číslo 4,  ročník 19, máj 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Lávka k odovzdanosti
Svätý Jozef mi pomohol prekonať neistotu z odchodu do dôchodku
Margaret Ann Stimatzová


 

V tej špeciálnej škole som pracovala len pár mesiacov. Prečo mi to potom pripadalo ako celá večnosť? Od samého začiatku som vedela, že šesť malých chlapcov, ktorých som mala na starosti, sa bude správať nepredvídateľne a agresívne; nečakala som však, že budú pre mňa také ťažké iné dve veci: fyzická námaha a neúprosné pracovné tempo. Kombinácia týchto dvoch vecí ma vyčerpávala a stresovala zároveň. Túto prácu na polovičný úväzok som vzala, aby som si „oddýchla“ od práce na plný úväzok. No namiesto toho, aby som sa cítila lepšie, bola som úplne v koncoch.
Ako slobodná žena v dôchodkovom veku by som už asi mala spomaliť – no nechcela som. Pre isté rodinné okolnosti som sa už v detstve musela postarať sama o seba. A stále som mala pocit, že musím byť finančne sebestačná. A tak som sa ďalej lopotila – zo strachu, čo by sa mohlo stať, keby som prestala pracovať.

Uväznená v pasci rutiny
Nad prípravami do práce som strávila dlhé hodiny. Po zvyšok dňa som sa borila s rôznymi aktuálnymi požiadavkami alebo som naberala silu na ďalší nápor v práci. Práca prenikala aj do môjho voľného času, ba aj spánku, a na moju rodinu a priateľov mi zostávali len biedne zvyšky energie. Naozaj chce Boh odo mňa toto? Napadlo mi, že by som možno mala začať rozmýšľať o dôchodku. No vždy, keď som aj o tom začala uvažovať, okamžite sa mi v hlave vyrojilo množstvo obáv z toho, aké to bude.

Dôchodok? V žiadnom prípade! Môj finančný poradca mi predsa vraví, že som si ešte dosť nenašetrila. Inak, čo je vlastne „dosť“? Ale čo to hovorím?! Ja tú prácu potrebujem! Keby som odišla do dôchodku, začala by som chradnúť a moji priatelia a príbuzní by ma postupne prestali navštevovať.

Takéto a podobné myšlienky sa mi snažili nahovoriť, že nemôžem dôverovať Bohu. Kdesi hlboko vo svojom vnútri som si myslela, že by ma opustil – tak ako mi to v minulosti urobili mnohí ľudia.

Zjavenie stavbára
Každý deň som sa pred prácou vyzbrojila modlitbou a čítaním Písma. Prosila som o pomoc Pannu Máriu, niekoľkých svätých a, samozrejme, svätého Jozefa. V minulosti mi pomohol pri mnohých prosbách a ja som sa postupne naučila užívať si toto tiché a nenápadné priateľstvo.
No hoci som svätému Jozefovi dôverovala a spoliehala sa neho, predsa ma prekvapilo, keď sa mi nečakane pripomenul a ponúkol mi svoju pomoc. Moja neter, ktorá nevedela nič o mojej zvláštnej úcte k svätému Jozefovi, mi raz nečakane priniesla magnetku na chladničku. Bol to darček z jej nedávneho výletu do Santa Fe v Novom Mexiku. Na magnetke bola Loretánska kaplnka, postavená v roku 1878. Hovorí sa, že robotníci zabudli vzadu v kostole postaviť schody. Ľudia sa teda nemali ako dostať na chór. Sestry tamojšieho kláštora sa obrátili s prosbou o pomoc na mnohých majstrov, stavbárov a robotníkov, no žiaden z nich nevedel vymyslieť spôsob, akým by sa dali postaviť schody v takom malom priestore. A tak sa sestry začali modliť novénu k svätému Jozefovi, patrónovi robotníkov. Na deviaty deň novény sa pri dverách objavil muž s oslíkom a náradím. Hľadal prácu. Sestry mu opísali svoj problém a on im postavil úžasné schodisko. A potom bez stopy zmizol. Všetci boli presvedčení, že sa im zjavil sám svätý Jozef a takto vyriešil tento ich problém.
Dotklo sa ma, v akom vhodnom čase sa ku mne dostala táto magnetka. Tá magnetka mi pomohla väčšmi veriť v Jozefovu starostlivosť a prítomnosť. Možno má niečo za lubom, pomyslela som si. Možnože ten, ktorý postavil také úžasné schodisko, by mi mohol pomôcť postaviť most cez moju zdanlivo neriešiteľnú dilemu. V tomto duchu som si dala magnetku na nočný stolík a každý deň som svätého Jozefa prosila o nejaký zázrak – podobný tomu v Lorete, no taký, aký bude chcieť pre mňa spraviť Boh.

Lávka k odovzdanosti
Namiesto zázraku ma však o pár týždňov seklo v krížoch. Aj ten najmenší pohyb mi spôsoboval neznesiteľné bolesti. To bola posledná kvapka. Zavolala som do školy, že budem práceneschopná, a do svojho denníka som si vyliala všetky svoje sťažnosti. A potom som si prečítala verš z liturgického čítania na ten deň: „Prijmi všetko, čo ťa postihne“ (Sir 2, 4).
Hlboko sa to dotklo môjho srdca. V sprievode mnohých sĺz som začala Ježišovi v modlitbe všetko odovzdávať: svoj boľavý chrbát, zdravie, svoj vek i ťažkú prácu – všetky problémy.
A potom sa to stalo. V mysli sa mi objavil obraz. Bola to hnedá drevená lávka. Sedela som na posteli a prstami som prechádzala po magnetke od netere, keď sa mi odrazu v hlave vyrojil celý rad myšlienok. Je čas postaviť sa zoči-voči tvrdým faktom. Moje telo už nefunguje tak ako kedysi a s druhými už nedokážem udržiavať krok. Je to už na mňa priveľa. Potrebujem odísť z práce.
Vtedy som prvý raz začala vážne uvažovať nad tým, že prestanem pracovať. No v tom okamihu to aj začalo dávať zmysel – akoby mi niekto priamo pred očami ukázal novú cestu.
„Jozef, si to ty?“ Snažila som sa začuť nejakú odpoveď, ale nič som nepočula. No moje srdce ma nútilo urobiť ďalší krok. Na druhý deň ráno som v špeciálnej škole dala výpoveď.

Nová pracovná náplň
Dôchodok so sebou prináša nielen škrty v rozpočte, ale aj mnohé iné zmeny. No nenaplnili sa žiadne z mojich najstrašnejších obáv. Nemám žiadnu nevyliečiteľnú chorobu, moji priatelia ma neopustili a finančne to zvládam. No najlepšie zo všetkého je to, že Ježiš mi ukazuje moju novú pracovnú náplň: milovať každého, koho mi pošle do cesty.
Vďaka tomu sú moje dni plné prekvapenia a rozmanitosti. Cestou autom som komusi ponúkla, že ho zveziem; upiekla som nádhernú tortu pre svoju sestru; zoznámila som sa so ženou žobrajúcou na rohu ulice; a na stretnutí zo školy som sa pustila do rozhovoru s tými rovesníkmi, ktorí prestali praktizovať svoju vieru. Učím sa síce rýchlo, no táto nová „malá cesta“ ma zamestnáva priam na plný úväzok. Pri mojej predchádzajúcej práci ma poháňali požiadavky, ktoré boli na mňa kladené zvonka; teraz sú všetky moje činnosti poháňané vnútornými popudmi Ducha Svätého. Stretám sa s novými problémami a trápeniami, no kráčam pod Ježišovým príjemným jarmom.
Keď som uvažovala nad týmito vecami, nemohla som nežasnúť. Videla som, že počas môjho krátkeho „lávkového“ okamihu zo mňa padli všetky putá strachu. S pomocou svätého Jozefa a Ducha Svätého som dokázala vo viere vykročiť. S novou dôverou som sa chytila Ježišovej ruky a prijala som jeho vedenie. A to jediné si želám po zvyšok svojho života: jeho ruku, jeho vedenie.
A svätý Jozef? Som mu vďačná a verím, že stojí po mojom boku pripravený pustiť sa spolu so mnou do ďalšej nezvyčajnej úlohy, prostredníctvom ktorej sa budem môcť väčšmi priblížiť k Ježišovi.

 



 

 

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2019

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt