číslo 5,  ročník 19, jún 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Svätý Mojžiš
Scott Hahn (z knihy Anjeli a svätí)


 

Po dlhšom čase opäť ponúkame našim čitateľom knihu z pera Scotta Hahna, konvertitu, ktorý objavil Katolícku cirkev najmä cez svätú omšu (napísal o tom skvelú knihu Baránkova večera, ktorú sme prvý raz vydali v roku 2005). Tentoraz sa Scott v rámci svojho objavovania Cirkvi zameral na jednu jej neviditeľnú časť – na anjelov a svätých v nebi.
Dnes je „in“ vydávať a čítať knihy o anjeloch. Mnohé z nich sú však veľmi pochybné a vychádzajú skôr z učenia New Age, ako zo skutočného zdroja poznania – zo Svätého písma. Pri knihe Anjeli a svätí si však môžete byť istí, že všetko, čo v nej budete čítať, je v súlade s učením Cirkvi. Okrem pravovernosti v nej však nájdete aj mnoho povzbudení k aktívnejšiemu praktizovanie úcty k anjelom a svätým. Sám Scott rozpráva o tom, ako sa vďaka jednému zážitku v nemocnici v Assisi pravda o spoločenstve svätých v nebi, v ktorú rozumom vždy veril, sa stala pre neho pravdou prežívanou.

Kniha v lepenej väzbe formátu A5 má 176 strán a v našom vydavateľstve ju dostanete s 15% zľavou oproti maloobchodnej cene, ktorá je 7,- €.

O Mojžišovi zvykneme uvažovať ako o mužovi činu. Našu predstavivosť formovali filmy – napríklad Desať prikázaní –, ktoré ho vyobrazujú podobne ako hrdinov z amerických dejín a legiend. V týchto filmoch je vojenským veliteľom, ktorý sa vymaňuje spod tyranie, osloboditeľom, ktorý oslobodzuje otrokov, divotvorcom, ktorý vyťahuje z rukáva špeciálne efekty – je teda akousi starovekou ideálnou kombináciou Georgea Washingtona, Georgea Pattona, Paula Bunyana a Abrahama Lincolna.
A je na tom aj niečo pravdy. Odchod Izraelitov z Egypta je naozaj príbehom plným činov, hoci jeho príbeh sa rozvíja skôr na pozadí myšlienky ľudskej neschopnosti než hrdinstva.
No aj tak pri pohľade na Mojžišovo miesto v svetových dejinách a jeho slávne činy životopisy iných hrdinov vyzerajú takmer bezvýznamné. Hoci je však jeho životopis pôsobivý, Mojžiš ako človek je viac než len zbierkou svojich slávnych činov.
Vyslobodil celý jeden národ z otroctva. Postavil sa vycvičenej armáde odhodlanej zničiť jeho i jeho ľud – a zvíťazil nad ňou, pričom na vlastné oči videl úplnú porážku a zničenie svojich nepriateľov.
Svojmu národu vrátil zmysel pre národnú identitu. Viedol ho cez púšť – a aj stredom mora – do krajiny, ktorú mal získať. Nastolil zákon, ktorý sa potom stal oporným bodom tej najzdravšej kultúry na zemi. Tradícia mu pripisuje zásluhu na vytvorení Tóry, Knihy zákona, prvých piatich kníh najvplyvnejšej knihy všetkých čias: Biblie.
Hľadíme na neho. Čítame jeho príbeh. A vidíme muža, ktorému by právom mohli závidieť všetci králi a prezidenti, generáli a zákonodarcovia, spisovatelia a umelci, učenci i najšikovnejší podnikatelia.
No žiaden z týchto svetských úspechov nekorešponduje s vlastnosťou, ktorú dávni ľudia – tak kresťania, ako aj židia – považovali za najdôležitejšiu.
Už od staroveku máme – okrem biblických rozprávaní – dva životopisy Mojžiša, ktoré napísali dvaja geniálni muži: Filón z Alexandrie, Žid žijúci v prvom storočí nášho letopočtu, a svätý Gregor Nyssenský, kresťan zo štvrtého storočia. Najzaujímavejšie na týchto dielach je to, čo majú spoločné: ani jeden z nich veľmi neopisuje Mojžiša ako muža činu – aj keď obaja uznávajú, že vykonal pôsobivé skutky –, ale skôr ho opisujú ako muža kontemplácie. Pre Filóna a Gregora Nyssenského je Mojžiš dokonalým vzorom hlbokej modlitby. Svojím životom nám ukazuje, ako máme žiť my ten svoj: v Božej prítomnosti.
Sú však medzi nimi aj isté rozdiely. Filón zdôrazňuje Mojžišove morálne čnosti. Gregor sa sústreďuje na Mojžišovu modlitbu a duchovný život a hľadí na ne ako na paralelu našej vlastnej cesty vedúcej cez štádiá očisťovania, osvecovania a zjednotenia s Bohom.
Podľa Písma bolo Mojžišovou charakteristickou črtou to, ako sa zhováral s Bohom. „Pán sa však rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom“ (Ex 33, 11). Jeho duchovnosť prestupovala celý jeho život a ňou sa odlišoval od tých, ktorí prišli pred ním, ako aj od tých, ktorí v starozákonných časoch prišli po ňom. „Ale odvtedy sa už nezjavil v Izraeli taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým by sa Pán stýkal z tváre do tváre“ (Dt 34, 10).
Autor Knihy Sirachovho syna radí Mojžiša do zoznamu „slávnych mužov“ minulosti a rozoberá výhradne Mojžišove duchovné dary, jeho intimitu s Bohom a jeho rovnosť so svätými anjelmi (pozri Sir 45, 1 – 6).
Na to kládli dôraz aj prví rabíni. V treťom storočí sa veľkí babylonskí učitelia Rab a Samuel zhodli na tom, že „päťdesiat brán poznania bolo stvorených vo svete a všetky okrem jednej boli dané Mojžišovi, pretože je napísané: ,Ty si bol stvorený o niečo menší od Boha‘“. Na inom mieste Talmudu rabín Raba (4. stor. po Kr.) vyvyšuje Mojžišovu nadradenosť nad všetkými prorokmi a svätopiscami: „Všetci proroci hľadeli do skla zahmleného, ale Mojžiš hľadel cez čisté.“ Raz rabbi Samuel zašiel ešte ďalej, keď povedal: „Svet bol stvorený kvôli Mojžišovi – aby mohol dostať Tóru.“
Mojžiš sa od ostatných odlišuje svojou schopnosťou vyčleniť a oddeliť sa – vyhradiť veľkorysé množstvo času a miesta dôvernej, intímnej modlitbe. Urobiť toto znamená začať žiť Boží život. Znamená to napodobniť „svätosť“ Boha; hebrejské slovo pre „svätosť“ doslova znamená „oddelenie“.
Ako k tomu došlo? Nuž, samozrejme, vďaka Božiemu zámeru, ale aj vďaka Mojžišovmu slobodnému rozhodnutiu. Keď Mojžiš ako mladík utiekol sám z Egypta, hľadal útočisko v Madiáne a dostal sa pod vedenie kňaza Jetra (Ex 2, 21). Stal sa učeníkom. Hľadal duchovného vodcu.
Mojžiš pracoval ako pastier Jetrových stád, ale uprostred svojej práce prichádzal „k Božiemu vrchu Horeb“ (Ex 3, 1). Šiel na miesto Božej prítomnosti a tam došlo k rozhodujúcemu stretnutiu – nie s faraónom, ale so Všemohúcim. Tam v kríku, ktorý horel, ale nezháral. Mojžiš dostal pokyn, aby si vyzul obuv, „lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá“ (Ex 3, 5). Pán, Boh, potom Mojžišovi zjavil svoje meno a predostrel mu jeho osobné povolanie. Mojžiš počúval, no táto myšlienka sa mu zdala veľmi zvláštna: niekto zo zapadákova mal ísť sám do srdca egyptských veľkomiest, zburcovať zotročený ľud a konfrontovať faraóna s nespravodlivosťami, ktoré vykonal. Znelo mu to prapodivne. Ale Boh môže urobiť čokoľvek a Mojžiš dokázal vykonať toto Božie dielo preto, lebo trávil svoj vyhradený čas s Bohom vo vytrvalej a disciplinovanej modlitbe.
Počúvajme cirkevných otcov. Počúvajme rabínov. Práve vďaka svojej zvláštnej intimite s Bohom bol Mojžiš ten, kto dokázal vytvoriť Tóru. Nedokázal opísať prvé dni stvorenia preto, lebo tam bol, ale preto, lebo tam bol Boh; Mojžiš skrze intímnu modlitbu dokázal uzrieť to, čo videl Boh.
Niežeby bol Mojžiš dokonalý. Mal svoje vážne nedostatky a zlyhania. Vlastne občas zhrešil dosť ťažko. Raz zabil muža v zápale hnevu (Ex 2, 12). Bojoval s pochybnosťami a minimálne raz im aj podľahol (pozri Nm 20, 12).
No vždy sa obracal k Bohu. Nevracal sa však k nemu len preto, aby „odrecitoval svoje modlitby“, ale aby žil život modlitby a viedol k modlitbe iných – toľkých ľudí, koľkých len mohol. Stal sa mediátorom, prostredníkom pre druhých a prihováral sa za hriešnikov a vyjednával pre nich život. Dokonca za nich – na spôsob výkupného – ponúkol svoj vlastný život, a tak sa stal predobrazom vykúpenia, ktoré sa dokonale naplnilo v Ježišovi.
Mojžiš sám prisľúbil, že jedného dňa povstane prorok ako on (pozri Dt 18, 15). Spásne Božie skutky a činy v Mojžišovom živote sa stali akoby predlohou toho, čo raz v ďalekej budúcnosti urobí a povie Boh sám, aby zachránil Izrael – a všetky národy sveta.
Izrael prešiel vodami Červeného mora ako milovaný Boží syn; Ježiš prešiel vodou pri krste a bol nazvaný Božím Synom (porov. Mt 3, 17 a Ex 4, 22). Tak ako musel z vôd vyjsť Izrael preto, aby bol pokúšaný štyridsať rokov na púšti, tak aj Duch hnal Ježiša od vôd krstu na púšť, kde mal byť pokúšaný štyridsať dní. Navyše, vždy, keď Ježiš karhal svojho pokušiteľa, citoval pritom Mojžiša!
Tak ako Mojžiš vystúpil na vrch, aby priniesol Boží zákon a zmluvu, tak aj Ježiš vystúpil na „vrch“ a odovzdal nový zákon a novú zmluvu. Mojžiš Izraelitom prikázal, aby si pripomínali Božiu zmluvu pri oslave Paschy (pozri Ex 12). A Ježiš ustanovil novú paschu, Najsvätejšiu Eucharistiu. Mojžiš spečatil starú zmluvu krvou obetovaných zvierat, Ježiš spečatil novú zmluvu svojou vlastnou krvou. A dokonca pritom opäť citoval Mojžišove slová: „Toto je moja krv novej zmluvy“ (porov. Mt 26, 28 a Ex 24, 8).
Ježiš viedol nový exodus: tentoraz nie spod otroctva politického tyrana, ktorého armáda utonula v mori; ale spod jarma hriechu a smrti, ktoré boli zničené vodou krstu.
Navyše, dar, ktorý bol predtým daný len Mojžišovi, Ježiš rozšíril aj na svojich učeníkov. Pretože aj keď stále vidíme „len nejasne, akoby v zrkadle“ tak ako menší proroci, v nebi uvidíme Boha „z tváre do tváre“, tak ako ho videl Mojžiš (pozri 1 Kor 13, 12).
Môžeme sa na Mojžiša pozerať vo filmoch, no hoci takýto Mojžiš môže byť pre nás fascinujúci, pre náš duchovný život nemá veľký zmysel. Lebo to nie je Mojžiš, akého stretáme na stránkach Písma, to nie je Mojžiš, akého poznali cirkevní otcovia, rabíni a Ježiš.
Mojžiš, ktorého stretáme v Písme je svätec, ktorého život vyzýva napodobňovať. Aj ty a ja máme – podobne ako Mojžiš – určité povolanie od Boha. A aj my, tak ako Mojžiš, musíme tráviť čas osamote s Bohom, aby sme toto povolanie rozlíšili.
Ty a ja musíme tak ako Mojžiš zostať verní uprostred skúšok napriek svojej slabosti. Keď zlyháme a zhrešíme, musíme sa opäť obrátiť k Bohu – tak ako Mojžiš.
Tak ako Mojžiš musíme všetci robiť všetko preto, aby sme druhých pritiahli k Bohu. Bez akejkoľvek diskriminácie musíme milovať celý „národ“. Tak ako Mojžiš sa musíme stať orodovníkmi prihovárajúcimi sa za našich blížnych.

 



 

 

 

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt