číslo 6,  ročník 19, júl-august 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Svätý Turibius de Mongrovejo – čestný muž
Biskup, ktorý svojou osobnou službou priniesol Krista Novému svetu
Carlos Taja


 

Po príbehu Nicholasa Čierneho Losa je toto druhý príbeh z troch, v ktorých sa v rámci prípravy na Synodu o mladých zameriavame na povolania. Na október tohto roku pápež František zvolal celosvetovú synodu biskupov a rehoľných predstavených, na ktorej budú diskutovať o viere, mladých ľuďoch a povolaniach. Tento mesiac si priblížime povolanie ku kňazstvu – skrze pohľad na život svätého Turibia de Mongroveja, právnika, ktorý sa stal biskupom; muža, ktorý sa vďaka svojej pokore, organizačným schopnostiam a veľkodušnosti stal apoštolom Južnej Ameriky.

Ako dôjde k tomu, že sa človek so spoločenským vplyvom, peniazmi a titulmi stane svätým? Ako sa môže človek bez jasného kňazského povolania stať arcibiskupom najväčšej diecézy na svete? Tieto zdanlivé rozpory sa prepletajú životom svätého Turibia de Mongroveja, španielskeho biskupa zo 16. storočia, ktorý zohral dôležitú úlohu pri evanjelizácii územia Južnej Ameriky, na ktorom sa dnes rozkladá sedem rôznych krajín. Aj keď mimo tejto oblasti nie je veľmi známy, predsa je Turibius príkladom pre každého, kto chce pomôcť druhým ľuďom zapáliť sa vierou v Krista.

Bezúhonnosť v čase nekalých praktík
Turibius sa narodil v roku 1538 v zbožnej rodine v španielskom meste Mayorga. Jeho rodiča ho už od detstva učili modliť sa a žiť svoju vieru. Bolo jasné, že Turibius má dobré srdce a výnimočnú myseľ. Ako dvanásťročný začal študovať na univerzite vo Valladolide. V priebehu desiatich rokov sa z neho stal uznávaný učenec v oblasti práva a prednášal na prestížnej univerzite v Salamanke. No aj keď získal veľký vplyv, neprestal prehlbovať aj svoju vieru. Viackrát si vykonal niekoľkodňovú pešiu púť do Santiaga de Compostella, k hrobu apoštola Jakuba.
Keď mal Turibius asi dvadsaťpäť rokov, španielsky kráľ Filip II. ho vymenoval za hlavného sudcu cirkevného inkvizičného súdu v Grenade, ktorá bola prevažne moslimskou provinciou. Aby sme porozumeli tomuto kroku, musíme najskôr pochopiť danú dobu: šestnáste storočie a španielsku inkvizíciu.
Španielsko – spolu s mnohými inými európskymi krajinami – po protestantskej reformácii pre zachovanie politickej stability zaviedlo veľmi prísne pravidlá pre náboženské menšiny. Keďže bolo prevažne katolíckou krajinou, zaviedlo zákony, ktoré všelijako obmedzovali obyvateľov protestantského, moslimského alebo židovského vierovyznania. Inkvizítori, motivovaní politickými aj náboženskými cieľmi, sa snažili presadzovať hodnoty evanjelia, no mnohí z nich vo svojej horlivosti a v túžbe ochrániť a ubrániť vieru zašli priďaleko.
Niečo také sa stalo aj v Grenade. Zákony obmedzujúce moslimskú kultúru, pochopiteľne, vyvolali povstanie. Vplyvní ľudia v tomto regióne na to zareagovali tak, že dali násilne všetkých moslimov vyhnať z ich domov. Filip II. vedel, že na obnovenie pokoja tam potrebuje mať dôveryhodného a vzdelaného právnika. No krátko po Turibiovom príchode začali grenadský súd vyšetrovať pre zneužitie právomoci. Je zaujímavé, že po vyšetrovaní boli za vinných uznaní všetci okrem Turibia. Tento mladý právnik, ktorého dobrá povesť sa týmto ešte väčšmi upevnila, slúžil v Grenade desať rokov. Potom však prišlo ďalšie nečakané menovanie.

Rozlišovanie svojho najväčšieho povolania
Filip II. pápežovi Gregorovi XIII. odporučil, aby Turibia vymenoval za arcibiskupa Limy, ktorá bola sídlom jednej z najväčších misijných diecéz v španielskej koloniálnej ríši. Táto úloha nebola malá a ľahká ani pre schopného a skúseného klerika, nieto ešte laika. Toto územie Nového sveta, ktoré pokrývalo takmer celé západné pobrežie Južnej Ameriky, bolo vo veľkej núdzi a súrne potrebovalo seminár, katechézu a prostriedky.
Napriek tejto núdzi a naliehavej žiadosti pápeža Turibius váhal. Celé tri mesiace v modlitbe rozlišoval, či má toto menovanie prijať. Napokon uveril, že je to povolanie od Boha, ktoré by nemal odmietnuť.
No aj potom mal Turibius obavy z toho, že nemá dostatok skúseností. Mnohí pápežskí úradníci sa stali biskupmi zo dňa na deň; Turibius sa však takto biskupom stať nechcel, a tak vyslovil svoju výnimočnú prosbu: všetky nižšie i vyššie svätenia chcel prijímať postupne v priebehu dvoch rokov. Takto sa dokázal pripraviť na úlohu evanjelizácie cudzej a neprebádanej zeme.

„Získavajte učeníkov zo všetkých národov“
A tak Turibius ako štyridsaťdvaročný muž prišiel do Ameriky. Šla s ním aj jeho sestra s manželom. V prístave sa prišiel pozrieť na jeho loď zástup afrických otrokov a zvedavých domorodcov. Turibius sa však počas cesty očividne vžil do svojej novej pastierskej úlohy. Len čo vystúpil z lode, prišiel k zástupu ľudí a pýtal sa ich na to, ako žijú. Aby mal čas vypočuť si týchto ľudí a podeliť sa s nimi trochu o evanjelium, odložil dokonca aj svoju ďalšiu časť cesty nasmerovanú do Limy.
To bolo na učeného Španiela ovenčeného titulmi dosť nezvyčajné. Okrem toho to bol „nebezpečný“ precedens. Mnohí ľudia, ba aj niektorí klerici, považovali otrokov a domorodcov za čosi menej než ľudí, ale Turibius sa k nim správal ako k Božím deťom. Už od samého začiatku začalo jeho svedectvo roztápať srdcia a uzdravovať ranené dojmy z kresťanstva.
Toto bola len prvá z mnohých ťažkostí, ktoré musel Turibius dennodenne riešiť. Pri mnohých záležitostiach sa nechával viesť reformami Tridentského koncilu, ktorý sa síce skončil takmer dvadsať rokov pred jeho príchodom do Limy, no nebol ešte takmer vôbec uvedený do praxe. Konciloví otcovia napríklad chceli, aby klerici žili vo svojej diecéze a slúžili ľuďom v každom kúte diecézy. V prípade limskej diecézy boli týmito ľuďmi aj tí, čo žili v odľahlých častiach amazonského pralesa. Turibius sa teda usiloval, aby jeho spolubratia kňazi dokázali prijať aj toto misijné poslanie.

Voňať po ovciach
Zachovalo sa síce len pár Turibiových slov, no jeho láska k Cirkvi žiari z jeho skutkov. Počas osemstokilometrovej cesty do Limy sa často zastavoval, rozprával sa s okoloidúcimi a ponúkal im krst. Vždy, keď vstúpil do nového mesta, jeho kroky viedli najprv do kostola. Potom navštívil domorodcov a otrokov a nakoniec Európanov. Tak dával najavo, že preňho sú všetky ovečky rovnako dôležité – a že on i Ježiš sú ich priateľmi.
Chudobní ľudia cítili, že môžu za svojím biskupom prichádzať celkom slobodne. Keď raz prišiel za Turibiom jeden chudobný muž, Turibius mu dal košeľu, ktorú si mal prezliecť. „Vezmite si ju a rýchlo choďte,“ povedal, „skôr než sa mi to sestra pokúsi prekaziť.“
No nielen sestra – ktorá to myslela dobre – mu bránila v konaní dobrých skutkov. Vzhľadom na jeho úrad sa očakávalo, že bude pomáhať španielskej monarchii spravovať Limu; miestni správcovia a úradníci si teda mysleli, že zostane v meste a bude robiť administratívnu prácu. Ale Turibius mal jasný cieľ: priniesť Krista ľuďom, ktorí o ňom dovtedy nepočuli. Trikrát opustil svoje biskupské sídlo a vydal sa na misijnú cestu naprieč svojou – päťtisíc kilometrov dlhou – diecézou. Každá z týchto ciest mu trvala niekoľko rokov, no jeho úspech pri šírení evanjelia bol úžasný.
Hovorí sa, že pokrstil asi päťstotisíc ľudí vrátane svätej Ruženy Limskej, mulatského chlapca, ktorý sa stal svätým Martinom de Porres, a svätého Františka Solana, ktorý sa neskôr stal jeho priateľom. Na svojich cestách Turibius objavil neznáme kmene, ktoré dosiaľ nikdy nevideli bradatého európskeho muža. Naučil sa ich nárečia a založil trváce kresťanské spoločenstvá podporované duchovnými pastiermi. Pod jeho vedením vznikol v arcidiecéze katechizmus a príručka na spovedanie v jazykoch domorodcov – čo bol tiež jeden z cieľov Tridentského koncilu.

Slúžiť chudobným – v každom smere
Do svojej smrti (1606) Turibius zvolal viacero miestnych synod a v odľahlých oblastiach založil viac než stovku nových farností. Vybudoval aj prvý seminár v Latinskej Amerike. Katechizmus učil počas svojho života viac ľudí než ktorýkoľvek iný misionár v Amerike. A to napriek tomu, že tak v Južnej, ako aj Severnej Amerike, boli viaceré staršie diecézy.
Turibiova služba odrážala to, čo katolícke sociálne učenie nazýva „uprednostnenie chudobných“. Medzi týchto „chudobných“ patria obete otrokárskeho systému a rasizmu, ale aj tí, ktorým rečová bariéra bránila vypočuť si a prijať evanjelium. Chudobní boli aj kňazi, ktorí potrebovali obnovu a reformu svojej služby. Turibius svojím úprimným kázaním, horlivým príkladom a charakteristickým organizačným talentom zmobilizoval týchto mužov k odvážnemu rozhodnutiu stať sa misionármi.

Muž modlitby a služby
Ako však Turibius toto všetko dokázal? Zdá sa, že začal kombináciou modlitby a správnej organizácie času. Je o ňom známe, že vstával skoro ráno a trávil čas s Pánom v tichom rozjímaní. Pevne veril, že Boh si všíma, ako využívame svoj čas a že naším „najväčším pokladom“ je prítomná chvíľa.
Turibius vďaka svojej pokore a hlbokému duchovnému životu dokázal vidieť ľudské hriechy – ako napríklad rasizmus prepojený s klerikalizmom –, na ktoré narazil počas svojej služby. Vždy sa snažil klásť najväčší dôraz na starostlivosť o duše – či už tým, že sám konal skutky dobročinnej lásky, alebo tým, že pomáhal iným opäť sa zamerať na službu a efektívnejšie slúžiť druhým.
No predovšetkým Turibius vždy zostával otvorený voči Bohu – bez ohľadu na to, kam ho Boh viedol. Pri každom životnom zvrate sa zastavil, počúval Pána a potom mu celým svojím srdcom povedal „áno“. Každá z týchto vlastností z neho robila vzorového biskupa, ale aj vzorového učeníka-misionára. A vďaka tomu je vzorom pre nás všetkých.

Tipy na evanjelizáciu podľa života svätého Turibia
Začni modlitbou. Predtým než vyjdeš do sveta, stráv istý čas s Pánom.
Podeľ sa o pravdy viery. Evanjelium samotné má moc obracať ľudí. Nemusíš pritom použiť vyberané slová ani hlbokú teológiu – stačí pravda o Ježišovej láske a spáse.
Choď mimo cirkvi. Neslúž len tým ľuďom, ktorí prídu k tebe. Ty choď tam, kde sú ľudia.
Postav sa zoči-voči odsúvaniu niektorých ľudí na okraj. Spoznávaj vo svojom okolí ľudí rôznych rás a vrstiev.
Vždy sa snaž slúžiť pokorne. Čím viac vieš a čím významnejšie postavenie v Cirkvi máš, tým dôležitejšie je, aby si slúžil s pokorou. Tvoja starostlivosť o ľudí im ukazuje, že ich chceš priviesť k Pánovi, a nie ich do niečoho nútiť alebo nimi manipulovať.

 



 

 

 

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt