číslo 10,  ročník 18, advent 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Apoštol pokoja
Ako pápež Ján XXIII. pozval celý svet k jasličkám
Kathryn Eliottová


 

Na Štedrý večer 1902 zažiarila za oknom Angela Roncalliho jasná, žiarivá hviezda. Svetáci sa vydávali do rímskych ulíc a jeho spolubratia seminaristi spali vo svojich posteliach. No budúci pápež sedel pri svojom stole a uvažoval nad Ježišovým narodením. Mal dvadsaťjeden rokov a práve preňho skončil vyčerpávajúci rok vojenskej služby v talianskej armáde. Teraz túžil po jedinom: dostať sa opäť do rytmu života v seminári. Ako si tak seba samého predstavoval v betleheme, napĺňal ho pocit nehodnosti:

Som úbohý pastier, napísal. Mám len biednu maštaľ a malé jasle... slama s toľkými nedokonalosťami ťa bude pichať a ty budeš plakať – ale, ó, môj Pane, čo viac môžeš odo mňa čakať? Toto málo je všetko, čo mám.

To bol začiatok celoživotnej kontemplácie Dieťaťa Ježiša – kontemplácie, ktorá zmenila to „málo“, čo mal, a vyformovala z neho milovaného pastiera celej Cirkvi.

Videnie o raste Cirkvi
O niekoľko dní Roncalli počas svätej omše opäť uvažoval o betleheme, ktorý bol vtedy vystavený na oltári.

Aké myšlienky mi napĺňali myseľ, aké emócie mi napĺňali srdce pri pohľade na to, ako Ježiša uctievajú pastieri a traja králi. Myslel som na evanjelium kázané pohanom, na kresťanské misie roztrúsené po celom svete, na pravú, katolícku – a teda univerzálnu – Cirkev. Ó, Pane Ježišu, tvoja hviezda sa objavila na nebi, a predsa ju mnohí nespoznali... Nech ti všetci ľudia slúžia, milujú ťa a prijímajú ťa za svojho Spasiteľa.

Tento syn chudobných talianskych farmárov nedokázal dostať z hlavy myšlienku, že Ježiš prišiel pre celý svet: pre východ aj západ, pre bohatých aj chudobných, pokrstených aj nepokrstených. Chcel, aby celý svet zakúsil svetlo evanjelia, ktoré mu počas tých Vianoc bolo také blízke. Takmer o šesťdesiat rokov neskôr dostal – ako pápež Ján XXIII. – jedinečnú príležitosť uviesť toto svoje videnie do praxe.

Množiace sa starosti
Roncalli bol vysvätený v roku 1904. Ďalších dvadsať rokov strávil v Taliansku a zbieral pastoračné skúsenosti. Keďže nemal žiadne diplomatické vzdelanie, bol veľmi prekvapený, že ho pápež Pius XI. vymenoval za svojho veľvyslanca v Bulharsku – za prvého diplomatického predstaviteľa Ríma v tejto krajine po päťsto rokoch.
To bola preňho prvá z mnohých príležitostí, pri ktorej mohol kresťanom aj nekresťanom preukázať prijatie a lásku. Aby pápež posilnil Roncalliho autoritu, vysvätil ho pred odchodom za biskupa. Ostatní preláti ho uisťovali, že jeho preloženie na také vzdialené miesto bude len dočasné. Keď sa v roku 1925 vydal do Sofie, mal pred sebou dve hlavné úlohy.
Prvou bolo uistiť malú komunitu bulharských katolíkov byzantského obradu, že sa na nich nezabudlo. Preto musel pre nich z Ríma získať povolenie na otvorenie seminára pre budúcich kňazov.
Roncalliho druhou prioritou v Bulharsku bolo spoznať veľkú pravoslávnu komunitu. To sa mu podarilo prostredníctvom návštev odľahlých dediniek, ktoré absolvoval na mulici alebo hrkotajúcom aute. Zakrátko si vybudoval silný osobný vzťah s Bulharmi zo všetkých denominácií.

Z nepokoja do pokoja
Písal sa rok 1930. Od jeho príchodu prešlo už päť rokov, no Roncalli mal pocit, akoby Pán skúšal jeho trpezlivosť. Prípravy na založenie seminára viazli – pre odklady z Ríma. Navyše ešte aj po toľkých rokoch si Roncalli nebol istý rozsahom svojich kompetencií a úloh vo vzťahu k rôznym náboženským skupinám. Toto i mnohé iné sužovalo jeho myseľ a cítil, že potrebuje Božiu pomoc; blížil sa však čas jeho každoročnej duchovnej obnovy. Odišiel do exercičného domu pri Dunaji a rozjímal nad Duchovnými cvičeniami svätého Ignáca z Loyoly.
Táto duchovná obnova bola preňho zlomovým bodom. Keď sa modlil a rozjímal, pocítil, že Boh mu dáva dvojakú milosť: jednak odpútanosť, no zároveň aj nové a jasnejšie prijatie svojej úlohy. Na záver obnovy poprosil Boha, aby mu pomohol naďalej prijímať povinnosti, nech by boli preňho akokoľvek nové či neisté.
Ešte aj rok po tom, na svoje päťdesiate narodeniny, Roncalli stále cítil účinky tejto obnovy. „Odvtedy,“ napísal, „som sa cítil a stále sa cítim pokojnejší a pripravenejší na čokoľvek, čo mi budúcnosť prinesie.“ Bol to pokoj srdca, ktorý mu zostal až do smrti.

Celý článok bude prístupný od 17.12.2017

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

Adam Szustak OP

Evanjelium pre nenormálnych