číslo 5,  ročník 19, jún 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Naplniť posvätnú víziu
Poslanie Nicholasa Čierneho Losa medzi Siouxami
Kevin Loker


 

Jeden malý siouxský chlapec z kmeňa Oglala mal ako osemročný víziu. Prišli k nemu z oblakov dvaja muži a voviedli ho do posvätného stanu. Tam ho šiesti starší poverili úlohou viesť ľud po červenej ceste dobra až na posvätný vrch, na ktorom sa budú môcť „povzniesť“ – čiže duchovne prebudiť. Neboj sa a maj odvahu, pretože ty ho spoznáš, povedal mu prvý starší. Hľaď na toho, ktorého budeš vyslancom. Táto vízia bola taká silná, že si ju tento malý Indián zapamätal na celý život.
Ťarchu tejto vízie, ktorú dostal od Wakan Tanka – čo bol siouxský termín na označenie „Veľkého Tajomstva“, ktoré stvorilo vesmír –, si tento chlapec niesol až do dospelosti. Vydal sa po rovnakej dráhe ako jeho otec a strýko – stal sa šamanom, liečiteľom a ochrancom oglalskej kultúry. Volali ho Čierny Los a jeho meno bolo medzi Indiánmi veľmi známe.
A meno Čierneho Losa sa teraz – vďaka jeho obráteniu na katolícku vieru a jeho práci medzi Indiánmi – môže stať známym aj v Katolíckej cirkvi. Jeho príbeh ukazuje, že Boh sa zjavuje v každej kultúre – aby sa k zástupu jeho svätých mohli pripojiť ľudia všetkých rás, kmeňov a jazykov.

„Chcem tomu porozumieť“
Čierny Los sa narodil v roku 1863 na území, ktoré je dnes súčasťou amerického štátu Wyoming. Počas dospievania lovil bizóny v Južnej Dakote a v oblasti Veľkých prérií. Od detstva sa držal svojho kmeňového náboženstva, ktoré kládlo veľký dôraz na starostlivosť o životné prostredie a prírodu. Žil však v nepokojných časoch poznačených presídľovaním. Americké vojenské jednotky už začali s násilným vysídľovaním indiánskych kmeňov. A keďže Indiáni si chceli svoj spôsob života zachovať, dochádzalo k hrozivým potýčkam. Európski a americkí osadníci medzitým veľmi rýchlo – a niekedy aj násilne – zaberali krajinu.
Ako dvadsiatnik uvažoval Čierny Los o tom, či by si jeho ľud predsa len nemohol osvojiť spôsob života bielych ľudí. Rozhodol sa, že bude vystupovať v cirkusovej show preslávenej pod názvom Buffalo Bill’s Wild West. Cestoval ako člen kočovnej hereckej spoločnosti po Európe a predstavoval Európanom indiánske zvyky. Zároveň sa však, samozrejme, priučil zvykom bielych ľudí – vrátane ich jazyka a kresťanskej viery.
Mladého Indiána zaujali príbehy o Ježišovi, ktorý prišiel na zem preto, aby zomrel. Keby nebola Svätá zem tak ďaleko a cesta do nej taká nákladná, sám by sa do nej určite šiel pozrieť. No keďže toto urobiť nemohol, rozhodol sa, že bude sledovať samotných kresťanov. Chcel porozumieť, „čomu bieli ľudia veria o Božej vôli a ako podľa nej žijú“. Kresťania v Európe boli k Čiernemu Losovi pohostinní, a preto cítil, že ich skutky sú v zhode s učením ich Svätého písma, ktoré bolo medzičasom preložené do jazyka jeho kmeňa. V jednom liste, ktorý Čierny Los poslal z Európy domov, dokonca citoval učenie svätého Pavla o ľuďoch majúcich dar proroctva a vízií a poukazoval na to, že bez lásky sú ničím (porov. 1 Kor 13, 2). A hoci v Európe nekonvertoval na kresťanskú vieru, všetko, čo počul a videl, ho veľmi zaujalo.

Zmeny na Pine Ridge
Keď Čierny Los prišiel v roku 1890 domov, zistil, že jeho „domovom“ sa stala indiánska rezervácia Pine Ridge v Južnej Dakote. Jeho komunitou zmietali vlny strachu a napätia, pretože americká vláda nedodržiavala zmluvy, ktoré s nimi uzavrela. Krátko nato došlo k masakru pri Wounded Knee, pri ktorom americké jednotky zabili stovky neozbrojených Indiánov. Čierny Los sa snažil svojich ľudí obrániť, no bolo už príliš neskoro. Uprostred tohto násilia Čierny Los opäť viac než desať rokov vykonával službu liečiteľa. Indiáni ho volali, aby zranených alebo chorých uzdravil prostredníctvom rituálu yuwipi – siouxského liečiteľského obradu. Pri týchto návštevách chorých sa Čierny Los opäť stretal s kresťanstvom, keďže chorých navštevovali aj katolícki kňazi.
Kým bol totiž Čierny Los v Európe, prišli do rezervácie Pine Ridge jezuitskí misionári, ktorí slúžili Indiánom a ohlasovali im evanjelium. Mnohí ich posolstvo prijali a jezuiti postupne vybudovali sieť misijných staníc a katolíckych spoločností, ktoré v týchto rezerváciách zapúšťali korene. Na pozvanie náčelníka rezervácie, ktorý sa volal Červený Oblak, vybudovali v Pine Ridge Misijný dom svätého ruženca. Čierny Los o jezuitoch vedel a medzi Indiánmi mal aj priateľov, ktorí boli katolíci. O vlastnú konverziu však niekoľko rokov neprejavoval žiadny záujem.
No v roku 1904, krátko po tom, čo dovŕšil štyridsať rokov, Čierny Los prežil akési prebudenie. Všetko sa to začalo bežnou návštevou chorého. V dome jedného chorého chlapca zamiešal na obetu tabak, začal bubnovať na bubon a zvolávať siouxských duchov. Prerušil ho však vľúdny jezuitský kňaz, ktorého mnohí Indiáni volali „krátky otec“. Tento kňaz tohto chlapca kedysi pokrstil a teraz mu prišiel vyslúžiť pomazanie chorých.
Podrobnosti toho, čo sa stalo potom, presne nepoznáme; zdá sa však, že páter prinútil Čierneho Losa vziať si svoje nástroje a odísť z chlapcovej izby. No Čierny Los namiesto toho, aby sa rozhneval, uveril tomu, že kňaz, ktorý vstúpil do tej izby, je prostredníkom väčšej moci, než je tá jeho. Napokon šiel s „krátkym otcom“ do misijného domu a strávil tam niekoľko týždňov. Študoval Sväté písmo a počúval prednášky o katolíckej viere. A 6. decembra, na sviatok svätého Mikuláša (angl. Nicholasa), sa dal pokrstiť ako Nicholas – Čierny Los.

Privádzať všetkých ľudí k Bohu
Čierny Los zostal vo svojom kmeni rešpektovaným vodcom aj po tom, čo konvertoval na katolícku vieru. Zakrátko prijal úlohu laického katechétu a spolu s jezuitskými misionármi cestoval po celej rezervácii.
Ako učebnú pomôcku si Čierny Los so sebou nosil Dve cestovné mapy – obrázkový katechizmus vytvorený jezuitmi, ktorý pozostával z dlhého zvitku plného biblických obrazov. Medzi obrazmi sa vinuli dve cesty: červená „cesta dobra“ a čierna „cesta zla“ – presne tak, ako to videl vo svojej chlapčenskej vízii. Čierny Los učil ľudí, že na to, aby nasledovali červenú cestu dobra, potrebujú poznať Ježiša, ktorý povedal: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14, 5). Stalo sa to, čo predznamenávala jeho chlapčenská vízia: Čierny Los priniesol duchovné prebudenie. Hoci iné, než pôvodne očakával.
Lucy, dcéra Čierneho Losa, neskôr povedala, že otec Indiánom predstavoval Písmo takým spôsobom, že ho Indiáni ľahko chápali. Samozrejme, hovoril ich jazykom, no okrem toho dokázal Písmo prepojiť s ich chápaním stvorenia i zvieracej a rastlinnej ríše. Vďaka tomu, že bol Čierny Los takým úspešným učiteľom a vodcom, jezuiti ho vysielali formovať katolícke spoločenstvá aj v susedných rezerváciách.
Čím bol Čierny Los starší, tým väčšmi túžil po nastolení pokoja medzi bielymi ľuďmi a Indiánmi. Jedným i druhým v ich rodnom jazyku zdôrazňoval, že Kristus im prikázal, aby milovali blížnych ako seba samých. Od muža v jeho postavení to bolo silné posolstvo.
Sám tiež v jednom hymne spieval:

„Ó, Bože (Wakan Tanka) najmilší, ktorý si sa zjaviť chcel!
Právom sa tešíte všetci, veď on žiada vaše srdce,
vy, Siouxovia, ste národom, rýchlo zhromaždite sa;
Ježiš to tak chce, všetkých volá vás.“

Siouxský svet – v Kristovom svetle
Čierny Los ako katolík pochopil, že sa nemôže držať všetkých tradícií svojej kultúry. Siouxskí mužovia často bojovali v drobných vojnách, no Čierny Los ako kresťan násilie odmietal. Taktiež prestal vykonávať ceremoniál yuwipi, pretože si uvedomil, že uzdraviť človeka môže len Boh svojou mocou.
No Čierny Los celkom neopustil svoje obradné zvyky; skôr do nich vniesol katolícku vieru. Pri obradnom fajčení fajky sa v minulosti modlil k Veľkému Duchu za to, aby vzrástla moc jeho kmeňa. No potom, ako siouxský katolík, pri ňom prosil Boha, aby priniesol pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle. Čierny Los to vnímal tak, že katolícka viera mu pomáha väčšmi pochopiť pravdy o Bohu a stvorení, ktoré členovia jeho kmeňa hľadali vo Wakan Tanka. Cítil, že Indiáni boli ako „Židia čakajúci na Krista“.
Čierny Los žil svoje presvedčenie, že človek môže byť zároveň Indiánom aj katolíkom. Zachoval si vo svojom živote prvky indiánskej kultúry, ktoré sa neprotivili evanjeliu. Okrem toho však teraz prijímal aj sviatosti Cirkvi. Siouxov učil modliť sa ruženec. Trpezlivo sedel s deťmi a rozprával im biblické príbehy. A aj svojej vlastnej rodine pomáhal pochopiť vieru.

Ježiš – tvojimi vlastnými slovami
Počas štyridsiatich piatich rokov života siouxského katolíka priviedol Nicholas Čierny Los ku katolíckej viere viac než štyristo Indiánov. Jeho životný príbeh je taký obdivuhodný, že diecéza mesta Rapid City v Južnej Dakote v októbri 2017 otvorila proces jeho blahorečenia. Oglalskí Siouxovia si ho vždy budú pripomínať ako svojho vodcu a svätého muža, no teraz toho muža – ktorý vlastnými slovami zvestoval svojmu ľudu evanjelium – bude možno oslavovať aj celá Cirkev.
Príbeh Čierneho Losa nám ukazuje, že evanjelium môžu pochopiť ľudia každej kultúry – a ešte skôr s pomocou človeka, ktorý do nej sám patrí. Či už trávime čas vo sfére blogerov, pracujeme na trhu, kladieme asfalt na cesty alebo sa pohybujeme vo svete moderných technológií, nachádzame sa v nejakej konkrétnej skupine. Aj náš životný príbeh a naše skúsenosti môžu byť kľúčom, ktorý niekomu otvorí evanjelium – tak ako tomu bolo v prípade Čierneho Losa, pre ktorého bolo pri zvestovaní Ježiša veľkým plusom to, že poznal život Indiánov. Toľkí ľudia čakajú na to, že im predstavíš Ježiša tak, že sa to dotkne práve ich. Áno, práve ty môžeš byť pre nich tým prostredníkom!

 



 

 

 

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt