číslo 1,  ročník 19, jan-feb 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Duch svätosti
Kráčať po ceste každodenného posväcovania


 

Počas vianočných a novoročných sviatkov máme akosi viac príležitostí klásť si dôležité otázky o živote. Stretnutia širšej rodiny v nás evokujú spomienky na našu minulosť a na ľudí, ktorí nás formovali. Pri vyberaní vhodného daru pre našich milovaných zasa dôkladnejšie skúmame svoje vzťahy – tie silné i slabšie. Premýšľame nad tým, ako sme na tom vo svojom živote a kam smerujeme. A snažíme sa uveriť tomu, že sa vo svojom rodinnom, pracovnom aj duchovnom živote posúvame vpred.
Všetky tieto úvahy sa dajú zúžiť na tri základné otázky: „Kto som? Akým človekom sa stávam? Akým človekom chcem byť?“
Keby sme skúmali základ týchto troch otázok, našli by sme v ich jadre ešte jednu podstatnejšiu otázku: Ako sa môžem viac pripodobniť Ježišovi? Túto otázku majú vo svojom srdci všetci ľudia – dokonca aj tí, ktorí ešte v Ježiša ani neveria. Všetci chceme zakusovať pokoj, radosť a Božiu lásku tak, ako ich zakusoval Ježiš. A všetci chceme mať na druhých ľudí taký pozitívny a povznášajúci vplyv, aký mal na druhých Ježiš.
Inak povedané, všetci chceme byť takí svätí, ako bol Ježiš.
Využime teda začiatok nového roka a pozrime sa bližšie na cestu svätosti. Uvažujme nad tým, ako by sme sa tento rok mohli stať svätejšími, a poprosme Ducha Svätého, aby nám pomohol kráčať po tejto ceste.

Nereálny cieľ?
Akým človekom chcem byť? Verím tomu, že sa môžem stať takým, aký bol Ježiš? Naozaj môžem byť svätý?
Pomýšľať na to, že by sme sa mohli stať svätými, sa nám spočiatku môže zdať nereálne či dokonca trúfalé. Nielenže vidíme svoje hriechy, slabosti a obmedzenia, ale ešte aj žijeme vo svete, ktorý nás podnecuje znižovať svoju latku. Často počúvame, že život je veľmi ťažký, takže by sme si nemali robiť prehnané nádeje. Vraj sa máme radšej zamerať na prežitie alebo sa snažiť vyhnúť problémom a svätosť ponechať radšej svätcom. To, že je život taký ťažký, nás vraj núti hľadieť len na seba a ignorovať volanie chudobných a skľúčených.
Svätosť však od nás nie je ďaleko. Nie je len nejaký hmlistý sen. Svätosť je dokonca jadrom kresťanského života. Ježiš neprišiel na tento svet len preto, aby nám odpustil hriechy. Prišiel, aby z nás vytvoril nové stvorenie. Stal sa jedným z nás, aby nám všetkým dal moc žiť vo svätosti, pokoji a čistote – čiže tak, ako žil on sám.

Oddeľ sa a vyčleň sa
Ale čo je to svätosť?
Existujú mnohé názory na to, čo znamená byť svätý. Niektorí si myslia, že je na to potrebné žiť celý život zbožne a nábožne. Niektorí si svätosť zamieňajú s úspešným evanjelizovaním alebo dokonca konaním zázrakov. Ďalší za svätosť pokladajú to, keď je niekto neustále šťastný a radostný, najmä uprostred utrpenia. V týchto opisoch síce môžu byť isté čriepky pravdy, ale žiadna z nich nezachytáva podstatu svätosti.
Jadrom svätosti je totiž oddelenie.

  • Boh Izraelitom povedal: „Budete mi svätí, lebo ja, Pán, som svätý a oddelil som vás od ostatných národov, aby ste boli moji“ (Lv 20, 26).
  • Povedal im, aby svätili sobotu tým, že ju oddelia a odlíšia od ostatných dní týždňa (Ex 35, 2).
  • Povedal im, aby sa posvätili – aby sa vyčlenili z bežného prostredia a zvyčajných okolností –, a tak sa pripravili na zakúsenie jeho prítomnosti (Ex 19, 10 – 11).
  • Svätý Pavol kresťanov v Ríme povzbudzoval, aby sa „neprispôsobovali tomuto svetu“ (porov. Rim 12, 2).
  • Cirkev nás učí, že pri svätej omši sa chlieb a víno oddeľuje a vyčleňuje z bežného použitia a stáva sa Kristovým telom a krvou.

Tieto texty a s nimi aj mnohé iné uvádzajú, že sa musíme oddeliť. Hovoria aj to, že Boh nás povolal, aby sme patrili len jemu. On nás už oddelil a vyčlenil. A teraz od nás žiada život vo svätosti. Chce nás oddeliť od hriechu a pokušenia. Chce nás oddeliť tak, aby sme sa dokázali navzájom milovať, aby sme dokázali slúžiť núdznym a odpúšťať tým, ktorí nás zraňujú. A čo je najdôležitejšie, chce nás oddeliť tým, že do svojho srdca prijmeme Ducha Svätého, ktorý nás bude formovať na obraz Ježiša, „Božieho Svätého“ (porov. Jn 6, 69).

Duch svätosti
Dobre, tak toto je teda svätosť. Čo však potrebujem na to, aby som sa stal svätým?
Na jednej strane svätosť tvorí naše celoživotné úsilie. No na druhej strane je to dar zadarmo daný Duchom Svätým. Asi nikto to nechápal tak jasne ako svätý Pavol. V každej situácii svojich čitateľov povzbudzoval, aby sa podriadili Duchu a zároveň sa usilovali o svätosť.
Pavol napríklad pokarhal kresťanov v Kolosách za to, že si mysleli, že na dosiahnutie svätosti musia dodržiavať zložité pohanské určite pohanské? Nie židovské? Myslím, že to tu ani nemusí byť rituály a uctievať anjelské bytosti. „Dajte si pozor,“ povedal im, „aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením“ (Kol 2, 8). Týchto veriacich sa dotkol Duch Svätý, preto svoj duchovný život začali s veľkou dôverou v Ducha. Ale neskôr k nim prišli falošní učitelia a presvedčili ich, že potrebujú ďalšie sviatky a pôsty. Pavol im na to povedal, aby svoje oči upreli na Ježiša; on ich povedie a ochráni (3, 1 – 2).
Podobné slová napísal svätý Pavol aj Efezanom, keď sa za nich modlil, aby prijali „Ducha múdrosti a zjavenia“ a aby sa „oči ich srdca“ otvorili a uvideli, aký úžasný je Ježiš (porov. Ef 1, 17 – 19). Vedel, že ak sa budú chcieť stať takými, akým bol Ježiš, budú potrebovať, aby Duch zjavil Krista. Milosť nasledovať Pána potrebovali dostať od Ducha Svätého.
To isté platí aj pre nás. Potrebujeme Ducha Svätého. Ak chceme rásť vo svätosti, potrebujeme jeho milosť, jeho moc a jeho útechu. Potrebujeme teda jediné: mať Ducha Svätého – a všetky dary, ktoré dáva.

Dielo svätosti
Potrebujem teda len počúvať Ducha?
Nie celkom. Pavol, samozrejme, veril, že Duch Svätý nás môže oslobodiť od hriechu a naplniť božskou láskou, mocou a radosťou. Zároveň však vedel, že to nezáleží len od Ducha Svätého. Pracovať musíme aj my.
Nikto sa nestane svätým bez boja. Preto Pavol svojim čitateľom napísal, aby nedopustili, žeby v ich vnútri vládol hriech (porov. Rim 6, 12). A preto im aj povedal, aby „odložili starého človeka“ a „obliekli si Pána Ježiša Krista“ (porov. Ef 4, 22; Rim 13, 14).
Keď prehodnocujeme svoj život, zisťujeme, že je akousi zvláštnou zmesou. V našom srdci prebýva Duch Svätý. Chlieb života nás živí, Písmo nás učí a svätci nás inšpirujú. Máme bohatú tradíciu modlitby a aj prisľúbenie, že nám bude odpustené vždy, keď vyznáme svoje hriechy. Zdá sa, že so všetkými týmito darmi a milosťami by sme mali poľahky žiť sväto. Vieme však, že to nie je vždy ľahké. Niečo v našom vnútri sa nás snaží presvedčiť, že v skutočnosti nepotrebujeme Ducha a jeho dary. Možno to je naša padlá prirodzenosť, možno šepot diabla, možno sebestačné zmýšľanie tohto sveta. Zvyčajne nás však na scestie zvádzajú všetky tieto tri veci zároveň.
Preto musíme byť ostražití a rozhodovať sa pre svätosť každý deň. Podarí sa nám to, ak sa budeme v modlitbe obracať na Boha, no zároveň sa zo všetkých svojich síl usilovať udržať svoje srdce v čistote, ďaleko od pokušení a blízko pri Ježišovi. Ak to budeme robiť, pocítime, že nás Duch napĺňa radosťou a pokojom, ktorý nepochádza od nás. Pocítime, že ochotnejšie vzdorujeme pokušeniu a odmietame hriech a že častejšie s Kristovou láskou a veľkodušnosťou podávame pomocnú ruku svojim blížnym.

Buď svätý
Koľké povzbudenie môžeme načerpať z vedomia, že nám Duch Svätý chce dať milosť svätosti! Povzbudivé je aj to, že nám chce každý deň pomáhať toto povolanie k svätosti napĺňať. Vďaka Bohu sa môžeme stávať čoraz svätejšími. Tým, že poslal svojho Syna, aby zomrel za naše hriechy a premohol smrť, otvoril nám dvere k svätosti. Teraz môžeme týmito dverami prejsť a nechať sa naplniť Duchom. Môžeme sa nechať oslobodiť od hriechov. Môžeme sa stať ľuďmi, ktorí budú pre každého, koho stretnú, odbleskom Ježišovej lásky a milosrdenstva.
Aký teda chceš byť? Čo tak svätý?

 



 

 

 

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt