číslo 5,  ročník 19, jún 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Máme Kristovo zmýšľanie
Boh nás chce obnoviť uzdravením nášho rozdeleného srdca


 

Vo všeobecnosti je prijímaný názor, že vysokoškolské vzdelanie nie je v prvom rade o počúvaní prednášok, čítaní skrípt alebo robení skúšok. To sú, samozrejme, dôležité prvky vysokoškolského štúdia. No hodnotiť štúdium len prostredníctvom týchto vecí by bolo povrchné. Hlbší význam univerzitného štúdia spočíva vo formovaní študentovej mysle – najmä v tom, že ho učí logicky rozmýšľať, jasne písať a presvedčivo rozprávať.
Niečo podobné môžeme povedať aj o našom živote s Pánom. Čas, ktorý trávime v modlitbe za ľudí, je veľmi hodnotný a dôležitý. Nesmierny význam má tiež všetok ten čas, ktorý venujeme pomoci druhým. A Ježiš sa teší aj z toho, koľko energie dávame svojej rodine. No človek sa môže celé dni modliť, venovať hodiny pomoci chudobným a starať sa o svoju rodinu, a predsa mať zároveň vo svojej mysli veľa rozporov. Môže robiť všetky tieto veci a pritom prehliadať tú najdôležitejšiu časť kresťanského života: túžbu Ducha Svätého formovať a pretvárať ho na obraz Krista.
Môžeme napríklad pracovať ako dobrovoľníci vo výdajni jedla pre chudobných a pritom v mysli posudzovať tých, ktorí tam prichádzajú. Môžeme prijímať pri svätej omši Eucharistiu a napriek tomu premýšľať nad tým, ako by sme mohli zmanipulovať svojho šéfa. Alebo môžeme prikazovať svojim deťom, aby odpúšťali, a pritom sami prechovávať hnev voči manželovi či manželke.
Boh nás chce pretvárať na svoj obraz. Chce nás pretvoriť na milosrdné, láskavé, pokorné a veľkodušné obrazy svojho Syna. No na to, aby to mohol spraviť, musí obrúsiť naše ostré hrany. Pán však túto výzvu ochotne prijíma. A čo my?

Aký poklad!
Ľudská myseľ je úžasná. Dokáže logicky uvažovať, predstavovať si rôzne veci, chápať a spomínať. Je tiež domovom svedomia, ktorým rozlišujeme dobré od zlého. Každý deň tvoja myseľ analyzuje milióny údajov predkladaných tvojim zmyslom a používa tieto údaje na to, aby urobila stovky rozhodnutí. Vťahuje do tohto procesu aj tvoje spomienky a tvoju predstavivosť a zapája aj emócie, aby ti tak pomohla nájsť odvahu pri ťažkých rozhodnutiach a radosť po dobre vykonanej práci.
No okrem týchto „prirodzených“ darov a schopností má ľudská myseľ aj nadprirodzený rozmer. Svätý Augustín okolo roku 417 napísal: „Myseľ je obrazom Boha, preto je schopná vnímať ho a byť s ním“ (O Trojici 8, 11). Svätý Pavol tiež hovorí, že máme Kristovu myseľ či „Kristovo zmýšľanie“ (1 Kor 2, 16). Boh nás stvoril so schopnosťou vnímať jeho prítomnosť, chápať jeho tajomstvá a mať s ním vzťah založený na láske. Náš rozum zmýšľa podobným spôsobom, akým zmýšľa Boh. Prostredníctvom emócií môžeme milovať to, čo miluje Boh, a tiež zakúsiť, ako hlboko ho zraňujú naše hriechy (porov. Nár 3, 48). Môžeme si predstavovať krásu neba a uchovávať si v živej pamäti úžasné Božie skutky (Ž 77, 12 – 16). A pomocou svojho svedomia môžeme rozlišovať dobré od zlého a hriešne skutky od tých spravodlivých (porov. Rim 2, 15).
Aké ohromné veci Boh stvoril! A aký veľký dar nám dal – to, že sme stvorení na jeho obraz, že sme schopní spoznávať ho a predurčení byť s ním naveky! No hoci to znie veľmi pôsobivo, uvedomujeme si aj to, že často nám naša myseľ neslúži na dobré. Prechovávanie zášti z minulosti, súčasné hriechy či pocity viny vo svedomí môžu brániť prúdeniu milosti, ktorú nám Duch Svätý chce dať. Všetky tieto veci môžu hatiť rozvíjanie nášho vzťahu s Bohom a vlievať do nás pocit osamelosti a bezmocnosti.
Okrem toho tieto negatívne vplyvy môžu našu myseľ otupiť. A čím viac im dovolíme ovládať nás, tým väčšmi budú zatemňovať náš úsudok. Bude sa nám ťažšie rozlišovať dobré od zlého. Niektoré hriechy začneme považovať za prijateľné a prestaneme pozorne vnímať myšlienky a hlasy, ktoré nás pohýnajú ku konaniu dobra.

Zatemnená myseľ
Izraelský kráľ Dávid je príkladom toho, ako opakované lži a iné negatívne vplyvy môžu človeka postupne priviesť ku konaniu ťažkých hriechov. Dávid nebol obyčajný človek. Boh o ňom povedal, že je mužom „podľa jeho srdca“ (porov. 1 Sam 13, 14). To však neznamená, že bol imúnny voči pokušeniam. Dávida priťahovala Betsabe, ktorá bola manželkou vojaka jeho armády (porov. 2 Sam 11 – 12). Dávid, naplnený žiadostivou túžbou po nej, prikázal, aby ju k nemu priviedli; a spal s ňou. Dávid bol mocný muž. Mal všetko, čo len chcel, vrátane veľkého háremu. No zahľadel sa do tejto jednej ženy, manželky vojaka, ktorý mu bol oddaný, a vzal si ju bez ohľadu na to, aký vplyv to bude mať na ňu alebo jej rodinu.
Keď Dávid zistil, že Betsabe čaká dieťa, snažil sa svoj hriech zakryť: prikázal, aby dali Uriáša na bojisku do prvej línie a potom sa od neho stiahli. Jeho plán vyšiel. Uriáš v boji zahynul a Dávid si myslel, že má pokoj. No ututlané veci niekedy vyjdú najavo dosť rýchlo. Prorok Nátan ukázal Dávidovi jeho hriechy a kráľ sa tak musel postaviť zoči-voči všetkým zločinom, ktoré spáchal. Pokorený a zahanbený Dávid však napokon konal pokánie a Boh mu odpustil.
Tento príbeh ukazuje, aká klamná môže byť naša myseľ vtedy, keď je zatemnená sebeckými túžbami. Všetci vieme, že svedomie možno umlčať. Každý z nás urobil niekedy rozhodnutie, ktoré nepovažoval za správne, no predsa sme si akosi mysleli, že je ešte celkom prijateľné. Musíme sa teda nad týmto všetkým vážne zamyslieť – veď voči pokušeniam nebol imúnny ani veľký kráľ Dávid.
Nech nás povzbudí poznanie, že Boh je milosrdný. Dávid síce musel znášať dôsledky svojho hriechu, no našiel veľkú útechu v pravde, že Boh ho neodmietol. Mohol začať odznova – s dôverou, že Boh mu nebude pripomínať jeho minulé hriechy. Žiaden hriech – dokonca ani cudzoložstvo alebo vražda – nie je väčší ako Božia moc odpúšťať.

Boží a náš diel práce
My všetci pokrstení kresťania sme „novým stvorením“ (2 Kor 5, 17). Všetci sme mužmi a ženami „podľa Božieho srdca“. Možno máme pocit, že máme pred sebou ešte dlhú cestu. Môžeme si však byť istí tým, že Boh nás miluje a chce zmeniť naše zmýšľanie a konanie, ktoré sa stavia proti nemu a jeho prikázaniam. Svätý Pavol nám dokonca povedal aj to, ako k tomu môže dôjsť: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“ (Rim 12, 2).
Vidíš, že riešenie, ktoré nám núka Boh, sa skladá z dvoch častí? Boh chce zmeniť spôsob nášho zmýšľania, ale potrebuje na to našu spoluprácu. Kľúčovým prvkom spolupráce s Pánom je pravidelné zhodnotenie svojho dňa počas večernej modlitby: „Kedy som sa nesprával tak, ako to chcel odo mňa Boh? Kedy sa mi nepodarilo urobiť to, čo odo mňa Boh žiadal?“ Alebo sa môžeme slovami svätého Pavla pýtať: „Bol môj život odrazom toho, ,čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné‘ (Flp 4, 8)? Kedy sa mi to nedarilo?“
Keď si budeme každý večer robiť takéto spytovanie svedomia, naučíme sa „pútať myseľ, aby bola poslušná Kristovi“ (2 Kor 10, 5). Keď sa ti podarí spútať svoju myseľ, budeš si viac uvedomovať svoje myšlienky a dokážeš rýchlejšie rozlíšiť tie, ktoré sa nezhodujú s Pánovým zmýšľaním. Toto spytovanie svedomia však nemá trvať hodiny. Stačí, keď sa na pár minút pozrieš na tie najdôležitejšie momenty dňa. Postupom času pocítiš, ako ti Duch Svätý pomáha a oslobodzuje ťa.
To je teda tvoja časť práce na tomto diele. A aká je tá Božia? Pri našom každodennom spytovaní nám pomáha hľadieť na uplynulé udalosti jeho očami plnými milosrdenstva a lásky. Vie, ako ľahko dokážeme prehliadnuť alebo ospravedlniť hriech, a tak nám pomáha byť úprimnými k sebe i k nemu. Zároveň nás uisťuje o svojej láske. Vie, ako ľahko sa necháme znechutiť, a tak nám pripomína, že nás miluje najmä preto, kým sme, a nie preto, čo robíme. Ako hovorí žalmista: „Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa ma predsa ujme“ (Ž 27, 10). Nič ťa nemôže od neho odlúčiť – nič, samozrejme, okrem tvojej neochoty prísť k nemu a požiadať ho o prejav jeho lásky.

Stvorení k slobode
Boh chce, aby sme s ním spolupracovali na obnove svojej mysle. Vlastne je ochotný urobiť všetko pre to, aby nám pomohol vyhrať ten dlhý boj medzi svätosťou a sebeckosťou. Dal nám Ducha Svätého. Dal nám dar Eucharistie. Dal nám svoje slovo v Písme. Tieto jeho dary nám môžu v boji so sebectvom veľmi pomôcť. Pre človeka nie je nič krajšie ako to, keď môže žiť v slobode Ducha Svätého, oslobodený od svojich sebeckých túžob.
Začnime teda už dnes. V každej situácii „modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky“ prednášajme svoje žiadosti Bohu. Potom „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni naše srdcia a naše mysle v Kristovi Ježišovi“ (porov. Flp 4, 6 – 7).

 



 

 

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2019

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt