číslo 5,  ročník 19, jún 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Srdce z mäsa
Ježišovo súcitné srdce v nemocničnej kaplnke premenilo moje otupené srdce
Alexander Lee


 

Na jedných drevených dverách vo vestibule nemocnice, v ktorej som pracoval ako zdravotnícky pracovník, bola pripevnená jednoduchá tabuľka s nápisom: Eucharistická kaplnka. Hoci som bol katolík a svoju vieru som aj aktívne žil, celé mesiace som popri tých dverách len tak prechádzal. Pracoval som na oddelení pohotovosti a na svoju zmenu som vždy prichádzal o čosi skôr, aby som si spravil kávu. Kaplnke som sa zámerne nevyhýbal, ale kdesi hlboko vo svojom vnútri som mal strach z toho, že ma niekto uvidí modliť sa na pracovisku, ktoré náboženstvu nebolo veľmi naklonené. Bál som sa, že budem musieť druhým vysvetľovať, prečo verím, alebo dokonca svoju vieru brániť. Nemal som záujem byť Kristovým svedkom; takže bolo pre mňa ľahšie dvere kaplnky obchádzať a ponáhľať sa radšej za svojou kávou.
Po niekoľkých mesiacoch ma však začala znepokojovať akási otupenosť, ktorú som začal cítiť. Moji pacienti prežívali rôzne tragédie – rakovinu, potraty, telesné týranie –, no ja som nedokázal mať s nimi súcit. Jedného dňa som šiel na spoveď a povedal som o tom kňazovi. Láskavo, ale rázne mi povedal, že som možno povolaný na to, aby som bol aspoň v malej miere pre svojich pacientov druhým Kristom. Pomyslel som si: No áno, Kristus by určite mal súcit s bolesťami druhých a snažil by sa im uľaviť – telesne aj emocionálne.

Ježiš s chorými
Počas nasledujúcich týždňov som v modlitbe rozjímal nad tým, ako reagoval na chorobu, smútok a násilie Ježiš. Vo svojom vnútri som ho videl kráčať ulicami. Videl som, ako sa na neho tlačí zástup, ktorý ide za ním. On vedel, čo je v srdci každého človeka, dobré i zlé. Poznal hriechy ľudí a vedel, že on sám nad nimi jedného dňa zvíťazí.
Predstavoval som si, aké sú okolo Ježiša obrovské množstvá chorých a zranených ľudí. Volali na neho nespočetné zástupy chorých. Ježiš vedel, že uzdravenie je najlepší spôsob, ako vstúpiť do srdca človeka. Kládol teda na nich ruky, modlil sa za nich, uzdravoval im telá a odpúšťal im hriechy. Dával im zakúsiť predchuť vzkrieseného tela a ukázal im, že chce, aby bola uzdravená a napravená každá oblasť ich života.
Ako povedal pápež František: „Vnímam Cirkev ako poľnú nemocnicu po boji. Je zbytočné pýtať sa ťažko zraneného človeka, či má vysoký cholesterol... Najskôr musíme uzdravovať zranenia, až potom môžeme hovoriť o ostatných veciach.“
No hoci som pri modlitbe vnímal tieto veci, nemal som pocit, že by sa v mojej práci niečo zmenilo. Chaos plynúci z každodenných „bojov“ v nemocnici mi stále bránil sústrediť sa na zranenia jednotlivca. Okolo seba som videl len boj .

Za drevenými dverami
No potom som jedného dňa prišiel do práce o čosi skôr a nemal som čo robiť. Keď som prechádzal popri drevených dverách kaplnky, upútala moju pozornosť tabuľka s označením kaplnky. Rozhodol som sa vstúpiť dnu – azda vďaka vnuknutiu Ducha Svätého. Otvoril som dvere a uvidel som zlatý svätostánok umiestnený na malom stole. Vedľa neho bol obraz Božieho milosrdenstva s nápisom „Ježišu, dôverujem ti“ a obraz Božej Matky. A keďže v nemocnici je zakázané zapaľovať oheň, prítomnosť Pána naznačovalo elektrické večné svetlo.
Keď som si sadol, aby som sa pomodlil ruženec, začal som premýšľať nad touto malou miestnosťou, z ktorej sa stala kaplnka. Hoci bola zastrčená kdesi na okraji nemocničnej chodby, bola príbytkom reálne prítomného Ježiša Krista, Kráľa kráľov, Pána neba i zeme. A v tejto miestnosti sme boli spolu celkom sami – len on a ja!
Predtým, než som tam vstúpil, bol v tejto miestnosti celkom sám – ako kráľ sediaci na tróne, pred ktorým nie je žiaden z jeho dvoranov. Za dverami som počul ľudí zhovárať sa o svojich víkendových plánoch alebo sťažovať sa na problémy s kolegami. Chodba nemocnice bola plná ruchu, pretože ľudí zamestnával ich vlastný život.

„Zabudnutý Kráľ“
Začal som sa v tejto kaplnke zastavovať pred každou zmenou i po nej. Raz vstúpil akýsi muž, ale vzápätí si uvedomil, že si pomýlil miestnosť, a okamžite odišiel. Ani raz som nestretol niekoho, kto by do kaplnky vstúpil zámerne. Sám seba som sa pýtal, ako je vôbec možné, že v nemocnici plnej ľudí bojujúcich s telesnými a psychickými chorobami, závislosťami alebo následkami vojny, násilia alebo života na ulici, sa nenájde nikto, kto by navštívil Pána. Akoby bol Ježiš zabudnutým kráľom, ktorý síce sedí na svojom tróne, no všetci ho prehliadajú.
Aj dnes ľudia zúfalo potrebujú Ježiša – tak ako ho potrebovali vtedy, keď chodil po Galilei. Pred dvetisíc rokmi sa ľudia na uliciach na neho tisli s nádejou, že na nich vykoná zázrak. Často som premýšľal nad ženou, ktorá trpela na krvotok a tak veľmi túžila dotknúť sa Ježiša. Akosi tušila, že ju uzdraví. Stratila už vieru vo vtedajšiu medicínu, ale stále verila v nadprirodzené uzdravenie. Tu v nemocnici je to podobné. Mnohé choroby dnešná medicína nedokáže vyliečiť. Ale Kristus je stále tu a je pripravený zadarmo rozdávať svoje uzdravujúce milosrdenstvo. Čaká len na to, kedy k nemu prídeme.

Stávať sa takým ako Ježiš
Keď som prišiel za Ježišom do kaplnky, začal ma uzdravovať a vyťahovať z otupenosti, do ktorej som sa ponoril. Čas, ktorý som tam strávil, postupne zmenil môj pohľad na prácu zdravotníka. Nemyslím si už, že mojou jedinou úlohou je sprostredkovať ľuďom telesnú úľavu alebo uzdravenie. Teraz viem, že mám svojim pacientom dať pocítiť aj Kristovu prítomnosť.
A to môžem urobiť jednoducho. Môžem napríklad súhlasiť, že sa odfotím s chlapcom, ktorému som zašil ranu, a láskavo prijať jeho slová: „Som rád, že ste tu.“ Môžem sa radovať so ženou, ktorá sa dozvedela, že je tehotná po desiatich rokoch pokusov počať dieťa. Ba aj tým, že s láskavou vľúdnosťou staršiemu mužovi oznámim, že jeho kašeľ spôsobuje vážny zhubný nádor na pľúcach.
Prišiel som na to, že najlepší spôsob, akým môžem druhým priniesť Kristovu prítomnosť, je tráviť čas s Kristom v modlitbe a adorácii. Veď odvtedy, čo som lepšie spoznal Ježiša, je pre mňa ľahšie sprostredkovať druhým svetlo jeho lásky.

 



 

 

 

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt