číslo 4,  ročník 18, Veľká noc 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1

 

 

 

 

 

  

Kniha, ktorá sa v roku 2008 umiestnila v top desiatke najpredávanejších kníh v rebríčku The New York Times - Carl Anderson: Civilizácia lásky. Písaná bola najmä pre mladých ľudí, no dnes má svoje čitateľské zastúpenie medzi všetkými vekovými kategóriami.

Sám autor už v úvode knihy naznačil, pre koho je kniha určená: „Ak ste mali niekedy dojem, že ste sa ocitli vo svete bez duše, alebo sa vám zdá, že svet ide zlým smerom, že hodnoty, ktoré vidíte v spoločnosti, nie sú tie, ktoré máte vo svojom srdci, táto kniha, táto výzva k aktívnej nádeji je pre vás.“

Kniha je rozdelená do deviatich kapitol. Každá z nich je venovaná dôležitým etapám, ktoré mali vplyv na smerovanie civilizácie. Prvú kapitolu autor venoval Pavlovi a jeho kritike antickej pohanskej kultúry. Hoci išlo o prosperujúcu spoločnosť, hodnoty ako ľudská dôstojnosť a rovnosť im neboli vlastné. Ľudia žili v ponižovaní a otroctve, existovali bohovia pre všetko.

V druhej kapitole nazvanej „Kultúra podozrievania“ sa Anderson zameral na obdobie, kedy bolo kresťanstvo porovnávané s rôznymi filozofickými prúdmi. Nietzsche, Freud či Marx. „Každý z nich si myslel, že pomáha oslobodiť jedincov z pút, ktoré na nich uvalila spoločnosť.“ Autor tu prináša aj odpoveď Jána Pavla II. na situáciu moderného sveta, kde ústrednou otázkou bola otázka slobody. Ján Pavol II. hovorí, že v človeku sú „hlbšie sily“, ako len inštinkty. „Kristus sa nám javí ako ten, ktorý prináša človekovi slobodu založenú na pravde, ktorý oslobodzuje človeka od všetkého, čo túto slobodu obmedzuje, umenšuje a láme pri samých koreňoch, totiž v duši človeka, v jeho srdci a svedomí.“ Autor neprináša len pohľad Jána Pavla II., ale aj Benedikta XVI. V závere Anderson sumarizuje oba pohľady pápežov, ktorí „nepopierajú prítomnosť a silu inštinktívnych pohnútok, ale tiež trvajú na tom, že tieto pohnútky netvoria našu najhlbšiu prirodzenosť."

Zámerom knihy bolo osloviť najmä mladých a tretia kapitola akoby bola toho samostatným dôkazom. Autor v závere cituje slová Jána Pavla II., ktoré odzneli v Posolstve k Svetovému dňu pokoja 1. januára 2001.

Autor tiež venoval samostatnú kapitolu ľuďom, ktorí „aktívne žili povolanie k láske.“ Použil príklad Matky Terezy, ktorá je známa svojou službou ľuďom. Uvádza aj príklady zo svojho okolia, bežných ľudí, ktorí sa rozhodli svoj čas a úsilie venovať druhým. V ďalších kapitolách sa dotýka aj takých oblastí, ako je viera v rodine, globalizácia či etika na trhu.

Jednotlivé kapitoly sú zakončené návrhom na kontempláciu a činnosť. Ide o súbor otázok, ktoré si má čitateľ sám zodpovedať. Pri jednom z cvičení autor vyjadril svoju prosbu smerom k čitateľom: „Pri tomto cvičení podobne ako pri všetkých cvičeniach, ktoré sa uvádzajú v tejto knihe, je nesmierne dôležité, aby ste boli úplne a tvrdo úprimní.“ Otázky, ktoré dávajú čitateľovi priestor na uvažovanie. Zároveň pobádajú aplikovať prečítaný obsah na situácie s ktorými sa každodenne stretávame.

Kniha nás vďaka doplňujúcim otázkam a tiež prostredníctvom krátkych príbehov obsiahnutých v texte vyzýva k zmene. Jedným z takých príbehov je aj príbeh manželov, ktorí sa starali o postihnuté deti - či už telesne, alebo duševne. Hoci nedokážu nikoho vyliečiť, môžu ho nakŕmiť, či preniesť. „Ak sa v krste stávame súčasťou Kristovho tela a ak Kristus v tomto svete nemá iné ruky než naše, ako môžeme nechať tieto ruky vo vrecku?" Lebo každý z nás má možnosť budovať alebo nebudovať civilizáciu lásky.

Alena Belanová
Autorka je spolupracovníčka Postoy.sk.

 

 

 

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav

 

Neal Lozano a Matthew Lozano

Otcovo srdce

 

 

Grzegorz Ryś

Škandál milosrdenstva

 

Jim McManus

Uzdravujúca moc sviatostí