číslo 2,  ročník 19, pôst 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Keď sa modlíš...
Navzájom sa počas Pôstneho obdobia dvíhať


 

Manželke diagnostikujú rakovinu. Syn opúšťa Cirkev. Kolegu vezú do nemocnice po nehode na diaľnici. Sused príde o prácu. Milióny ľudí zaspávajú bez jedla, potrebnej zdravotnej starostlivosti alebo strechy nad hlavou. Tisícky mladých žien sú nútené žiť v sexuálnom otroctve. Štáty upierajú nenarodeným právo na život. Celé národy trpia pod vládou tyranov.
Vo svete je toľko utrpenia, až sa zdá nemožné nad ním zvíťaziť. A predsa Písmo hovorí, že máme dúfať, pretože to, „čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu“ (Lk 18, 27). Práve preto je modlitba príhovoru taká dôležitá. A tak sa chceme počas tohto Pôstneho obdobia pozrieť bližšie aj na ňu.

Hodnota príhovoru
Príhovor sa líši aj od klaňania Bohu, aj od duchovného osvietenia, aj od vzdávania vďaky. Modlitba príhovoru sa líši aj od bežnej modlitby za ľudí v núdzi. Prihovárať sa za niekoho totiž znamená prosiť Boha o to, aby vstúpil do nejakej ťažkej situácie, a zároveň veriť, že on ju vyrieši.
Chceš vedieť, aké dôležité sú pre Boha modlitby príhovoru? Stačí, keď sa pozrieš na Modlitbu Pána. V tejto modlitbe nás Ježiš učí prosiť za mnohé dôležité veci: za to, aby ľudia uvideli Božiu slávu a klaňali sa Bohu; za to, aby sme prijali Boží plán; za to, aby nám Boh dal každodenný chlieb, aby nám odpustil hriechy a ochránil nás od Zlého. Navyše, podľa svätého Lukáša Ježiš po predložení tejto modlitby vyslovil prisľúbenie, že ak budeme prosiť, tak dostaneme (porov. Lk 11, 9).
To, že je modlitba príhovoru veľmi dôležitá, dokazuje aj fakt, že sa ju modlil sám Ježiš. Pri Poslednej večeri, len pár hodín pred svojou smrťou, modlil sa za svojich apoštolov a za nás: za našu ochranu, za milosť odporovať pokušeniam, za naše posvätenie a jednotu (Jn 17, 9 – 21).
Je teda jasné, že modlitba príhovoru nepatrí medzi nejaké druhoradé pobožnosti. Zvlášť v takom milostivom čase, akým je Pôstne obdobie, môže byť mocnou zbraňou proti hriechu a strachu, ktoré vládnu našim blízkym či svetu.

Vytrvalosť
Vytrvalosť je srdcom modlitby príhovoru. Ľudia, ktorí sú vytrvalí, pútajú Božiu pozornosť. Vari nás nechcel práve toto naučiť Ježiš podobenstvom o neodbytnom priateľovi (Lk 11, 5 – 13)? Bola polnoc. Sused požiadal priateľa o pomoc, ale tomu sa nechcelo vstať z postele. No napriek tomu, že najskôr odporoval, napokon z postele predsa len vstal a susedovi pomohol – pre jeho vytrvalosť. Ježiš nám prisľúbil, že ak budeme vytrvalí, Boh bude podobne odpovedať na naše modlitby.
Tejto skutočnosti nás učia aj dva ďalšie úryvky Písma. Jedným z nich je podobenstvo o vdove, ktorá neustále chodí za sudcom dovtedy, kým nesplní všetky jej požiadavky. Ježiš pri tomto podobenstve svojim poslucháčom povedal, že sudca sa nerozhodol vyhovieť vdove preto, lebo bol presvedčený, že je v práve, ale preto, že ho unavovala (porov. Lk 18, 1 – 8).
Druhým úryvkom je stretnutie Ježiša s Kanaánčankou (Mt 15, 21 – 28). Dcéra tejto ženy potrebovala uzdravenie, ale zdalo sa, že Ježiš jej nechce pomôcť, pretože je pohanka. No napriek tomu, že Ježiš prirovnal jej národ ku psom, táto žena vytrvala vo svojej prosbe. Nenechala sa odradiť. Napokon Ježiš súhlasil. „Žena, veľká je tvoja viera!“ povedal jej. „Nech sa ti stane, ako chceš“ (Mt 15, 28). Tieto príbehy majú jednoduché, ale jasné posolstvo: buď vytrvalý!

Ježiš sa prihovára za nás
Pri Poslednej večeri Ježiš povedal svojim učeníkom, že ho v hodine núdze opustia. Potom sa obrátil na Petra a povedal mu: „Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov“ (Lk 22, 32). Ježiš vedel, že Peter bude potrebovať zvláštnu Božiu milosť po tom, čo zaprie, že ho pozná, a práve za túto milosť sa Ježiš modlil.
Ježiš sa však nemodlil len za Petra alebo ostatných apoštolov. V Liste Hebrejom čítame, že on „žije stále, aby sa... prihováral“ (7, 25) za každého z nás. Predstav si to: Ježiš, teraz vzkriesený a žijúci v sláve a nádhere neba, trávi svoj čas – svoju večnosť – tým, že sa za nás modlí. Aj v tomto okamihu sa modlí za teba a tvojich blízkych.
Taktiež nás katolíkov už od detstva učili, že máme prosiť Pannu Máriu, aby sa modlila „za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej“. Veríme, že Panna Mária má v nebi zvláštnu úlohu orodovníčky. Ako každá dobrá matka chodí do izby svojho syna a prosí ho o pomoc. Vidí problémy a zranenia svojich detí a neustále sa za ne modlí. A ako každá dobrá matka nás utešuje, keď sa modlíme za tých, ktorí sú nám drahí. Uisťuje nás, že je po našom boku a modlí sa spolu s nami.
Nie sú to potešujúce veci? Ježiš sľúbil, že ak budeme prosiť, dostaneme. Prisľúbil, že ak budeme v modlitbe vytrvalí, uvidíme Boha konať. A sľúbil nám aj to, že sa bude spolu so svojou matkou prihovárať za potreby a obavy, ktoré mu prednesieme. Nikdy sa teda nemodlíme sami!

Tajomná Božia vôľa
Povieme však: „Ja som vytrvalý. Prečo teda Boh nevyslyší aspoň niektoré z mojich modlitieb?“ To je jedno z najväčších tajomstiev našej viery. Vieme, že Ježiš nás miluje. Vieme, že nechce, aby niekto trpel. Predsa však nie sme vždy svedkami vyslyšania svojich modlitieb – bez ohľadu na to, s akým dobrým úmyslom alebo ako vytrvalo sme sa modlili. Jediné, čo na to môžeme odpovedať je, že Boh odpovie na naše modlitby, aj keď vždy nevieme kedy alebo ako.
Príkladom vytrvalosti je aj Joe Difato, vydavateľ tohto časopisu. Má dospelú dcéru, ktorá je od svojich štyroch rokov slepá. Joe sa pravidelne modlí za uzdravenie svojej dcéry. Ako každý rodič, aj on chce, aby jeho dcéra videla. No niekedy sa prichytí pri myšlienke, že jeho dcéra možno nikdy nebude vidieť. „Verím, že Ježiš chce uzdraviť moju dcéru a modlím sa za to,“ hovorí. „No stále nevidí. Niekedy už strácam nádej, že moja dcéra niekedy bude vidieť. Niekedy mi neostáva nič iné len sa pokúšať vytrvať napriek svojim pochybnostiam.“

Štyridsať dní modlitby
Keďže nedokážeme úplne pochopiť Božiu myseľ, môžeme kráčať vpred jedine pomocou vytrvalosti. Jedinou cestou je veriť, že Boh odpovie na naše modlitby podľa svojej múdrosti a v správnom čase.
Prečo si teda na začiatku tohto Pôstneho obdobia nevytvoriť zoznam modlitbových úmyslov? Spomeň si na ľudí, ktorí trpia – či už fyzicky, alebo duchovne. Pomysli na jednu-dve situácie vo svete, ktoré pútajú tvoju pozornosť – možno nepokoje na Blízkom východe, hlad v strednej Afrike, chudoba v Latinskej Amerike alebo kríza v Severnej Kórei – a pridaj ich do svojho zoznamu. Potom sa každý deň na tento zoznam pozri a modli sa za ľudí, ktorí to potrebujú.
Kiež sa všetci počas tohto Pôstneho obdobia modlíme „bez prestania“ (1 Sol 5, 17). Ktovie? Možno nás na Veľkonočnú nedeľu Boh zázračne vyslyší a odpovie na niektorý z úmyslov zo zoznamu, za ktorý sa budeme čo najvrúcnejšie modliť!

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

Adam Szustak OP

Evanjelium pre nenormálnych