číslo 1,  ročník 19, jan-feb 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Máriin kontemplatívny pohľad: ikona spojených svetov
Dennis J. Billy CSsR
Preklad: Jana Badurová
(Dokončenie z minulého čísla)


 

Svätá Mária, Matka Božia
Ikona Matky ustavičnej pomoci zobrazuje Máriu, Božiu matku (Theotokos), ako drží a utešuje svojho syna Ježiša. Drží ho spôsobom, že to vyzerá, že ho zároveň prezentuje svetu. V ikone sa dajú spozorovať všetky tri prvky zrelej teologickej reflexie – Boh, ľudstvo a svet – a a tie tajomne konajú. Robia to počas toho, ako ikona „rozpráva“ príbeh o tom, ako Božia matka miluje Boha, človeka a svet, v ktorom sa nachádzame.

Príbeh
Ikona podnecuje našu predstavivosť tým, že nás vyzýva predstaviť si nezaznamenaný príbeh zo života Madony a dieťaťa. Vyzýva nás predstaviť si v našich mysliach dieťa Ježiša, ktorý sa kvôli nočnej more prebral zo spánku. Sen o archanjeloch Michalovi a Gabrielovi, ktorí nad ním lietajú s nástrojmi jeho umučenia, ho natoľko rozruší, že sa zo strachu prebudí a uteká do náručia svojej matky po pomoc. Jemný záhyb na Máriinom krku ukazuje, že pozerala dole na svojho Syna, aby ho potešila, teraz ale hľadí na pozorovateľa, aby mu pripomenula, že sa na ňu má obrátiť v čase núdze. Jej oči vskutku hľadia na pozorovateľa, nech by pozeral na jej obraz z rôznych pozícií v čase a priestore. Týmto spôsobom ikona spája rozprávanie o Kristovom utrpení a smrti so životom veriaceho. Tí, ktorí hľadia na ikonu očami viery, nevidia len nádherný obraz veľkej estetickej hodnoty, ale aj pozvanie k zjednoteniu svojich životných príbehov so životom Ježiša a Márie, Božej Matky, ktorá je tiež našou matkou, matkou Cirkvi a matkou nového ľudstva.

Svet
Zapojením predstavivosti sa ikona dotýka aj sveta, toho, čo sa nachádza mimo našich myslí a tých mnohých svetov, ktoré sú v našich mysliach vytvorené z nočných môr, ktoré nás mátajú zjavnými (a niekedy veľmi zákernými) spôsobmi. Svet je nádherné, ale aj veľmi nebezpečné miesto. Vojny, vraždy, hlad, prírodné pohromy, choroby, smrteľné nehody, slepé násilie – a zoznam môže pokračovať ďalej a ďalej. Podvedome si stále uvedomujeme možnosť smrti a niekedy nás to môže zdrviť. Veľmi ľahko by sme mohli podľahnúť hlasom strachu, ktoré nás obklopujú – niektoré z nich sú reálne, iné sú výplodmi našej fantázie –, a nechať ich, aby nás paralyzovali. Máriin pohľad smeruje von, od jej Syna k nám, na svet a na všetky tie svety, ktoré sa nachádzajú v našich mysliach. Žiari z neho láska, pokoj, pomoc a ochrana. Je v súlade so slovami, prisudzovanými milovanému učeníkovi, ktorému Ježiš zveril svoju matku, keď visel na kríži (porov. Jn 19,26 – 27): „V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach…“ (1 Jn 4, 18). Máriin zamyslený pohľad nás pozýva pozrieť sa bližšie na svet okolo nás. Pozýva nás ísť až za hranice zovňajšku a zakúsiť život taký, aký mal pôvodne byť. Volá nás pripojiť sa k tomuto hĺbavému pohľadu a spoznať naše strachy, aké naozaj sú. Máriin pohľad na svet nám pripomína jednu zo základných právd evanjelia: láska je mocnejšia než smrť. Ikona znázorňuje Máriu, ako túto základnú pravdu pripomínala svojmu malému Synovi v čase, keď bol slabý a zraniteľný. Pripomína nám, že zlo je nedostatok lásky a raz ho zaženie prenikavá prítomnosť božského svetla. Na obraze toto svetlo žiari cez Máriu a jej syna. Máme nádej, že bude svietiť aj v nás a zapáli svet.

Ľudská osoba
Ikona rozpráva o vzťahu matky k jej synovi. Nie je to len taká hocijaká matka a hocijaký syn, ale matka Boha a Spasiteľ sveta. Ježiš nám zjavuje, čo to znamená byť skutočným človekom. Mária nám ukazuje, že božský život, ktorý prúdi v jej Synovi, prúdi aj v nej a môže žiariť aj v nás. Ikona bola nazvaná „oknom do večnosti“. Okná sú priehľadnými sprostredkovateľmi svetla. Vpúšťajú svetlo do tmavých miestností a umožňujú ľuďom nazrieť do okolitého sveta. Zlaté pozadie na obraze preniká aj osobami Ježiša a Márie a nesie prísľub, že bude prenikať aj nás. Žiari cez okno ikony a vstupuje do našich duší cez okná našich očí. Iný názov pre toto božské svetlo je milosť. Mária, Matka Boha a Matka Cirkvi, je plná milosti. Chce, aby sme aj my boli plní milosti, pretože milosť nám otvára cestu do neba. Ikona nám pripomína, že starý svet sa pomíňa a pomaly vstupuje do nového sveta. Staré ľudstvo, zaťažené hriechom a smrťou, sa nachádza v procese znovuzrodenia. V tomto procese je premenené na nové ľudstvo, vedie ho Duch Svätý a môže slobodne žiť svoje dedičstvo: byť synmi a dcérami Boha. Pomáha nám to myslieť na skutočnosť, že tajomstvo vykúpenia znamená viac než len uzdravenie z našej rany, ktorú sme si sami spôsobili, ale aj povýšenie a transformáciu nášho bytia. Ikona nám pripomína, že Kristus sa stal človekom, aby pozdvihol našu ľudskosť do svojej božskosti, a tým, že tak spravil, nás zmenil spôsobom, ktorý presahuje aj naše najsmelšie sny. Ikona v nás udržuje nažive prísľub prítomnej a budúcej slávy. Pripomína nám našu základnú ľudskú dôstojnosť, ktorá má pôvod v tomto svete, a predsa ho akosi tajomne presahuje.

Boh Ježiša Krista
Každý príbeh má svojho autora. Tak, ako aj každá ikona má svojho tvorcu. Za Matkou ustavičnej pomoci stojí neznámy ikonopisec. Písanie ikony bolo pre neho duchovné cvičenie, ktoré zahŕňalo pôst, modlitbu a rešpektovanie konkrétnych inštrukcií pre tvorbu ikony. Umelec tvorí nástroj modlitby, ktorý stavia vedľa seba symboly a obrazy, aby vyjadril zmysel pre inú dimenziu. Takú, ktorá presahuje jeho čas a priestor až do iného sveta. Podobným, ale oveľa hlbším spôsobom stojí Boh Otec za príbehom, ktorý rozpráva ikona. Z jeho ruky Autora nového stvorenia vychádza príbeh o Kristovom vtelení, umučení, smrti a zmŕtvychvstaní. Rozpráva ho Boh Ježiša Krista a vyjadruje jeho najhlbšie sny a nádeje pre ľudstvo. Je to príbeh nekonečnej lásky, ktorá môže a chce spraviť zdanlivo nemožné veci. Ako nám pripomína evanjelium: „Bohu je všetko možné“ (Mt 19, 26). Ikona nám to pripomína, pretože Boh je láska, jeho sen pre ľudstvo úzko súvisí s tým, o čom sníva pre seba. Vďaka Kristovi je božské a ľudské teraz dôverne zjednotené. Poľudštenie Boha v Kristovi končí zbožštením ľudstva v Márii a vo všetkých, ktorí sa obracajú k nej a k jej Synovi, aby prosili o transformujúcu milosť, ktorú nám zaslúžil Syn prijatím Otcovej vôle skrze svoje vtelenie a veľkonočné tajomstvo. Svätý Alfonz to vyjadril najlepšie: „Rajom pre Boha je… ľudské srdce.“ Príbeh, ktorý zachytáva ikona, je príbehom Krista a jeho matky Márie; je to príbeh o ľudstve a príbeh o svete. Je to tiež príbeh o Bohu a moci jeho lásky, aby vyhnal temnotu z našich duší a mohol si tak odpočinúť v jasliach našich sŕdc a dovoliť svojmu Duchu prebývať medzi nami a v konečnom dôsledku nás viesť domov.

Záver
Ikona Matky ustavičnej pomoci zjednocuje náš príbeh s príbehom Márie a jej syna. Zapája našu predstavivosť a pozýva nás predstaviť si zbožštené ľudstvo, ktoré žije v novom stvorení založenom na Božej láske a živote v Duchu Svätom. Je dielom sakrálneho umenia, ktoré odhaľuje naše najhlbšie nádeje a túžby, ktoré nás povzbudzuje vidieť svet a naše miesto v ňom ako dielo milujúceho a milosrdného Boha. Máriin zamyslený pohľad sa dotýka sŕdc tých, ktorí nad ním vo viere uvažujú, prijímajú ho s nádejou a prijímajú jeho pozvanie s dojatím a láskou. Rozpráva príbeh o matke a dieťati, ktorí sú zároveň Matkou Boha a Spasiteľom sveta.
Tento príbeh je aj naším príbehom, pretože Mária nie je len Božou matkou, ale tiež matkou Cirkvi a my, spoločenstvo veriacich, sme údmi vzkrieseného a osláveného tela jej Syna. Ikona nás vyzýva „kráčať vo viere, nie v nazeraní“ (2 Kor 5, 7) a pomáha nám ísť pod zovňajšok vecí a vidieť svet okolo nás tichým, rozjímavým pohľadom. S takýmto pohľadom môžeme vidieť hlbokú pravdu o veciach a vnímať všetko okolo nás ako dotknuté milosrdnou rukou milujúceho Boha. V roku 1866 dal pápež Pius IX. túto ikonu Matky ustavičnej pomoci redemptoristom a požiadal ich, aby ju urobili známou na celom svete. Spravil to preto, že rozumel jednoduchej pravde: príbeh Márie je úzko spojený s príbehom evanjelia a musí s ním byť spojený, kým tí, ktorí mu slúžia, nesú túto správu až na koniec zeme.
Úlohou ikony v dnešnom svete nie je ponúkať konkrétne riešenia na ťažké a zložité problémy, ale pripomínať ľuďom, že ich príbeh je úzko spojený s príbehom Márie a jej Syna. Ikona nám hovorí, že premena sveta musí začať premenou ľudského srdca. Takáto zmena príde len vtedy, keď sa ľudia prestanú brániť, otvoria svoje srdcia a stanú sa zraniteľnými voči nežnej, súcitnej a milosrdnej láske „Emanuela, Boha s nami“ (Mt 1, 23).
Nakoniec, ikona Matky ustavičnej pomoci nás pozýva modliť sa všetkými spôsobmi: rečou, meditáciou, rozjímaním, liturgicky, zbožne, spoločne, osobne – akýmkoľvek spôsobom z našej strany, ktorý pozýva Boha do nášho života a prosí ho, aby konal v našom svete. Svätý Alfonz volal modlitbu „skvelý prostriedok spásy“, pretože si bol vedomý, že je kľúčom k zmene ľudského srdca. Ak sa tak stane, problémy, ktoré ťažia naše srdcia a pri ktorých svet vyzerá taký neriešiteľne zašpinený, uvidíme v úplne inom svetle.

 



 

 

 

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt