číslo 3,  ročník 19, Veľká noc 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Živá nádej
S Duchom Svätým a vyhliadkou neba máme plné právo na nádej


 

Úbohý Peter! Aj on, podobne ako učeníci idúci do Emáuz, stratil nádej. Ježiša, Učiteľa, ktorého nasledoval celé tri roky, zatkli – a Peter podľahol tlaku a zaprel, že ho pozná. Existovala pre tohto úbohého muža nejaká nádej na záchranu?
No tak ako Ježiš ponúkol novú nádej emauzským učeníkom, ponúkol ju aj Petrovi a ostatným apoštolom. Keď k nim prišiel do hornej siene, „otvoril im myseľ, aby porozumeli Písmu“ (Lk 24, 45). Ukázal im, aký mal Boh plán po celý čas. Ukázal im Boží plán od počiatku. A potom im prisľúbil Ducha Svätého, s pomocou ktorého sa stanú dôležitou súčasťou tohto plánu.
V tej chvíli ožila Petrova viera a nádej. Videl, že Ježiš opäť žije, a počul, že dostane Ducha Svätého. Mal teda všetko, čo potreboval, aby vyšiel do sveta a budoval Cirkev. Uprel oči na prísľub neba a pustil sa do ohlasovania týchto prisľúbení – a hovoril o nich všetkým vôkol seba.

Nádej na nebo
Práve nádej Petra posilňovala zoči-voči prenasledovaniu a nepochopeniu. Posilňovala ho, keď sa usiloval urovnať rozdelenia medzi prvými kresťanmi. A dodávala mu útechu aj pri jeho mučeníckej smrti v Ríme. Niet sa teda čo diviť, že svoj list veriacim začal chválou a velebením Pána za to, že jeho i nás všetkých „vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej“. Nečudo, že nám pripomínal neporušiteľné „dedičstvo“, ktoré nám Ježiš vydobyl (1 Pt 1, 3 – 4).
Aké je to dedičstvo? Obrovské. Je to prísľub neba. Ježiš pri Poslednej večeri predpovedal, že ho všetci opustia. No potom sa svojich učeníkov snažil povzbudiť. „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!“ (Jn 14, 2). Sľúbil, že aj keď oni stratia vieru a aj keď Peter zaprie, že pozná Ježiša, predsa sa raz vráti a naveky ich vezme k sebe.
V istom zmysle sa všetko, čo Ježiš robil a hovoril, točilo okolo neba. Každý zázrak, ktorý vykonal, poukázal na to, ako budeme premenení v nebi. Všetky jeho kázne hovoria o tom, ako máme žiť, aby sme nebo žili už na zemi. A každé podobenstvo, ktoré povedal, vykresľovalo obraz života v nebi, ktorý máme podľa Božieho priania začať zakusovať už teraz.

Príď kráľovstvo tvoje!
Na chvíľku si teraz skús predstaviť, aké asi bude nebo. Predstav si svet, v ktorom nebude žiadna choroba, utrpenie ani bolesť. Predstav si svet, v ktorom viac nebudú potrební lekári, nemocnice, policajti či vojaci. Predstav si svet, v ktorom zmiznú všetky rozdelenia: rozdelenie medzi krajinami, kultúrne spory aj sváry v rodinách. Predstav si svet oslobodený od strachu zo smrti či skazy, svet, v ktorom je každý zdravý, vitálny a svätý. Takúto budúcnosť nám sľúbil Ježiš. Je to budúcnosť, ktorá nielen vyvažuje súčasné trápenia, ale ich ďaleko prevyšuje.
Drž sa teda tohto prisľúbenia! Vždy, keď sa modlíš: „Príď, kráľovstvo tvoje,“ povedz Ježišovi, že vkladáš nádej do neho a do jeho vykúpenia. Povedz mu, že veríš, že má pre teba pripravené miesto vo svojom kráľovstve. A potom vykroč do dňa a zo všetkých síl sa snaž o trošku viac priniesť toto kráľovstvo do svojho života a do svojej rodiny. Snaž sa svoj zrak upriamiť na svoj nebeský domov. Uvidíš, že budeš prežívať väčšiu radosť. Pochopíš, že Boh má všetky milosti, ktoré potrebuješ na to, aby si zvládol ťažkosti života a popritom neprestal hľadieť na svoju nádej na nebo.

