číslo 2,  ročník 19, pôst 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

A keď sa postíte...
Nie je to len o jedle


 

Je fakt, že my radi jeme a Boh nás rád kŕmi. Vo svojich rodinách kladieme veľký dôraz na stolovanie. Boh chcel, aby sa naša bohoslužba niesla v duchu myšlienky jedenia a pitia. Prečo nás teda žiada o pôst? Ak je jedlo také dôležité, potom sa zdá nelogické, žeby sme sa ho mali vzdať preto, aby sme sa priblížili k Bohu.
Málokto má z pôstu radosť. Nikto netúži po škvŕkaní v bruchu, ktoré pôst so sebou prináša. Nikto nemá rád ani to, aký je pri pôste unavený, podráždený alebo slabý. Vieme aj to, že Boh, ktorý miluje svoje deti, nemá záľubu v pohľade na ich trápenie. A predsa Cirkev učí, že pôst je jednou najmocnejších duchovných zbraní, aké máme.
Pozrime sa teda na výzvu postiť sa počas Pôstneho obdobia. Zamerajme sa na milosti, ktoré prichádzajú, keď sa rozhodneme zrieknuť sa jedného z najväčších Božích darov – preto, aby sme mohli byť naplnení ešte väčšími darmi.

„Krídlo“ pôstu
Svätý Augustín, jeden z najväčších cirkevných otcov, povedal: „Chceš, aby tvoja modlitba zaletela k Bohu? Potom jej daj dve krídla: pôst a almužnu.“ Pre Augustína bol pôst nástrojom, ktorý človeku pomáha venovať viac pozornosti Bohu, ľuďom a spôsobu nášho života. Pôst nie je len nejaký program na chudnutie alebo detoxikáciu. Duchovný pôst je rozhodnutie vzdať sa jedla s cieľom priblížiť sa tak väčšmi k Bohu.
Jedným z dôvodov, prečo sa postiť, je aj to, že pôst môže človeku pomôcť premôcť prirodzené náklonnosti túžiace po pohodlí a pôžitkoch. Samozrejme, tým vôbec nechceme povedať, že pohodlie alebo pôžitky sú samy osebe hriešne. Problém však nastáva vtedy, keď sa naše túžby po pohodlí a pôžitku vychýlia z rovnováhy a zvrhnú sa na nestriedme pôžitkárstvo.
Trapistický mních a teológ Thomas Merton postrehol tento potenciálny problém, keď povedal, že naše túžby po jedle, pití, sexe a pôžitkoch sú ako malé deti, ktoré si ustavične vynucujú pozornosť a ktoré nikdy nemožno uspokojiť na dlhšie než na jeden okamih. Ak ich nenaučíme, že existujú isté hranice, budú stále pútať našu pozornosť len na nás samých a brániť nám tak milovať Boha a zaujímať sa o ľudí. Počas pôstu máme teda príležitosť „učiť“ naše túžby rešpektovať isté hranice. Akoby sme im pôstom hovorili: „Ste dobré deti, ale musíte sa naučiť poslúchať ma, a nie snažiť sa ma viesť. Poďme, pracujme spolu na tom, aby sme sa priblížili k Bohu.“

Miriamin príbeh
Miriamina mama Rose starla. Krátko po smrti Miriaminho otca Rose diagnostikovali Alzheimerovu chorobu. Rose čoraz viac zabúdala na rôzne veci, prestávala spoznávať priateľov a občas si nedokázala spomenúť ani na to, kde je alebo čo robí.
Keď Miriam videla, že mamin stav sa čoraz viac zhoršuje, rozhodla sa, že si ju vezme domov k svojej rodine. Od tej chvíle sa o ňu Miriam starala, kŕmila, kúpala a opatrovala ju a upratovala po nej.
O pár rokov neskôr Rose zomrela. Miriam sa spolu so svojimi bratmi a sestrami stretla na čítaní testamentu. Keď právnik prečítal matkinu poslednú vôľu, všetky deti boli prekvapené, pretože mama zanechala všetko Miriam. Rose to vo svojom liste vysvetlila takto: „Miriam sa kvôli mne vzdala toľkých vecí – svojej kariéry, času so svojou rodinou i svojej slobody. To, že jej dávam všetko, čo mám, je to najmenej, čo môžem spraviť na oplátku za to, že ona dala všetko mne.“

Božská výmena
Miriamina starostlivosť o mamu – a odpoveď jej mamy na túto starostlivosť – je obrazom, na základe ktorého môžeme pochopiť krásu a hodnotu pôstu. Každý deň tohto Pôstneho obdobia bude náš nebeský Otec stáť na prahu dverí našich sŕdc a prosiť nás, aby sme sa vzdali kúska svojho času, pohodlia alebo oddychu a boli s ním. Sľubuje nám, že nám na výmenu za tieto obety dá „vrchovatú mieru“ milosti. Miriam sa vzdala veľkej časti svojho života, aby sa starala o mamu, a bola za to bohato odmenená – hoci to ani len nečakala! Podobne Boh bohato odmení aj nás vždy, keď sa zriekneme niečoho, čo si ceníme, aby sme s ním strávili viac času alebo slúžili jeho deťom.
Tým, že sa postíme od pohodlia a pôžitkov, hovoríme: „Pane, chcem sa na istý čas vzdať týchto vecí, aby som svoju myseľ sústredil na to podstatné, o čom je život.“ Vravíme: „Viem, že Boh chce, aby som sa tešil z tohto krásneho sveta, ktorý stvoril, ale viem aj to, že láska k nemu a služba sú dôležitejšie veci než moje vlastné pohodlie a pôžitky.“
V istom zmysle je pôst akýmsi mikrokozmom celého kresťanského života. Ním totiž hovoríme: „Nedovolím, aby čokoľvek – ani moje náklonnosti a chúťky – bolo pre mňa dôležitejšie než láska k Bohu a ľuďom.“

Postiť sa v boji
Tri zo štyroch evanjelií – Matúšovo, Markovo a Lukášovo – rozprávajú príbeh o začiatku Ježišovho verejného účinkovania; Ježiš šiel vtedy na púšť, aby sa štyridsať dní postil a modlil. Najdramatickejšie to vyjadruje Markovo evanjelium: „A hneď ho Duch hnal na púšť“ (1, 12).
Prečo Duch Svätý „hnal“ Ježiša na púšť? Aby ho pripravil na jeho poslanie. Na púšti sa Ježiš ocitol v boji proti satanovi. Bol hladný. Slabý. Zraniteľný. Diabol naňho použil lákadlá pohodlia, pôžitku a moci, aby ho priviedol k hriechu. Nebolo to síce ľahké, no Ježiš vyšiel zo svojho pôstu víťazne.
Aj my sme uprostred boja a satan na nás používa mnohé ľsti. Jeho cieľom je, aby sme sa tak veľmi sústredili na seba, až zabudneme na Boha a jeho povolanie navzájom sa milovať. Ale s pomocou Ducha Svätého a sviatostí dokážeme nájsť vnútornú silu tieto lži odmietnuť. Keď vstúpime do tohto boja, zistíme, že sila našej vôle je s Božou pomocou oveľa väčšia, než sme si sprvoti mysleli.
Svätý Pavol hovorí aj o boji v mysli. On tento boj nazval bojom medzi „starým“ a „novým človekom“ (Kol 3, 9 – 10; Ef 4, 22 – 24). Povedal, že cieľom nášho života je „vyzliecť si“ tohto starého človeka a „obliecť si“ nového človeka, ktorým je bytie obnovené Duchom Svätým.
Tohto „starého človeka“ ovládajú sebecké túžby. Nový človek je plný lásky, pokoja, trpezlivosti a láskavosti. Každý z nás je zmesou starého a nového človeka a jeden aj druhý chce v nás vládnuť. Všetci máme v sebe toľko dobrého. Milujeme. Sme láskaví a súcitní. Chceme robiť to, čo je správne. Zároveň však na naše vnútro vplýva veľa vecí, ktoré nie sú dobré. Máme v sebe hnev. Zraňujeme druhých ľudí. Neznášame ich. Klameme a podvádzame.
Pôst spojený s modlitbou nám môže pomôcť vyhrať tento boj. Môže nám pomôcť posilniť si vieru a priblížiť sa k Bohu. Môže nám pomôcť odmietnuť pokušenia. Najbližších štyridsať dní skús teda vyhrať aspoň jeden či dva boje, ktoré si doteraz prehrával. Možno je to boj s hnevom, neláskou alebo lenivosťou. Možno je to niečo iné. Každý deň si pevne zaumieň robiť v danej oblasti opak. Ak máš problém s hnevom, skús si obliecť odpustenie. Ak so žiadostivosťou, skús si obliecť čistotu. Ak je tvojím problémom lenivosť, zaumieň si, že budeš stále aktívny. Popros Ježiša o pomoc. Potom rob všetko, čo bude v tvojich silách, a Boh ťa určite odmení.

Pôst ma celosvetové dôsledky
Samozrejme, pôst je pre nás dobrý. Ale pôst nevplýva len na náš duchovný rast. Pôst totiž dokáže aj meniť svet. Príklad tejto skutočnosti vidíme napríklad v Knihe Ester. V nej čítame o tom, ako vrchný perzský úradník, ktorý požíval priazeň kráľa, zosnoval vyhubenie židovského obyvateľstva vo svojej krajine. Mardochej, Žid v dobrom postavení, prekukol tento plán a požiadal kráľovnú Ester, ktorá bola tiež Židovka, aby šla za kráľom a odhalila pred ním toto sprisahanie.
Ester v obave nad tým, ako kráľ zareaguje, požiadala všetkých Židov, aby sa za ňu postili a modlili. Potom sa sama pomodlila a šla za kráľom. Všetok ten pôst a modlitby očividne pomohli, pretože kráľ si Ester vypočul a zaručil sa za bezpečnosť jej ľudu.
Náš svet trápia mnohé problémy. Vidíme vojny, potraty, rodinné nezhody, chudobu a hlad. Správy sú takmer vždy nesmierne pochmúrne. Ale aj my – podobne ako Ester, Mardochej a Židia v Perzii – sa môžeme postiť a modliť. Predstav si, čo by sa stalo, keby sa celá Cirkev postila a modlila len za jeden z týchto problémov! Boh by nás určite vypočul a vystrel svoju spásnu ruku.

Čas na obnovu
Tým, že sa postíme, hovoríme Ježišovi: „Chcem uplatňovať autoritu nad svojimi žiadosťami – nie len po jedle –, aby si mi namiesto nich mohol vládnuť ty.“ Prosíme ho, aby nám pomohol víťaziť v bojoch s naším starým človekom. Prosíme Boha, aby prišiel a zachránil svet od zla. Kiež sa aj vďaka nášmu pôstu počas týchto štyridsiatich dní stane z Pôstneho obdobia čas duchovnej obnovy. A to pre každého!

 



 

 

 

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt