číslo 10,  ročník 18, advent 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Kristovi priatelia ochoreli
Marko Ivan Rupnik


 

Nasledujúci text je z knihy celosvetovo známeho autora nádherných mozaík, jezuitu Marka Ivana Rupnika. Jedna z jeho ostatných mozaík bola v júni tohto roku inštalovaná v Kostole Panny Márie, Matky Cirkvi na Živčákovej neďaleko Turzovky.
Dielo, ktoré odporúčame pozornosti našich čitateľov, autor venoval téme priateľstva a povolania. Rozoberá ju na pozadí vzťahu lásky medzi Ježišom a tromi súrodencami z Betánie.
Kniha Pri stole v Betánii má 112 strán, je brožovaná, v našom vydavateľstve stojí 3,40€.


Vráťme sa k 11. kapitole Jánovho evanjelia. Prvá evanjelistom uvádzaná správa je, že bol chorý istý Lazár z Betánie, brat Marty a Márie, ktoré nechajú Kristovi odkaz: „Pane, hľa, tvoj priateľ ochorel.“ Na prvý pohľad ide o celkom normálnu správu medzi priateľmi. Ba vyjadruje krásu vzťahov, určitú ľudskú solidárnosť v bolesti. Ale ak máme na zreteli, že Lazár je Kristovým priateľom, úvod k celej udalosti je veľmi zvláštny. Ak sme povedali, že povolanie je povolaním k priateľstvu s Pánom, aby tak bolo možné dosiahnuť večný život, začiatok tejto 11. kapitoly sa stáva oveľa zložitejším. Ak je Lazár Kristovým priateľom, ak ide, ľudsky povedané, o také silné priateľstvo, že sa Kristus dojme až k slzám, ako to, že zomrie? Je možné, že Kristovi učeníci ochorejú a zomrú? Na správu o Lazárovej smrti Ježiš hneď reaguje tvrdiac, že táto choroba nie je na smrť, ale na život. Takto sa priamo odvoláva na starozákonnú tradíciu, v ktorej je choroba vyjadrením hriechu a hriech nevyhnutne vedie k smrti. Kristus tak viac-menej otvorene poukazuje na stav človeka ako stvorenia, ktoré sa nemôže vyhnúť svojmu osudu – smrti. Človek je krehká bytosť a v duchu starozákonnej múdrosti možno povedať, že „každé telo je ako tráva a všetka jeho krása ako poľný kvet“ (Iz 40, 6). Život človeka je ako poľný kvet, ktorý roztrúsi vietor. Presvedčenie, že výsledkom hriechu je smrť, je korektné presvedčenie, ktoré vidno v celom Starom zákone a zastaví sa až pri Kristovi. Ježiš sa usiluje novým spôsobom chápať a interpretovať túto ľudskú skutočnosť a v tejto stati sa usiluje naznačiť, že existuje rozdiel medzi smrťou a smrťou. Začína veľmi pozorne hovoriť o význame smrti. Choroba je nevyhnutný stav, ktorý človeku dramaticky pripomína jeho viac či menej blízky koniec. Lenže tu Kristus hovorí: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu.“ A potom prehlbuje jej zmysel: „... aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Toto tvrdenie pripomína začiatok 9. kapitoly, kde sa píše o slepom od narodenia. Ježiša sa pýtajú, či vinníkom za túto situáciu je slepec alebo jeho rodičia: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky“ (Jn 9, 3). Choroba človeka je dôsledkom hriechu. Hriech je ten tragický skutok, v ktorom sa človek stavia na miesto Boha, je to krok k modloslužobníctvu, kde si človek namiesto Boha ako svojho partnera volí stvorenú vec, nejaký strom a od tohto stromu chce svojím spôsobom dosiahnuť to, čo samo osebe mu môže dať iba Boh, a to je večný život. Tým, že sa človek odlúči od Boha, zakusuje smrť, a teda reaguje logikou smrti, to znamená podľa impulzu smrti a ustarostenosti o seba samého. Dôsledok je taký, že človek zameriava svoj pohľad na hriech, na svoju krehkosť a na to, čo by mu podľa neho mohlo pomôcť prekonať ho. Pravda o človeku je teda taká, že je určený na smrť, pretože sa odpojil od prameňa života. Preto je stav človeka vo Svätom písme stavom choroby, ako sme už videli. Človek sa v rámci tejto choroby usiluje organizovať vlastný život podľa určitého zmýšľania, vytvoriac si ilúziu tým, že nazve zdravím svoj patologický stav. Keď človek neprežíva svoju krehkosť, svoju ohraničenosť, zabúda, že je oddelený od prameňa a žije v ilúzii svojich síl. Keď však ochorie, táto ilúzia padne a človek si je vedomý, že zomrie. Kristus však teraz hovorí, že Lazár je chorý nie na smrť, ale aby bol oslávený Boh. Situácia sa tak zrazu zmení, prevráti. Ak človek vo chvíli pokušenia nedokáže osláviť Boha, ako to opisuje 3. kapitola Knihy Genezis, teraz bude svedkom slávy Boha a bude ho môcť osláviť práve vo svojej krehkosti, ktorej práve podlieha, pretože sa vzbúril proti svojmu Stvoriteľovi. Choroba Kristovho učeníka sa tak mení na privilegované miesto Božieho zjavenia. Ak je hriech zlyhaním človeka a smrť je jeho sprievodným znakom, tá istá skutočnosť sa mení na Božie víťazstvo ako prejav jeho bláznivej a milosrdnej lásky, ktorá sa dokáže dotknúť človeka v bode jeho zlyhania. Smrť Božieho Syna má svoje presné miesto práve v tejto rovine a aj smrť Lazára sa zdá byť zameraná týmto smerom. V každom prípade je jasné, že Kristov učeník nedokáže osláviť Boha, kým sa Božia sláva v ňom nezjaví v pravde ako o človeku, o stvorenej bytosti, poznačenej hriechom a neschopnej správne chápať Boha. Božia sláva sa vždy zjavuje prostredníctvom Syna. Keď Ježiš v Lazárovom prípade hovorí o sláve, nepriamo myslí aj na slávu počas svadby v Káne Galilejskej (Jn 2, 11), kde sa začnú „dni“ Mesiáša plné mnohých znamení, ktoré bude konať až do vzkriesenia Lazára. Po jeho vzkriesení sa jeho nepriatelia dohodnú, že ho zabijú z dôvodu, že „robí mnohé znamenia“ (Jn 11, 47). Oslávenie Krista v Lazárovom vzkriesení vedie k ďalšiemu osláveniu, ktoré vzniká z tejto udalosti. V zázraku života, ktorý je Lazárovi prinavrátený, zjavuje sa Božia sláva, ale práve v tejto udalosti sa anticipuje to, ako sa táto sláva zjaví v celej svojej tragickej vznešenosti v hodine Pána, v jeho smrti, keď Ježiš na kríži zjaví plnosť Otcovej lásky, konečné naplnenie jeho plánu. Tento zázrak totiž oslávi Ježiša nie v zmysle, že ho ľud bude obdivovať a chváliť, ale v zmysle, že ho dovedie k jeho smrti (porov. Iz 11, 45 – 53). Táto narážka na slávu, ako aj nasledujúce verše, ktoré hovoria o striedaní dňa s nocou, kladú udalosť s Lazárom do veľkonočnej udalosti, v ktorej – ako uvidíme neskôr – Mária vykoná mimoriadne anticipujúce gesto, keď ho pomaže akoby v príprave na smrť.
Evanjelista Ján prekvapujúco dodáva: „Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol.“ Prečo Ján zdôrazňuje, že Kristus miloval týchto troch priateľov, ak sa potom rozhodol, že počká ešte dva dni? Istotne ide o niečo, čo treba vnímať kľúčom nového chápania choroby a smrti, ktoré chce Kristus poodhaliť svojim učeníkom. Jeho učeníci už videli viaceré znamenia, ktoré urobil, ale nie vždy zachytili ich opravdivý význam. Kristus vie, že keby bol býval v Betánii a Lazára by bol uzdravil, bolo by sa stalo to isté, čo s Petrovou svokrou alebo s toľkými inými zázrakmi, ktoré sa udiali pred ich očami. Kristus čaká, kým Lazárova smrť nie je definitívna, a potom príde, aby ho vyvolal von z hrobu. Zaujímavá je aj skutočnosť, že všetci si myslia, že Lazár spí, kým Kristus sa im usiluje vysvetliť, že je skutočne mŕtvy. Ba čo viac, Ježiš explicitne hovorí: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili.“ Táto reakcia je v silnom kontraste medzi ohlásením choroby, teda smrťou, a ním, ktorý hovorí: „Kvôli vám sa radujem.“ Akoby nám chcel ukázať, že on prechováva lásku k svojmu priateľovi Lazárovi, ale pozerá sa aj na učeníkov, na Lazárove sestry a na Židov, ktorí tam sú prítomní. Akoby si bol tak silne vedomý, že táto jeho cesta do Jeruzalema je posledná a že Lazár je pre neho akoby znamením, nie takým ako syn naimskej vdovy, ale pre učeníkov je znamením oveľa explicitnejším a výrečnejším, aby sa z neho mohli poučiť a podľa ich príkladu aj ďalšie generácie kresťanov.
Povedali sme, že do očí bije smrť Kristových priateľov, ktorých on silne miloval. Nemožno túto okolnosť nechať bokom, ak chceme týmto kľúčom hodnotiť náš formačný a pedagogický prístup k duchovnej ceste. V evanjeliu sa nevyhýbame silnému vedomiu pravdy o tom, kým je človek ako stvorená bytosť zranená hriechom. Dôsledok hriechu je skutočnosť, ktorú vždy treba chápať v rámci nášho horizontu, a keď sa jej dotkneme rukou, treba sa obrátiť na Krista: sestry správu o chorobe poslali jemu.

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

Adam Szustak OP

Evanjelium pre nenormálnych