číslo 6,  ročník 19, júl-august 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Otvorené nebo, otvorené srdcia
Prisľúbenie „božskej-ľudskej výmeny“


 

Vieme už, že Boh nás stvoril so schopnosťou – potenciálom – osobne a intímne ho spoznať. Hovorili sme už aj o tom, že súčasťou tejto schopnosti je aj potenciál prijať zjavenie od Ducha Svätého. Samozrejme, tento potenciál nie je súčasťou našej telesnej štruktúry. Neukázal by sa na röntgene ani na snímkach magnetickej rezonancie. No aj keď sa nám môže táto schopnosť javiť ako akási ťažko uchopiteľná, predsa sú dejiny Cirkvi plné príbehov ľudí, ktorí zakúsili vo svojich srdciach Božiu lásku a pokoj. Sú plné príbehov ľudí, v živote ktorých ožilo Písmo, pretože im ho Duch nanovo zjavil.
Dejiny dosvedčujú, že Božie zjavenie nie je nikdy len vecou údajov alebo informácií. Boh nám jednoducho nehovorí len niečo o sebe alebo o učení Cirkvi. Jeho zjavenie je aj osobnou skúsenosťou prežívanou v našom srdci. Je to odkrytie jeho života a jeho lásky spôsobom, ktorý nás mení a pomáha nám stať sa mu podobnejšími.
Keď sme teda preskúmali miesta, na ktorých sa nám Boh najčastejšie prihovára – v stvorení, Písme a Tradícii –, poďme sa teraz pozrieť na to, ako môžeme prijať milosť zjavenia.

Božská-ľudská výmena
„Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou“ (Zjv 3, 20).

Pravdepodobne tá najdôležitejšia vec z celého Božieho zjavenia je fakt, že Ježiš Kristus, večný Boží Syn, chce vstúpiť do nášho života a zaujať v ňom kľúčové miesto. Klope na dvere nášho srdca a dychtivo túži po tom, aby sme ho pozvali dnu.
Obraz otvorenia dverí nášho srdca Pánovi môže vyznievať sentimentálne – ako krok, ktorý nie je ničím vážnym. No keď túto myšlienku hlbšie preskúmame, uvidíme, že sú isté konkrétne spôsoby, akými môžeme Pánovi otvoriť dvere svojho srdca. A uvidíme tiež, čo môžeme očakávať, keď takýto krok spravíme.
Môžeme si pomôcť obrazom výmeny medzi Bohom a nami. Tento obraz či koncept hovorí o tom, že Boh na nás vylieva svoju milosť a požehnania výmenou za čas, ktorý trávime s ním v modlitbe alebo službou ľuďom vôkol nás.
Keď si človek niečo kupuje, vymieňa istú časť peňazí za vec podobnej hodnoty. Nekúpi si vrecko jabĺk za päťsto eur; dá za to pár eur, pretože len takáto výmena je spravodlivá.
No pri našich výmenách s Bohom nemôžeme hovoriť o spravodlivosti či rovnocennej hodnote. Ak mu denne daruješ pätnásť minút v modlitbe, on tento krátky čas vezme a dá ti na oplátku jeho šesťdesiat- alebo deväťdesiatnásobok. Ak bezdomovcovi daruješ pár eur a srdečný úsmev, on ťa odmení tým, že ti umožní stretnúť skrze tohto človeka samého Ježiša.
Takto funguje Boží výmenný obchod. Boh nás nesmierne odmeňuje za každú jednu chvíľku modlitby a každý jeden skutok, keď sa v jeho mene dávame druhým. V istom zmysle sú naše modlitby, poslušnosť a skutky služby spôsobmi, akými otvárame Ježišovi dvere nášho srdca a pozývame ho dovnútra. A pri každom pootvorení týchto dverí prichádza Ježiš s ešte väčšou dávkou svojej milosti. Jeho dary teda ďaleko prevyšujú naše malé obety času a talentov.

Božská-ľudská výmena v praxi
Jeden príbeh rozpráva o istom mladom mužovi z trinásteho storočia, ktorý mal rád pekné veci. Rád sa obliekal do módnych šiat a spievaval piesne o odvážnych rytieroch zachraňujúcich devy, ktoré sa ocitli v tiesni. Bolo to veľmi romantické. No potom jedného dňa počas jazdy na koni stretol pri ceste muža trpiaceho na malomocenstvo. „Pri pohľade na malomocných sa mi nesmierne dvíhal žalúdok,“ vyznal neskôr. „Ale Boh sám ma voviedol do ich spoločnosti a ja som im prejavil súcit.“
Tento mladý muž zosadol z koňa, pobozkal malomocného muža a ponúkol mu nejaké peniaze. V tej chvíli však malomocný zmizol a srdce tohto mladého muža sa naveky zmenilo. „To, čo sa mi zdalo horké, sa mi zmenilo na sladkosť tela i duše.“ Týmto mladým mužom bol František z Assisi a toto stretnutie s malomocným sa preňho stalo základom jeho obrátenia.
Tento príbeh svätého Františka z Assisi je krásnou ukážkou božskej výmeny. Tým, že František preukázal mužovi trpiacemu na malomocenstvo súcit, urobil malý krok a poslúchol Boží príkaz milovať blížneho ako seba samého. A Boh ho za to na oplátku naplnil „sladkosťou tela i duše“. Skrze malomocného sa Františkovi zjavil sám Boh a milosť sprevádzajúca toto zjavenie podnietila Františka nielen k tomu, aby svoj život odovzdal Pánovi, ale aby začal žiť s chudobnými a založil aj rád, ktorý navždy zmenil celú Cirkev.
Spomeňme si aj na svätého Petra. Bol rybárom, ktorý sa živil lovom rýb pri Galilejskom jazere. No jedného dňa prišiel za ním Ježiš a poprosil ho, aby trochu odrazil loďku od brehu, aby tak mohol hovoriť k rastúcemu zástupu. Po tom, čo sa Ježiš prihovoril zástupu, povedal Petrovi, aby hodil do mora siete. Hoci Peter zaprotestoval, že tam nie sú žiadne ryby, napokon predsa len súhlasil. Možno si povedal, že nemá čo stratiť. Predstav si, aký musel byť Peter prekvapený, keď sa jeho siete naplnili tak, že sa takmer roztrhla sieť! Toto určite nie je len taký hocijaký učiteľ!
To však bolo len prvé Petrovo stretnutie s božskou výmenou. Keď sa vrátil na pobrežie, padol pred Ježiša a povedal mu: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“ (Lk 5, 8). Vedel, že si nezaslúži byť v prítomnosti niekoho takého svätého, ako bol Ježiš. No Ježiš o tom nechcel ani počuť. Namiesto toho, aby od neho odišiel, urobil z Petra hlavného apoštola a poveril ho vedením celej Cirkvi. Vidíš tu tú výmenu? Peter urobil jeden malý krok viery a Ježiš vzal tento krok a dal Petrovi na výmenu celkom nový život. Dal mu život plný radosti a obdaroval ho slobodou od hriechu. Dal mu život plný intimity s Bohom a prisľúbil mu aj večný život v nebi. A to všetko preto, že spustil siete.
Svätý Peter aj svätý František nám ukazujú, že Boh je ochotný a „schopný okrem tohto všetkého urobiť oveľa viac, ako prosíme alebo chápeme“ (Ef 3, 20), ak mu aspoň trochu pootvoríme dvere svojho srdca. Spolu s tisíckami ďalších svätých a hrdinov viery nám ukazujú, že v štedrosti a veľkorysosti Boha nikto nikdy netromfne.

Modlitbová výmena
No túto božskú premenu neprežívajú len svätí. Toto prisľúbenie patrí nám všetkým. Ježiš chce, aby sme túto božskú výmenu prežívali aj my. A jeden z najlepších spôsobov, akým môžeme začať, je modlitba. Pozrime sa napríklad na modlitbu svätého ruženca.
Zdravasy môžeme pri modlitbe desiatkov svätého ruženca recitovať dvoma spôsobmi. Môžeme buď len desaťkrát recitovať slová modlitby, alebo sa môžeme pritom pokúsiť aj otvoriť dvere svojho srdca. Ak chceš zo svojho ruženca spraviť pozvanie pre Ježiša, budeš musieť svoju modlitbu trochu prehĺbiť a nezostávať len pri obyčajnej recitácii. Budeš musieť trochu spomaliť a rozjímať nad každým tajomstvom. Takýmto spomalením dáš Duchu Svätému najavo, že chceš, aby otvoril oči tvojho srdca a pomohol ti hlbšie nazrieť do daného tajomstva. Taktiež takto dávaš Duchu Svätému príležitosť ukázať ti, ako toto tajomstvo môže tvoje srdce o trochu viac podnietiť k láske k Bohu.
Aj pri čítaní Písma môžeš buď čítať jednu kapitolu za druhou, alebo môžeš trochu spomaliť a poprosiť Ducha Svätého, aby ti počas tohto čítania dal trochu nahliadnuť do jeho myšlienok a túžob. Pri tejto božskej výmene ťa Duch Svätý osvieti – možno ti vnukne nový pohľad na Ježiša, dá ti hlbšie pocítiť Božiu lásku voči tebe, podnieti ťa urobiť niečo pre nápravu naštrbeného vzťahu alebo ti vnukne, že máš jasnejšie prejaviť lásku svojej manželke či manželovi.
Ako zistíš, že dochádza k nejakej takejto božskej výmene? Zvyčajne tak, že v danej chvíli pocítiš Božiu lásku alebo Božie milosrdenstvo. Alebo vo svojom vnútri pocítiš túžbu väčšmi milovať Ježiša. A možno si tiež po čase uvedomíš, že konáš akosi inak – si trpezlivejší, veselší alebo láskavejší.

Poď a napi sa!
Od apoštolov a svätých sa veľmi nelíšime. Aj oni boli často pokúšaní ohraničovať alebo umenšovať život, ktorý Boh od nich žiadal. No neustále otvárali dvere svojho srdca Ježišovi a pozývali ho dnu. Toto bolo ich tajomstvo. A môže byť aj naše.
Ježiš túži vyzdvihnúť každého z nás od pominuteľného k nepominuteľnému, od smrteľného k nesmrteľnému (porov. 1 Kor 15, 53 – 55). Každý deň máme novú príležitosť na to, aby sme otvorili dvere svojho srdca a požiadali ho, aby to urobil. Každý deň máme novú príležitosť na to, aby sme sa zapojili do tejto božskej výmeny a hľadeli na to, ako Ježiš mení naše srdce. Každý deň nás Ježiš pozýva: „Poďte k vodám, všetci, čo ste smädní, nech príde aj ten, čo nemá peniaze. Kupujte chlieb a jedzte. Poďte, kupujte bez striebra, víno a mlieko bez platenia“ (Iz 55, 1). Prijmi túto jeho ponuku!

 



 

 

 

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt