číslo 6,  ročník 19, júl-august 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Boh je vždy Emanuel
Túto pravdu ma naučil zázrak na nočnej oblohe
Magaret Stripová


 

Na to, aby človek pochopil niektorú časť Písma, potrebuje niekedy zjavenie. Duch Svätý musí totiž človeka v istom momente nechať preniknúť do podstaty nejakej pravdy. Toto zjavenie nenahradí žiadne vysvetľovanie. Ja som takéto zjavenie potrebovala pri Ježišovom mene Emanuel. Tento titul „Emanuel“, „Boh s nami“, pre mňa síce vždy znamenal to, že Ježiš prišiel medzi nás ako človek a tak zmenil celý svet, a nikdy som o tom nepochybovala. No pre mňa osobne to veľa neznamenalo. Až do jedného rušného a nezabudnuteľného večera.

Vyčerpávajúci deň na farme
S manželom, dvomi malými deťmi a mojou starnúcou mamou sme vtedy žili na farme v južnom Michigane. Schyľovalo sa ku koncu novembra a môj manžel bol práve na služobnej ceste v New Yorku. Preto som musela sama urobiť všetky práce na farme a postarať sa o všetok náš dobytok. Navyše mali všetci okrem mňa črevnú chrípku. Stále som behala hore-dolu medzi domom a maštaľou – medzi ich záchvatmi hnačky a zvracania a množstvom práce na farme.
Na konci dňa som vyčerpaná uložila deti do postele. No potom mama spadla a nedokázala vstať. Bežala som jej pomôcť. Po úpornej snahe zdvihnúť ju sa mi napokon podarilo uložiť ju do postele. No už o chvíľu som počula bum a ďalší výkrik z maminej izby. Celá tá nepríjemná scéna sa zopakovala znova.
V podvečer som zavrela brezivú jalovicu do ohrady na telenie, ktorá bola mimo maštale. Keď boli už všetci vrátane mačky v posteli, povedala som si, že sa pôjdem pozrieť, či už nerodí. Šlo to však pomaly. Otelenie trvá niekedy aj niekoľko hodín, preto som sa rozhodla vrátiť do domu a pokúsiť sa trochu si pospať. Nastavila som si budík tak, aby zazvonil o dve hodiny – aby som mohla ísť skontrolovať teliacu sa kravu.

„Už nevládzem“
Až do zvonenia budíka som sa neustále prevracala v posteli. Pod nočnú košeľu som si natiahla nohavice a zamierila som do ohrady. No krava sa ešte stále netelila, a tak som sa vrátila do postele. Po ďalších bezsenných hodinách som sa vrátila do ohrady. Konečne začala mať silné sťahy a po chvíli sa začali vynárať kopýtka teliatka. Vždy, keď jalovica zatlačila, ja som z plných síl ťahala. Takto prešla polhodina, no nijako sme nepokročili. Ďalšia polhodina a zasa nič! Krava bola vyčerpaná a ja tiež.
Odrazu som začala plakať. Cítila som sa nesmierne osamelá, bezmocná a vyčerpaná. Verila som v Boha a praktizovala som svoju vieru, ale v tej chvíli som bola celkom hotová: telesne, duševne aj duchovne. „Už nevládzem, Bože,“ pomyslela som si. Bola to modlitba, ba volanie o pomoc. Môj výkrik nebol sformulovaný do slov, ale vychádzal mi z duše – bola to prosba stvorenia adresovaná Stvoriteľovi.

Odpoveď z neba
Práve vtedy som cez slzy zbadala jasné svetlo. Zdvihla som hlavu a zalapala som po dychu: na nebi sa ukázala polárna žiara. Na obrovskom a temnom priestore nado mnou sa vlnili ružové, zelené, žlté a modré pásy farieb. Tridsať minút som v tej blatom pokrytej ohrade sledovala nádherné prírodné predstavenie a žasla som nad Božím stvorením. Okamžite som pocítila, ako zo mňa spadla všetka ťažoba a bolesť. Cítila som – nie, vedela som, – že Emanuel bol tam, priamo pri mne aj v tých chladných hodinách tesne pred brieždením. Odpovedal na moju modlitbu a dával mi najavo, že to zvládnem.
Ešte raz jalovica zatlačila a ja som ešte raz potiahla a teliatko bolo na svete. Po druhý raz tej noci ma zaplavil úžas nad dielom stvorenia. Zaviedla som kravu a teliatko do suchej ohrady a postarala som sa, aby sa čerstvo narodené teľa dostalo k mlieku. Potom som sa vrátila do domu, na ktorom sa už odrážali prvé záblesky rána. Bola som hore celú noc, no bola som plná energie – naplnená silou z dvoch zázrakov, ktorých som bola svedkom.

Úžasné tajomstvo
Keď nastal jasný deň, začalo fungovať moje vedecké a logické uvažovanie. V mysli som si prehrávala svetlá, ktoré som videla. Aurora borealis, bežne známa ako polárna žiara, je jav, ktorý sa objavuje, keď slnečné častice nabité energiou narážajú na plyny nad zemským povrchom. Reakciou vzniká žiara, ktorá vytvára spektrum farebných svetiel, ktoré možno vidieť na oblohe. Vlnivý pohyb je spôsobený premenlivou interakciou magnetického poľa zeme a slnečného vetra. Je to predsa také jednoduché. Len čo som si spomenula na toto vedecké vysvetlenie môjho nočného zážitku, akosi mi z toho celého vypadol Boh.
V ten deň som zavolala jednej priateľke, ktorá pracovala v tú noc na nočnej zmene. Spýtala som sa jej, či minulú noc videla tú prekrásnu polárnu žiaru. Ona povedala, že nie; predpokladala, že ju nemohla vidieť pre veľké osvetlenie mesta. Ďalší priatelia mi hovorili to isté. Polárnu žiaru nevidel nik.
Keďže som si však bola istá tým, čo som videla, zavolala som do neďalekého planetária Michiganskej štátnej univerzity. Pán z katedry astronómie, s ktorým som sa zhovárala, v tichosti počúval, čo som mu hovorila. No to, čo mi povedal potom, ma ohromilo.
„Minulú noc nebola žiadna polárna žiara,“ povedal. „Jediná vec, ktorú naše teleskopy zachytili, bola séria meteorických dažďov.“

Vždy „Emanuel“
Keď som zložila telefón, uvedomila som si, že noc predtým som zažila Božiu prítomnosť. Bol tam! On je vždy „Boh s nami“ – v radosti aj bolesti, v temnote i vo svetle.
Vždy, keď teraz vidím polárnu žiaru, pripomínam si, že Boh je po mojom boku a pomáha mi všetko vydržať. Keď sme príliš zaneprázdnení alebo rozptýlení, ľahko zabúdame na jeho prítomnosť vo svete. Ale Ježiš nám hovorí: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Ver tomu!

 



 

 

 

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt