číslo 4,  ročník 18, Veľká noc 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1

 

 

 

 

 

  

WOODS, Thomas E. Ako Katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu. Bratislava : Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2010, 244 s. ISBN 978-80-89342-15-0.

Autor Thomas E. Woods vo svojom anglickom diele How the Catholic Chuch built Western civilization, ktoré preložila Jana Levická a odborne ho posúdil známy slovenský medievalista a historik Vincent Múcska, sa usiluje sumarizujúcim spôsobom poukázať na nezastupiteľný zástoj a kultúrny vplyv Katolíckej cirkvi počas stáročí na európskom kontinente takmer vo všetkých oblastiach ľudského, spoločenského, kultúrneho, vedeckého i spirituálneho života. Súčasťou slovenského prekladu anglického originálu je aj poznámkový aparát, v ktorom sa autor odvoláva vo svojich tvrdeniach na odbornú a vedeckú literatúru v západnej Európe, prípadne na severoamerickom kontinente.

Kniha pomerne prehľadným spôsobom podáva vysvetlenia, v čom má Katolícka cirkev svoje nenahraditeľné miesto v duchovnom dedičstve Európy. Autor uvažuje nad tým, že bola svetlom v temnotách pri prechode z obdobia neskorej antiky a počas celých stáročí uchovávala a zveľaďovala nielen písomné i hmotné dedičstvo národov Európy. Pripomína aj fakt, že práve mnísi, najmä rehoľa svätého Benedikta, sa podieľali na záchrane európskej civilizácie, keď sa Rímske impérium rozpadalo nielen pod vonkajším tlakom barbarských národov, ale aj vďaka vnútornej inkoherencii. Historik Woods uvažuje, ako cirkev budovala univerzity a pestovala vedu, ktorej úrodu žneme aj v súčasnom 21. storočí. Kristologický a mariologický akcent v duchovnej spiritualite  Katolíckej cirkvi ovplyvnil umenie i architektúru najmä pri formovaní univerzálnych umeleckých slohov - románskeho i gotického (napr. veľkolepú stavbu stredovekých katedrál v západnej Európe). Autor nezužuje vnímanie cirkvi len na jej liturgický aspekt, ktorým je bohoslužba – teda oslava Boha počas slávenia svätej omše, ale upriamuje čitateľa aj na rozvíjanie hospodárstva, ekonomických postupov v obrábaní pôdy, pri zušľachťovaní prírodného prostredia človekom. Zdôrazňuje, že práve rehoľníci vo viacerých prípadoch boli priekopníkmi a novátormi v ekonomických a hospodárskych vzťahoch, boli skvelými vynálezcami (napr. v oblasti metalurgie), čo sa aj v súčasnej dobe mnohokrát opomína zdôrazňovať poslucháčom a študentom humanitných vied a odborov. Zároveň členovia Katolíckej cirkvi – kresťanskí právnici z radov cirkevného kléru – už od čias stredoveku cez obdobie novoveku prostredníctvom scholastickej metódy skúmali systematicky právo, ktoré chápali ako základný spôsob organizácie spoločnosti a jednotlivca. Práve poznaním prirodzeného práva (ius naturale) už v stredoveku cirkevní právnici prišli k poznaniu, že každá ľudská bytosť – človek – musí mať isté práva, s ktorými sa rodí a sú mu neodňateľné. Práve na týchto základoch, ktoré položili stredovekí cirkevní právnici, sa zrodil systém základných ľudských práv. Ich hlbšie prepracovanie do pevného systému kládli až novovekí právnici a filozofi od 17. a 18. storočia. Morálne hodnoty, napr. láska k blížnemu – teda kresťanská dobročinnosť (nemocnice, útulky, sirotince, chudobince a iné) poznačila aj sociálny systém, ktorý fungoval v Európe niekoľko stáročí a jednotliví členovia Katolíckej cirkvi na ňom majú nezastupiteľný podiel. Zásahy novovekých panovníkov do pomerne dobre fungujúceho sociálneho i zdravotného systému, ktorý tu bol budovaný aj cez sieť kláštorov a biskupských centier, spôsobovali jeho rozvrat tým, že mnohokrát dochádzalo k nezákonnému a bezprávnemu konfiškovaniu cirkevného majetku svetskou mocou, ktorá sa obohatila vo svoj prospech. Z toho dôvodu dochádzalo vo viacerých krajinách (napr. v Anglicku) v období novoveku k sociálnym nepokojom, pretože sociálny systém, ktorý sa stáročia budoval a bol dobre organizovaný, sa vo svojej podstate zrútil.

Autor zároveň na záverečných stranách uvažuje, že svet i Európa v súčasnej dobe nechce viac počuť o Bohu ako o univerzálnej osobnej a nemennej axióme, hoci Katolícka cirkev práve cez túto stabilnú veličinu pestovala vzťahy medzi ľuďmi, svet práva, umenia, techniky, poznania i spoločensko-ekonomického usporiadania. Západná civilizácia nevychádza len z kresťanstva. Ťažko sa dá poprieť význam starovekého Grécka a Ríma alebo germánskych kmeňov, ktoré v západnej Európe prebrali štafetu Rímskej ríše a formovali našu civilizáciu. Cirkev ani jednu z týchto tradícií nezavrhla, v podstate ich absorbovala a vzala si z nich to najlepšie. Je však zarážajúce i prekvapujúce, že tento podstatný, priam až kľúčový prínos kresťanstva zostáva v zabudnutí.

Domnievame sa, že táto z nášho pohľadu zaujímavá kniha môže byť aspoň jedným pokusom pochopiť dnešnú svetovú hospodársku a finančnú krízu, ktorá nie je krízou svetového hospodárstva, ale krízou morálnych hodnôt človeka k človeku vo vertikálnej i v horizontálnej línii.

 

Marek Ďurčo in Kultúrne dejiny / Cultural History, Volume 3, Issue 2, pp. 297-318

 

 

 

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav

 

Neal Lozano a Matthew Lozano

Otcovo srdce

 

 

Grzegorz Ryś

Škandál milosrdenstva

 

Jim McManus

Uzdravujúca moc sviatostí