číslo 2,  ročník 19, pôst 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Akého máme úžasného Priateľa
Pohľad na scény Ježišovho utrpenia a smrti mi otvoril oči
Teresa Riedelová


 

V čase, keď som chodila na základnú školu, doma ma naučili veľa o katolíckej viere. Mala som aj zoznam modlitieb (bol medzi nimi aj ruženec), ktoré som sa modlila pred spaním. Keď som sa bála nejakej písomky v škole, strelnou modlitbou som prosila Boha o pomoc. Vo všeobecnosti som bola celkom dobré dieťa, ale občas som vedela byť poriadne panovačná. Keď sa moji kamaráti na plaveckom tréningu ulievali, riadne som im vynadala. Myslela som si síce, že len pomáham trénerovi, no správala som sa dosť podráždene a manipulatívne.
Keď sa teraz spätne pozerám na to obdobie, vidím, že som bola vo svojom vnútri aj dosť neistá. Medzi svojimi kamarátmi z plaveckého krúžku – väčšinou neveriacimi – som nevedela byť sama sebou. Bála som sa hovoriť o viere, mala som obavy, čo si o mne pomyslia, a cítila som sa nesvoja z toho, že mám rada inú hudbu, iné filmy alebo oblečenie.
Vo ôsmej triede ma počas Veľkého týždňa rodičia poslali spolu so staršou sestrou na duchovnú obnovu. Aj roky predtým sme počas Veľkého týždňa chodievali na pobožnosti krížovej cesty a na sväté omše do rôznych kostolov, no vždy mi to pripadalo ako niečo vzdialené. Mnohokrát som počula príbehy o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, ale nikdy v mojom srdci nevyvolali nejakú odozvu. Ale v tom roku na duchovnej obnove sme pozerali na Veľký piatok Umučenie Krista. Zarazilo ma, ako veľmi Ježiš trpel. Spolu s niekoľkými ďalšími dievčatami som sa rozplakala. Potom sme si už len medzi sebou posúvali balíček vreckoviek. Napriek tomu mi to však stále nedochádzalo. Nezmenil sa ani môj vzťah k Bohu, ani moja sebadôvera.

Neočakávaná lekcia
O rok som šla na túto duchovnú obnovu znova. V jednom momente som si uvedomila, že som v tej istej miestnosti a robím to isté, čo pred rokom. Opäť bol Veľký piatok a pozerali sme Umučenie Krista. Tak ako rok predtým to mnohé dievčatá rozrušilo. Ja som však už vedela, čo mám čakať, a tak som mohla viac premýšľať o deji.
Namiesto toho, aby som začala nekontrolovateľne vzlykať a zakrývať si oči, v tichosti som sedela na stoličke. Ako som tak pozorne sledovala jednotlivé scény, po lícach mi začali stekať slzy. Keď som sledovala, ako Ježiša priviazaného k stĺpu bičujú, ako nesie kríž a ako potom na ňom na Kalvárií visí, mysľou mi vírila jediná myšlienka: „Urobil to pre mňa.“
Po prvý raz som cítila, že sa niečo deje v mojom srdci. Nebola som len smutná. Cítila som aj vďačnosť voči Ježišovi. Ďakujem ti za to, čo si pre mňa urobil. Ďakujem ti, že si tým všetkým prešiel preto, aby som s tebou mohla byť v nebi. Nezaslúžil si si to. Ale urobil si to pre mňa.
Počula som mnohé kázne a prednášky o tom, že Ježiš sa obetoval za každého jedného človeka. Ale nikdy som úplne nepochopila nekonečnú hĺbku Ježišovej obety a lásky ku mne. V ten večer sa mi otvorili oči. Neviem, prečo to bolo práve vtedy iné, ale myslím, že sa ma dotkol Ježiš.

Celý článok bude prístupný od 9.3.2018

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

Adam Szustak OP

Evanjelium pre nenormálnych