číslo 1,  ročník 19, jan-feb 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Drahý braček
Duchovné priateľstvo, ktoré bolo Teréziinou útechou v poslednom roku jej života
Michael J. Denk


 

Clive Staples Lewis vo svojej knihe Štyri lásky napísal: „Priateľstvo sa rodí vo chvíli, keď jeden človek povie druhému: ,Čože?! Aj ty?‘“
Svätá Terézia z Lisieux toto mohla povedať seminaristovi Mauriceovi Bellierovi v poslednom roku svojho pozemského života. Vo svojej autobiografii opisuje ich jedinečné priateľstvo takto:

Keď sa Ježišovi zapáči spojiť dve duše pre svoju slávu, tak im dovolí vymieňať si z času na čas myšlienky, aby sa tak navzájom povzbudzovali k väčšej láske k Bohu.

Listy Mauriceovi a od Mauricea tvoria väčšinu jej korešpondencie z posledných štyroch mesiacov jej života. Najskôr Terézia Mauriceovi písala preto, aby ho povzbudzovala k láske voči Pánovi, no napokon aj sama dostala niečo rovnako cenné: starostlivého priateľa, ktorý bol pri nej v jej najtemnejšej hodine.

Prosba o pomoc
Maurice Belliere, energický mladík z Normandie, bol v seminári známy svojou živou predstavivosťou a hereckým talentom. No v októbri 1895, počas druhého ročníka svojho štúdia, začal prežívať veľké obavy, ba až beznádej. Akýsi hlas mu v hlave stále hovoril: „Nikdy nebudeš dosť svätý na to, aby si sa stal kňazom, nieto ešte misionárom.“ Maurice, sužovaný pochybnosťami, si uvedomil, že potrebuje pomoc.
Na duchovných cvičeniach v seminári, ktoré mávali tamojší seminaristi každý rok spolu so seminaristami s diecézy Bayeux a Lisieux, Maurice počul niekoho rozprávať o karmelitánskom kláštore v Lisieux. Dozvedel sa, že medzi rehoľníčkami je niekoľko dcér z rodiny Martinovcov z Lisieux a že sú to všetko sväté ženy, ktoré sa verne a rady v modlitbe prihovárajú na rôzne úmysly.
Maurice sa rozhodol, že napíše matke predstavenej – ktorou bola práve jedna zo sestier rodiny Martinovcov. Prosil ju, aby mu vybrala nejakú rehoľníčku, ktorá by sa zaňho modlila; niekoho, „kto by sa osobitne obetoval za spásu mojej duše a vyprosil mi milosť vernosti povolaniu, ktoré som od Boha dostal“.
Matka Agnesa mu odpísala, že mu vybrala svoju mladšiu sestru Teréziu.

Zachránený vrúcnymi modlitbami
Matka Agnesa odovzdala Terézii ďalšiu Mauriceovu žiadosť o modlitbu v deň, keď sa v komunite pralo. Hoci Terézia vtedy stála s ostatnými sestrami v práčovni, bola nadšená, že o ňom dostala nové správy.
Maurice mal práve nastúpiť na povinnú vojenskú službu, ktorá trvala jeden rok. Dúfal, že tam bude „pracovať pre Boha“ a vráti sa s príbehmi obrátených vojakov. Ale to sa nestalo. Namiesto toho, aby Maurice niekoho priviedol bližšie k Bohu, sám sa od neho vzdialil. O deväť mesiacov, v júli 1896, vo svojom treťom liste adresovanom kláštoru sa priznáva, že počas služby urobil „nesmierne hrubé chyby“. Matku Agnesu požiadal, aby Terézia zaňho zdvojnásobila svoje modlitby.
Terézia mala vtedy len dvadsaťdva rokov a jej zdravotný stav sa zhoršoval. Modlitba za Mauriceovo duchovné povolanie sa pre ňu stala zdrojom duchovnej útechy práve vo chvíli, keď sama začala prežívať pochybnosti o základoch viery. Mauriceov list bol pre ňu novým impulzom k modlitbe. A tak sa zaňho začala prihovárať dennodenne.
V októbri 1896 bol Maurice už opäť v seminári a vrátil sa k duchovnému životu. Zásluhy za to pripisoval Teréziiným modlitbám. Pri ďalšom liste matka Agnesa Terézii navrhla, aby mu odpovedala obratom. Tak sa začala ich nepretržitá korešpondencia: duchovné partnerstvo, na ktoré neskôr nikdy ani jeden z nich nezabudol.

Priateľ a brat
Hoci Terézia Mauriceovi duchovne radila, predsa sa postupne začala na jeho listy aj tešiť. Svoju korešpondenciu dokonca nazvala „sladkou misiou“. S Mauriceom sa delila aj o svoju duchovnú poéziu a prosila ho, aby sa za ňu každý deň modlil zvláštnu modlitbu. Keďže Teréziini bratia zomreli ešte ako celkom malí, Maurice zaplnil v Terézii určité prázdne miesto. Napísala mu:

Moja vďačnosť nášmu Pánovi, ktorý mi dal brata, určite nie je menšia ako vaša.

Terézia svojho nového brata zaradila dokonca do svojej vlastnej rodiny. Poprosila ho, aby jej poslal dôležité dátumy svojho života. Jeden z nich medzi nimi vynikal: 8. september 1890. V tento deň, ktorý bol zároveň dňom Tereziných sľubov v karmelitánskom kláštore, totiž Maurice pocítil, že Boh potvrdzuje jeho kňazské a misionárske povolanie.

Celý článok bude prístupný od 22.1.2018

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

Adam Szustak OP

Evanjelium pre nenormálnych