číslo 10,  ročník 18, advent 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Urob zo seba hlupáka!
Adam Szustak OP


 

Autor knihy Evanjelium pre nenormálnych Adam Szustak je poľský dominikán, v Poľsku známy svojimi duchovnými cvičeniami a svojským prístupom k textom Svätého písma, z ktorých dokáže „vydolovať“ mnohé netradičné pohľady na život.
Evanjelium pre nenormálnych hovorí o tom, že je normálne kráčať po vode. A nenormálne topiť sa, ak ideme k Bohu. Je pre všetkých tých, ktorí sa cítia v tomto svete stratení a neraz nepochopení najbližšími...
Dúfame, že z jeho pera vydáme viac kníh, možno už tento rok to bude aj kniha Vrch prísľubov o pohľade na Desatoro, ktorý čitateľa zaskočí, usvedčí, ale aj posunie dopredu.
Evanjelium pre nenormálnych má 96 strán formátu A5, kniha je brožovaná a u nás stojí 4,40€.

To ešte nie je koniec. Sme na okraji loďky. Peter sa chystá z nej vystúpiť. Ježiš naňho hľadí s láskou a hovorí: „Poď. Dokážem ti, že som to ja.“ Zakaždým, keď čítam tento úryvok, príde mi na um otázka: Prečo sa iba Peter odvážil vyjsť z lode a chodiť po vode? Prečo mal práve on taký zvláštny a celkom absurdný nápad? Prečo na to nepomyslel nik iný a prečo sa k Petrovi nik nepridal, keď videli, že kráča po vode? Keby som tam bol a videl by som, že to je možné, hneď by som vyskočil z lode! Niečo v Petrovi muselo byť, už predtým sa muselo niečo udiať v jeho srdci, niečo, čo ho k tomu prinútilo. Nejaká udalosť z jeho života ho na to pripravila, a práve preto sa odhodlal na tento udivujúci výkon. Pozrime sa do Lukášovho evanjelia:

Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním. (Lk 5, 1 – 11)

Ak chceme pochopiť Petrovo chodenie po vode, musíme sa vrátiť v čase k jeho prvým stretnutiam s Ježišom. Prvýkrát sa ich cesty skrížili pri Jordáne, kde Ježiš prijal krst od Jána Krstiteľa, ktorého učeníkom, ako sa ukázalo, bol Ondrej, Petrov brat. Bol to práve on, kto priviedol Petra k Ježišovi. Po týchto dňoch pri Jordáne sa spolu s Ježišom vracajú do svojich rodných končín. Ježiš ešte neustanovil dvanásť apoštolov – do Galiley, kde bývajú, idú len v malej skupine. A tu sa na chvíľu dejová línia prerušuje. Vieme, že v tom čase boli na svadbe v Káne Galilejskej, tam stretli Máriu a potom sa vydali každý svojou stranou – Ježiš išiel svojou cestou a oni sa vrátili do Kafarnauma. Toto nám často uniká, keď rozmýšľame o začiatkoch Ježišovej verejnej činnosti, a preto je dobré uvedomiť si to. Nebolo to tak, že raz povolal svojich učeníkov a odvtedy už boli stále spolu. Prešli cez Jordán do Galiley. Po ceste sa toho mohlo udiať veľa, no nevieme o tom takmer nič. Nikde nie je zapísané, čo im Ježiš povedal, čo sa stalo počas tých pár týždňov. Vieme, že učeníci sa vrátili domov. Ježiš išiel sám. Chodil po okolitých dedinách a hlásal evanjelium. Sám, bez nich. Taký je začiatok jeho účinkovania. Učeníci sedia doma a premýšľajú. Majú na mysli pár posledných týždňov, keď chodili s Ježišom. Počúvajú o tom, ako Ježiš učí, ako koná zázraky. A zrazu, po pár týždňoch, keď sa vrátili k normálnemu životu, keď sedia a opravujú siete, prichádza on.
Je krásne, ako úprimne a čestne pristupuje Ježiš k svojim budúcim apoštolom. Skôr, než ich definitívne povolal, dal sa im trochu poznať, hovoril im o tom, kto je, a potom ich poslal domov – dal im čas, aby sa to všetko stretlo s ich vlastným životom. Čas na vedomé rozhodnutie, aby konfrontovali misiu, ktorú pre nich naplánoval, s ich doterajším fungovaním – so ženami, svokrami, s deťmi, prácou. A až neskôr prišiel a povolal ich za apoštolov. Boh sa voči človeku vždy zachová férovo. To, čo urobil Ježiš, je neskutočne čestné a úprimné. Povedal im: „Chcem pre vás to a to. Vráťte sa a rozmyslite si, či to chcete, alebo nie. A potom sa vás opýtam ešte raz a buď ma budete nasledovať, alebo nie.“ Ježiš ich predsa mohol k sebe pritiahnuť takým spôsobom, že by zanechali všetko už po prvom stretnutí a išli by za ním. Mohol. Ale neurobil to. Poslal ich domov. Nech si schladia hlavu a postavia svokru pred tento nápad: „Mami, odchádzam a už sa nevrátim.“ Je úžasné, aké je jeho správanie ľudské.
A po istom čase sa Ježiš objavuje na brehu Galilejského jazera, aby ich povolanie doviedol do konca. Skúsme si do detailov predstaviť, ako muselo vyzerať to ráno a aj celý deň. Peter celú noc lovil, no jeho práca nepriniesla nijaké ovocie. Toto nie sú jednoduché životné momenty – niečomu venujeme mnoho času a úsilia, celé noci nespíme, ale z toho, čo sme robili, nie je nič alebo takmer nič. Sú to chvíle, keď už nemáme motiváciu pokračovať, keď cítime nezmyselnosť toho, čím sa zaoberáme, a môžeme stratiť chuť do života. Peter mal práve takéto ráno – začína svitať a on si uvedomuje nezmyselnosť predchádzajúcej noci, ktorá mu nepriniesla nijaký zárobok. Možno sa v jeho srdci a hlave odohráva ešte niečo viac: vieme, že bol dosť chudobným človekom – nemohol si zadovážiť vlastnú sieť, musel ju kúpiť spolu so svojimi spoločníkmi –, možno vo všeobecnosti začína dospievať k záveru, že celá jeho práca a život nemajú veľký zmysel. Jediné, na čo myslí, je určite jeho posteľ, do ktorej sa hodí hneď po tom, ako sa vráti domov, a prespí celý deň, aby mohol popoludní vstať a večer alebo v noci opäť ísť do práce. Práve v takejto chvíli ho stretáva Ježiš. A je veľmi dôležité, že práve tento stav je pre Ježiša dokonalým priestorom na povolanie. Očakávali by sme, že ak chceme počuť Božie volanie, ak ho chceme dobre rozoznať, prinajmenšom je potrebné byť v nejakej vhodnej forme. No tu, ako sa zdá, Ježiš nás považuje za pripravených prijať jeho vôľu a plán dokonca v takmer depresívnom stave. Predpokladám, že keď Peter počul Ježišovu prosbu, aby mu poskytol svoju loďku, najprv sa trochu rozčúlil: „Och nie, mal som ísť spať, teraz tu budem sedieť niekoľko hodín, kým on bude vyučovať. Nie sú tu iné lode?“ Nedovolil si však nesúhlasiť a k brehu sa už zhŕkol veľký zástup – všetci očakávali neobyčajné veci. Odplavili sa teda spolu niekoľko metrov od brehu a Ježiš začal učiť.
Evanjelium bližšie neuvádza, o čom kázal. Nevieme, o čom Ježiš v ten deň hovoril, akoby evanjelistu zaujímalo len to, čo sa deje medzi Ježišom a Petrom. Vieme, že Ježiš sa v loďke usadil vedľa Petra. Je to malý detail tohto príbehu, ale ukazuje, ako veľmi si Ježiš Petra vážil. Pretože čo vidí celá dedina? Vidí dvoch mužov sediacich vedľa seba ako rovný s rovným. Ježiš neučí postojačky ako učiteľ s Petrom sediacim pri jeho nohách, ale sedia spolu. Všetci na brehu si určite myslia, že ich spája mimoriadny vzťah. A Ježiš vtedy dáva úder pod pás. Hovorí: „Petrík, poď, vyplávame do stredu jazera a budeme loviť ryby.“ Netreba zabúdať, že Peter je rybár. Vie, že ryby sa lovia v noci. Cez deň to nie je možné, navyše na tom mieste ryby nie sú. Museli niekde odplávať, pretože celú noc nič neulovili. Taktiež nie je zvykom loviť na najhlbšom mieste danej vodnej plochy – ryby sa zvyčajne zdržiavajú v tých častiach jazera, kde je voda plytšia, keďže sa živia tým, čo je na jeho dne. Všetci domáci ho pozorujú – všetci ho poznajú. Peter počúvne Ježišov rozkaz, čím ohrozuje svoju reputáciu skúseného rybára a riskuje, že sa pred celou dedinou zosmiešni. A všimnite si, čo mu Ježiš hovorí: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov.“ Táto veta nie je vôbec gramaticky správna. Akoby chcel Ježiš povedať: „Áno, to urobia všetci tí, ktorí sú vedľa teba“ – preto hovorí „spustite“ – „ale to ty, Peter, budeš zodpovedný za toto rozhodnutie. To ty vyplávaš, to ty povieš, že majú spustiť – a všetci to urobia. Ty za to budeš zodpovedný.“ Hovoriac trochu priamejšiene: „Peter, chcel by som, aby si pred celou dedinou urobil zo seba hlupáka!“ Na čo Peter, ktorého všetci pozorujú, odvetil: „To predsa nemá zmysel, celú noc sme nič neulovili a teraz je ešte aj deň.“ Určite však zachytil Ježišov pohľad, a tak rýchlo dodal: „Ale dobre, keď myslíš, vyplávame.“
Pozrite sa, k čomu Ježiš Petra pozýva. Deje sa to len medzi nimi. Ježiš hovorí: „Peter, ponúkam ti úplne nový poriadok sveta. Taký poriadok, v ktorom ryby plávajú cez deň, je možné loviť ich vtedy, keď sa normálne nelovia, a sú tam, kde ich nemožno nájsť, poriadok, v ktorom sa ich uloví toľko, že musíš zavolať iných, aby ti ich pomohli vytiahnuť.“ Ježiš nerobí zázrak, pri ktorom sa náhle odnikiaľ zjavia ryby. On mení poriadok vecí. Vstupuje do Petrovho života a prevracia hore nohami všetky pravidlá, ktorými sa dovtedy riadil. Peter je profesionálny rybár, ktorý presne vie, ako sa lovia ryby. No potom prichádza Ježiš a zrazu mení všetky zásady lovu rýb. Hovorí: „Urob to presne naopak. Urobíš to?“ Keď Peter videl, že to je neobyčajný lov priečiaci sa normálnemu poriadku sveta, musel si jasne uvedomiť: „Ten, ktorý mi to kázal urobiť, je výnimočný človek, také veci dokáže urobiť len Boh.“ Netreba zabúdať, že pre Žida, ktorým Peter bol, mohol len Boh vysloviť slovo, ktoré spôsobí, že sa môže stať všetko, dokonca aj keď to nie je možné. Peter si z Tóry pamätá, že Boh kedysi stvoril svet z ničoho, jednoducho vyslovil slovo. A jeho slovo je také mocné, že všetko, čo Boh povie, sa musí stať. A zrazu vidí, že vedľa neho stojí niekto, kto má presne také slovo, mocné a tvoriace. „Na tvoje slovo spustím siete“ – a videl, že poriadok vecí sa tomuto slovu podriaďuje. Preto v lodi padol pred Ježišom – priznáva, že je hriešnik a že je nehodný. Tak sa človek správa len pred Božou tvárou.
Práve preto v tú noc, keď zúrila búrka a učeníci stretli Ježiša na jazere, Peter ako jediný vystupuje z lode a chodí po vode. Už to raz okúsil, už mal takúto skúsenosť. Kedysi už na vlastné oči videl, že nemožné je možným, že stačí jediné Ježišovo slovo a po vode sa bude dať kráčať, a že démoni, ktorí sa v nej ukrývajú, nikomu neublížia. Preto skôr, než vystúpil z loďky, povedal svojmu Majstrovi: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“Rozkáž mi! Čiže povedz slovo, pretože čo povieš, to sa stane možným. A Ježiš povedal: „Poď!“
To sa deje aj v tvojom živote. Prichádza Ježiš a hovorí: „Mením poriadok vecí. Mením to, ako ma vidíš, to, ako vidíš svet. Mením to, čo si si doteraz myslel. Mením to, ako ma hľadáš, to, ako vo mňa veríš, to, ako pozeráš na svoju slabosť a svoje hriechy. Veríš v to?“ Zlo a slabosť, ktoré máš, sú iné než si myslíš, majú inú moc, než sa ti zdá. Boh, ktorého hľadáš, je iný, než si myslíš. Čítanie tejto knihy bude mať zmysel, ak ju zatvoríš s myšlienkou, že existuje iný poriadok sveta a ty na ňom môžeš mať účasť, že sa oplatí uveriť tomu, ktorý hovorí: „Vo vode sa nepláva. Po vode sa chodí. A ryby sa lovia cez deň.“ Ježiš nehovorí, že všetky tvoje doterajšie predstavy boli zlé. Práve naopak. Vo vzťahu k tomuto svetu a k poriadku, ktorý v ňom vládne, boli veľmi oprávnené. Pretože v tomto svete zlo vyhráva a premáhajú nás slabosti. On je však Pánom sveta a môže zmeniť zákony, ktorými sa svet riadi. On ich mení. Ježiš ti dnes hovorí: „Keď prehovorím k rybám, budú sa dať loviť napoludnie. Keď poviem, začneš chodiť po svojich démonoch. Keď ti poviem, že zvíťazíš nad svojimi hriechmi, tak nad nimi zvíťazíš.“ Píšem túto knihu preto, aby si uveril, že existuje iný svet. Existuje svet, v ktorom víťazíš nad zlom, v ktorom víťazíš nad svojím hriechom, v ktorom porážaš svoju slabosť. Existuje svet, v ktorom chodíš po vode!
Ako sa to môže stať? Čo je potrebné urobiť, aby sa ten poriadok zmenil? Presne to, čo urobil Peter: odvážiť sa byť v tomto svete nenormálnym, odvážiť sa urobiť zo seba hlupáka!

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

Adam Szustak OP

Evanjelium pre nenormálnych