číslo 2,  ročník 19, pôst 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Akého máme úžasného Priateľa
Pohľad na scény Ježišovho utrpenia a smrti mi otvoril oči
Teresa Riedelová


 

V čase, keď som chodila na základnú školu, doma ma naučili veľa o katolíckej viere. Mala som aj zoznam modlitieb (bol medzi nimi aj ruženec), ktoré som sa modlila pred spaním. Keď som sa bála nejakej písomky v škole, strelnou modlitbou som prosila Boha o pomoc. Vo všeobecnosti som bola celkom dobré dieťa, ale občas som vedela byť poriadne panovačná. Keď sa moji kamaráti na plaveckom tréningu ulievali, riadne som im vynadala. Myslela som si síce, že len pomáham trénerovi, no správala som sa dosť podráždene a manipulatívne.
Keď sa teraz spätne pozerám na to obdobie, vidím, že som bola vo svojom vnútri aj dosť neistá. Medzi svojimi kamarátmi z plaveckého krúžku – väčšinou neveriacimi – som nevedela byť sama sebou. Bála som sa hovoriť o viere, mala som obavy, čo si o mne pomyslia, a cítila som sa nesvoja z toho, že mám rada inú hudbu, iné filmy alebo oblečenie.
Vo ôsmej triede ma počas Veľkého týždňa rodičia poslali spolu so staršou sestrou na duchovnú obnovu. Aj roky predtým sme počas Veľkého týždňa chodievali na pobožnosti krížovej cesty a na sväté omše do rôznych kostolov, no vždy mi to pripadalo ako niečo vzdialené. Mnohokrát som počula príbehy o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, ale nikdy v mojom srdci nevyvolali nejakú odozvu. Ale v tom roku na duchovnej obnove sme pozerali na Veľký piatok Umučenie Krista. Zarazilo ma, ako veľmi Ježiš trpel. Spolu s niekoľkými ďalšími dievčatami som sa rozplakala. Potom sme si už len medzi sebou posúvali balíček vreckoviek. Napriek tomu mi to však stále nedochádzalo. Nezmenil sa ani môj vzťah k Bohu, ani moja sebadôvera.

Neočakávaná lekcia
O rok som šla na túto duchovnú obnovu znova. V jednom momente som si uvedomila, že som v tej istej miestnosti a robím to isté, čo pred rokom. Opäť bol Veľký piatok a pozerali sme Umučenie Krista. Tak ako rok predtým to mnohé dievčatá rozrušilo. Ja som však už vedela, čo mám čakať, a tak som mohla viac premýšľať o deji.
Namiesto toho, aby som začala nekontrolovateľne vzlykať a zakrývať si oči, v tichosti som sedela na stoličke. Ako som tak pozorne sledovala jednotlivé scény, po lícach mi začali stekať slzy. Keď som sledovala, ako Ježiša priviazaného k stĺpu bičujú, ako nesie kríž a ako potom na ňom na Kalvárií visí, mysľou mi vírila jediná myšlienka: „Urobil to pre mňa.“
Po prvý raz som cítila, že sa niečo deje v mojom srdci. Nebola som len smutná. Cítila som aj vďačnosť voči Ježišovi. Ďakujem ti za to, čo si pre mňa urobil. Ďakujem ti, že si tým všetkým prešiel preto, aby som s tebou mohla byť v nebi. Nezaslúžil si si to. Ale urobil si to pre mňa.
Počula som mnohé kázne a prednášky o tom, že Ježiš sa obetoval za každého jedného človeka. Ale nikdy som úplne nepochopila nekonečnú hĺbku Ježišovej obety a lásky ku mne. V ten večer sa mi otvorili oči. Neviem, prečo to bolo práve vtedy iné, ale myslím, že sa ma dotkol Ježiš.

On zostáva so mnou
Po tej noci som sa snažila byť lepším človekom – pre Ježiša. Osvojila som si svoju vieru – moja viera sa takpovediac stala mojou; nebola som katolíčka len preto, že som tak bola vychovaná, ale preto, že som chcela mať s Ježišom vzťah. Až dovtedy bola moja viera pre mňa niečím, čo som robila. Potom sa však stala niečím, čo som žila.
Odvtedy uplynuli štyri roky a môj vzťah s Ježišom sa od tej chvíle ešte väčšmi prehĺbil. Keď sa modlím, už to nie je len o „recitovaní“ modlitieb. Hovorím s Ježišom. Pretože za mňa zomrel, viem, že mi chce pomôcť. Hovorím mu teda o svojom živote: o svojich problémoch i úspechoch. Sú to iné modlitby ako tie pred spaním, keď som mala trinásť; teraz viem, že Ježiš je so mnou. Nie je len kdesi v diaľke – on je tu a stará sa o mňa.
Teraz, keď viac chápem Ježišovu lásku, viac sa naňho aj spolieham. Namiesto toho, aby som sa snažila zvládnuť nejakú situáciu sama, radšej spomalím a reagujem trpezlivejšie či miernejšie. Keďže pomaly končím strednú školu, snažím sa Bohu dôverovať aj ohľadom svojej budúcnosti. Stále mám z toho niekedy stres, ale už nie je taký zdrvujúci, pretože dôverujem Ježišovi.

Pevný kresťan
Všimla som si tiež, že sa zmenilo aj moje správanie medzi priateľmi. Stalo sa to vďaka tomu, že môj vzťah s Ježišom je živší než kedykoľvek predtým. Minule som si na plaveckom tréningu všimla, že jedna kamarátka má ťažký deň. Nie som príliš empatická, no cítila som, že v tej chvíli by som ju mala objať. Nechcela som to urobiť, ale inštinktívne som cítila, že Ježiš chce, aby som to urobila. Po tom, ako som to spravila, mi bolo jasné, že práve to potrebovala, pretože mi bola veľmi vďačná.
Na plaveckých tréningoch sa teraz cítim oveľa slobodnejšia. Priznávam sa k svojej viere aj medzi neveriacimi priateľmi. Myslím, že mi o nej pomáha hovoriť Ježiš. Niežeby som bola sama od seba nejaká sebavedomá; to ma používa Ježiš, pretože som voči nemu otvorená.
Postupne som začala byť celkovo pevnejšia vo svojej viere. Už sa nebojím toho, že ma označia nálepkou „kresťan“. Ak ma aj iní ľudia nemajú radi, viem, že Ježiš ma neprestajne miluje. Nemusím sa meniť, aby som zapadla medzi svojich rovesníkov. Skôr sa snažím zamerať na to podstatné: aby som sa dostala do neba a priviedla tam so sebou čo najviac ľudí.
Bolo to pomerne nedávno, keď som si jedného dňa zrazu uvedomila: „Som šťastná.“ Vnímala som, že Boh mi hovorí: „Hej, pozri. Vypočul som tvoje modlitby.“ Sama by som na to naozaj neprišla. Myslím, že mi Boh chce povedať, že nemusím byť manipulatívna, panovačná alebo nešťastná. Stačí, že budem vďačná za všetko, čo mi dal, a dovolím mu naďalej meniť môj život.

 



 

 

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2019

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt