že k zjednoteniu ani nemáme čím prispieť. Ale to vôbec nie je pravda. Každý z nás môže byť svojím spôsobom rovnako aktívny.
Môžeme sa pripojiť k Ježišovej prosbe: „[Prosím...], aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe“ (Jn 17, 20 – 21). Ak je jednota zázrak, ako hovorí pápež František, potom k zjednoteniu nedôjde len prostredníctvom obyčajnej diskusie. Nikdy by sme nemali podceňovať to, čo môže urobiť Boh, keď sa jeho ľud modlí!
Môžeme skúmať svoje postoje voči bratom a sestrám z iných kresťanských tradícií. Máme voči nim nejaký pocit nadradenosti? A čo nepriateľstvo a myšlienky posudzovania? Pápež Ján Pavol II. povedal, že Duch Svätý môže obmäkčiť naše srdcia, ak vyznáme hriechy, ktoré udržiavajú rozdelenie. Pamätajte, jednota je vecou lásky, nielen dohody.
Môžeme vyhľadávať možnosti spolupráce a spoločnej modlitby s našimi bratmi a sestrami. Mnohé cirkvi budú mať počas tohto výročia mimoriadne bohoslužby. Pokús sa jednu alebo dve navštíviť, aby si sa tak potešil z jednoty, ktorú už medzi sebou prežívame. Mnohé cirkvi a kresťanské organizácie finančne zastrešujú dobrovoľnícke náboženské projekty ako útulky pre bezdomovcov alebo potravinové výdajne. Pouvažuj nad tým, či sa do niektorého nezapojíš. Tak sa pri spoločnej práci s inými veriacimi budeš môcť o nich dozvedieť viac. Nič nerúca rozkoly a predsudky tak ako osobné stretnutie!
Áno, zázrak zjednotenia sa začal. A tak sa všetci modlime a pracujme na tom, aby postupne pokračoval od jedného veriaceho k ďalšiemu.

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

Adam Szustak OP

Evanjelium pre nenormálnych