číslo 9,  ročník 18, november 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     sp䝠        
vrch1

 

 

 

 

 

  

WOODS, Thomas E. Ako Katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu. Bratislava : Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2010, 244 s. ISBN 978-80-89342-15-0.

Autor Thomas E. Woods vo svojom anglickom diele How the Catholic Chuch built Western civilization, ktoré preložila Jana Levická a odborne ho posúdil známy slovenský medievalista a historik Vincent Múcska, sa usiluje sumarizujúcim spôsobom poukáza na nezastupitežný zástoj a kultúrny vplyv Katolíckej cirkvi počas stáročí na európskom kontinente takmer vo všetkých oblastiach žudského, spoločenského, kultúrneho, vedeckého i spirituálneho života. Súčasou slovenského prekladu anglického originálu je aj poznámkový aparát, v ktorom sa autor odvoláva vo svojich tvrdeniach na odbornú a vedeckú literatúru v západnej Európe, prípadne na severoamerickom kontinente.

Kniha pomerne prehžadným spôsobom podáva vysvetlenia, v čom má Katolícka cirkev svoje nenahraditežné miesto v duchovnom dedičstve Európy. Autor uvažuje nad tým, že bola svetlom v temnotách pri prechode z obdobia neskorej antiky a počas celých stáročí uchovávala a zvežaďovala nielen písomné i hmotné dedičstvo národov Európy. Pripomína aj fakt, že práve mnísi, najmä rehoža svätého Benedikta, sa podiežali na záchrane európskej civilizácie, keď sa Rímske impérium rozpadalo nielen pod vonkajším tlakom barbarských národov, ale aj vďaka vnútornej inkoherencii. Historik Woods uvažuje, ako cirkev budovala univerzity a pestovala vedu, ktorej úrodu žneme aj v súčasnom 21. storočí. Kristologický a mariologický akcent v duchovnej spiritualite  Katolíckej cirkvi ovplyvnil umenie i architektúru najmä pri formovaní univerzálnych umeleckých slohov - románskeho i gotického (napr. vežkolepú stavbu stredovekých katedrál v západnej Európe). Autor nezužuje vnímanie cirkvi len na jej liturgický aspekt, ktorým je bohoslužba – teda oslava Boha počas slávenia svätej omše, ale upriamuje čitateža aj na rozvíjanie hospodárstva, ekonomických postupov v obrábaní pôdy, pri zušžachovaní prírodného prostredia človekom. Zdôrazňuje, že práve rehožníci vo viacerých prípadoch boli priekopníkmi a novátormi v ekonomických a hospodárskych vzahoch, boli skvelými vynálezcami (napr. v oblasti metalurgie), čo sa aj v súčasnej dobe mnohokrát opomína zdôrazňova poslucháčom a študentom humanitných vied a odborov. Zároveň členovia Katolíckej cirkvi – kresanskí právnici z radov cirkevného kléru – už od čias stredoveku cez obdobie novoveku prostredníctvom scholastickej metódy skúmali systematicky právo, ktoré chápali ako základný spôsob organizácie spoločnosti a jednotlivca. Práve poznaním prirodzeného práva (ius naturale) už v stredoveku cirkevní právnici prišli k poznaniu, že každá žudská bytos – človek – musí ma isté práva, s ktorými sa rodí a sú mu neodňatežné. Práve na týchto základoch, ktoré položili stredovekí cirkevní právnici, sa zrodil systém základných žudských práv. Ich hlbšie prepracovanie do pevného systému kládli až novovekí právnici a filozofi od 17. a 18. storočia. Morálne hodnoty, napr. láska k blížnemu – teda kresanská dobročinnos (nemocnice, útulky, sirotince, chudobince a iné) poznačila aj sociálny systém, ktorý fungoval v Európe niekožko stáročí a jednotliví členovia Katolíckej cirkvi na ňom majú nezastupitežný podiel. Zásahy novovekých panovníkov do pomerne dobre fungujúceho sociálneho i zdravotného systému, ktorý tu bol budovaný aj cez sie kláštorov a biskupských centier, spôsobovali jeho rozvrat tým, že mnohokrát dochádzalo k nezákonnému a bezprávnemu konfiškovaniu cirkevného majetku svetskou mocou, ktorá sa obohatila vo svoj prospech. Z toho dôvodu dochádzalo vo viacerých krajinách (napr. v Anglicku) v období novoveku k sociálnym nepokojom, pretože sociálny systém, ktorý sa stáročia budoval a bol dobre organizovaný, sa vo svojej podstate zrútil.

Autor zároveň na záverečných stranách uvažuje, že svet i Európa v súčasnej dobe nechce viac poču o Bohu ako o univerzálnej osobnej a nemennej axióme, hoci Katolícka cirkev práve cez túto stabilnú veličinu pestovala vzahy medzi žuďmi, svet práva, umenia, techniky, poznania i spoločensko-ekonomického usporiadania. Západná civilizácia nevychádza len z kresanstva. ažko sa dá poprie význam starovekého Grécka a Ríma alebo germánskych kmeňov, ktoré v západnej Európe prebrali štafetu Rímskej ríše a formovali našu civilizáciu. Cirkev ani jednu z týchto tradícií nezavrhla, v podstate ich absorbovala a vzala si z nich to najlepšie. Je však zarážajúce i prekvapujúce, že tento podstatný, priam až kžúčový prínos kresanstva zostáva v zabudnutí.

Domnievame sa, že táto z nášho pohžadu zaujímavá kniha môže by aspoň jedným pokusom pochopi dnešnú svetovú hospodársku a finančnú krízu, ktorá nie je krízou svetového hospodárstva, ale krízou morálnych hodnôt človeka k človeku vo vertikálnej i v horizontálnej línii.

 

Marek Ďurčo in Kultúrne dejiny / Cultural History, Volume 3, Issue 2, pp. 297-318

 

 

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2018

 

Bernhard Häring

Kristus Boh s nami

 

Dagmar Krážová

Mária, naša ozajstná sestra

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Vežký objav