číslo 8,  ročník 18, október 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Trvalé posolstvo Fatimy
Boh nás môže urobiť svojím nástrojom skrze Máriu
Biskup Mario Dorsonville


 

Jedným z najuznávanejších mariánskych zjavení je zjavenie Panny Márie vo Fatime. Čo je na ňom také zvláštne, že si ho pripomíname aj po sto rokoch? Prečo neustále uvažujeme nad posolstvom Panny Márie, ktoré nám dala prostredníctvom troch malých pastierikov?
Chcel by som spolu s vami pouvažovať nad troma detailmi týchto zjavení, ktoré sa dotýkajú jadra fatimského posolstva a majú význam aj pre súčasnosť.

Jednoduchosť detí
Skôr než budeme hovoriť o posolstve Panny Márie, sústreďme sa na nádoby, ktoré si vybrala na jeho odovzdanie. Nevybrala si vplyvných vodcov alebo známych biskupov, ale dedinské deti, ktoré nevedeli ani čítať, ani písať. Tým, že si ich Panna Mária vyvolila, nám pripomína, ako veľmi Boh miluje pokorných.
Lucia, František a Hyacinta reprezentujú lásku a jednoduchosť všetkých detí. Aj bez štúdia teológie dokázali bez problémov vnímať Máriinu prítomnosť a lásku. Na príklade Fatimy vidíme, že Boh si rád za svoje nástroje vyberá bežných ľudí. Normálni ľudia – ba dokonca takí, ktorí sú považovaní za menejcenných – môžu vykonať zázraky a stať sa Božími poslami. Dokonca aj malé deti dokážu naplniť poslanie dané Bohom!
To preto, lebo posol nie je nič viac než nástroj nekonečnej Božej moci. Pri tomto Božom zjavení svetu nie je dokonca ani Mária jeho autorkou, ale len jeho nádobou a našou orodovníčkou. Samotný zázrak vykonal jej syn Ježiš.
To je užitočné pre nás všetkých. Keď nás v bežnom živote stretajú kríže a skúšky, môže nám pomôcť myšlienka na to, ako Boh použil deti z Fatimy. Ich cesta nebola vždy ľahká. Krátko po tom, čo sa rozhodli nasledovať Božiu vôľu, stretli sa s bolesťou a súženiami. V každom prípade sa hneď na začiatku svojho duchovného života otvorili dobrodružstvu modlitby, proroctva a napĺňania Božej vôle. S dôverou v Pána a jeho Matku sa spoľahli na Božie podnety, ktorých sa im dostalo, a verili, že Panna Mária im pomôže. A vidíme, že im skutočne pomohla – veď jej posolstvo zaznieva ešte aj dnes.

Večnosť začína teraz
V Máriiných posolstvách je neustále prítomný prísľub neba. To je najkrajší bod fatimských posolstiev. Samozrejme, dôležitý je aj tento súčasný svet. Je nevyhnutne dôležité, aby ľudia dobrej vôle vytvárali lepší svet. No nič z toho nezmenšuje moc Ježišovho prisľúbenia, že na každého z nás čaká nebo.
Nebo čaká – ale na to, aby sme sa do neba dostali, potrebujeme večnú nádej už teraz. Panna Mária pestuje počas svojich rozhovorov v deťoch túto túžbu po večnosti a premieňa ju na konanie. Akú obrovskú radosť cítime, keď nájdeme ľudí ako Panna Mária! Svojimi slovami a svojím úsmevom a dobrým správaním nám pripomínajú, že na nás čaká nebo! Pozvanie k večnosti je pozvaním k priateľstvu s Bohom. On je prítomný v našom najvnútornejšom bytí. Ak teda jeho Duchu dovolíme, aby nás viedol, urobí nás radostnými a mocnými nástrojmi Božej lásky vo svete. Navyše nás to povedie k blaženej večnosti v Božom kráľovstve.
Máriino posolstvo vo Fatime poukazuje na našu potrebu obrátiť sa k Bohu ako k svojmu najhlbšiemu prameňu. Niektorí z nás majú na splnenie tejto úlohy pred sebou – podobne ako Lucia, ktorá zomrela v roku 2005 – dlhé roky. Iní – tak ako František a Hyacinta – môžu prežiť krátky, no intenzívny život ponorený do Božej lásky.
Tak či onak, so všetkými troma fatimskými deťmi máme spoločné univerzálne povolanie k priateľstvu s Bohom a jeho Matkou. Keď dieťa uvažuje o Bohu ako o svojom najlepšom priateľovi, nestáva sa sebeckým. Práve naopak: chce sa podeliť so svojou skúsenosťou s Pánom s inými ľuďmi. Práve preto sa Lucia, František a Hyacinta nebáli toho, že pôjdu do väzenia, a nebáli sa ani telesného a psychického násilia, ktoré podstúpili. Vo svojej mysli a vo svojom srdci mali poklad, o ktorý sa chceli podeliť s každým, kto bol voči nemu otvorený. Cítili, že musia pozvať druhých ľudí k účasti na tomto dobrodružstve vzrušujúceho vzťahu s Bohom.
Prostredníctvom malých pastierikov nás fatimská Panna Mária pozýva k tomu istému. Povzbudzuje nás, aby sme milovali Božie prikázania a zo všetkých síl sa snažili neuraziť Boha. No Máriino posolstvo nám predovšetkým pomáha pochopiť to, že ona je naša orodovníčka a Matka.

Nástroje pokoja
Na počiatku tretieho milénia sa do Fatimy vrátili traja pápeži, aby Pannu Máriu prosili o pokoj na celom svete. Každý z nich tak urobil prostredníctvom modlitby ruženca. Takto nám ukázali, že keď držíme v rukách ruženec, držíme vo svojich rukách skutočný nástroj, ktorý nám pomáha rozlišovať a plniť Božiu vôľu.
Pápež František nám pripomína, že vo chvíľach temnoty sa vždy musíme vydať cestou modlitby. Tá nás bezprostredne privedie k trpezlivosti a k dôvere v Božiu prozreteľnosť. Preto, keď sa modlíme ruženec s Pannou Máriou a prosíme ju, aby sa za nás prihovárala, prichádzame na to, že ona je útočiskom a zároveň nás vedie k Bohu.
Kanonizácia Františka a Hyacinty na sté výročie zjavení vo Fatime je zo strany pápeža Františka krokom plným dôvery v našich – stále sa odvíjajúcich – „dejinách spásy“. Je pravdivým a rozhodným potvrdením toho, že Božie zázraky sa dejú stále. Ježiš je stále prítomný vo sviatostnom živote Cirkvi. Ježiš je prítomný aj prostredníctvom Márie a života týchto pokorných pastierikov. Vďaka Máriinmu posolstvu už celé generácie ľudí prejavujú Pánovi lásku a predkladajú mu horlivé modlitby.
Na konci stého výročia fatimských zjavení a zvlášť pri modlitbe ruženca nezabúdajme na Máriinu túžbu po tom, aby bol celý svet zasvätený jej Nepoškvrnenému Srdcu. Prostredníctvom tohto zasvätenia sa aj my staneme nástrojmi pokoja – tým, že sa budeme modliť za svet a tak ako Mária ukazovať ľuďom cestu do neba.

Biskup Mario Dorsonville je pomocným biskupom Washingtonskej arcidiecézy.

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

Adam Szustak OP

Evanjelium pre nenormálnych