Príď, Duchu Svätý!
A dokážeš si teraz predstaviť, ako by sa asi cítili učeníci, keby im Ježiš sľúbil nebo, ale nijako by im nepomohol na ceste k nemu? Bolo by to, akoby ti niekto povedal, že na teba v jednej krásnej reštaurácii čaká obed s deviatimi chodmi, ale neukázal by ti, ako sa k nej dostaneš. To by bolo dosť zlomyseľné, však?
Ježiš však svojim učeníkom nedal žiadne podobné falošné nádeje. Sľúbil im, že im dá Ducha Svätého, ktorý ich bude učiť, viesť a sprevádzať ich na ceste do neba. Taktiež im sľúbil, že im Duch Svätý dá milosť, ktorú budú potrebovať na to, aby zostali pri ňom a budovali jeho Cirkev.
V deň Turíc ten istý Peter, ktorý len päťdesiat dní predtým zaprel, že pozná Ježiša, povedal zástupu: „Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko“ (Sk 2, 39). To znamená, že to prisľúbenie patrí aj tebe. Ježiš ti dal svojho Ducha Svätého, tak ako ho dal apoštolom.
Ježiš nám nesľúbil Ducha len preto, že chcel byť štedrý. Sľúbil nám ho, lebo vedel, že Ducha Svätého v našom živote potrebujeme. Potrebujeme jeho moc na to, aby uzdravil naše spomienky na minulé zranenia. Keď zhrešíme, potrebujeme opätovné uistenie o Božom milosrdenstve. V zložitých situáciách potrebujeme zas jeho pokoj. Keď sa nám skomplikuje život, potrebujeme jeho osviežujúcu lásku. A potrebujeme ho aj na to, aby nám v ľahkých časoch pripomínal Božiu štedrosť. Jednoducho povedané, Ježiš nám sľúbil Ducha preto, lebo vedel, že bez tohto vzácneho daru by sme ho nedokázali nasledovať.

Päťdesiat dní pre Ducha Svätého
Každý deň Veľkonočného obdobia je príležitosťou na nové a plnšie prijatie Ducha Svätého do svojho života. Každé ráno, keď sa prebudíš, popros Ducha, aby bol počas celého dňa s tebou. Môžeš sa modliť napríklad takto: „Príď, Duchu Svätý, a naplň ma dnes svojím pokojom a svojou odvahou. Pomôž mi zostať blízko pri Ježišovi, aby som nepodľahol pokušeniam. Daj mi odvahu podeliť sa o tvoju lásku s ľuďmi, s ktorými žijem.“
A každý večer pred spaním si vyhraď niekoľko minút na prehodnotenie dňa. Pozri sa na chvíle, v ktorých si sa mal zle, ale potom si pocítil útechu Ducha. Pozri sa na chvíle, keď si už-už strácal trpezlivosť, ale potom si namiesto toho vo svojom vnútri pocítil pokoj. Pozri sa na chvíle, keď si si akoby z ničoho nič uvedomil Božiu lásku. Pozri sa na chvíle, keď si sa chcel na niekoho rozkričať, ale napokon si svoj jazyk udržal na uzde alebo si sa mu dokonca láskavo prihovoril. Všetky tieto chvíle sú znamením toho, že v tebe koná Duch Svätý.
Možno to všetko nezažiješ naraz, ale daj tomu čas. Neprestávaj každé ráno vzývať Ducha Svätého a každý večer hľadať znamenia jeho pomoci. Už v priebehu päťdesiatich dní (od Veľkej noci do Turíc) postrehneš isté zmeny. Uvedomíš si, že sa na Ducha Svätého obraciaš aj počas dňa a prosíš ho pomoc. A zakúsiš, že ti Duch Svätý naozaj pomáha! Ježiš ti prisľúbil svojho Svätého Ducha. A on je svojim prisľúbeniam vždy verný.

Nech sa vám srdce nevzrušuje
Je dobré snažiť sa kráčať životom s pokorou a trpezlivosťou, zo všetkých síl sa snažiť zachovávať Desatoro a byť k ľuďom čo možno najláskavejší. No popritom si musíme dať pozor, aby nám neuniklo niečo z toho, čo nám Ježiš sľúbil. Musíme si dávať pozor, aby nám neunikla božská nádej, ktorú nám dal – nádej z prisľúbenia neba a nádej z prisľúbenia Ducha Svätého.
Predstav si, o koľko viac pokoja by si prežíval, keby si stále pamätal na Ježišovo prisľúbenie neba. A predstav si tiež, o koľko plnší život by si mohol mať, keby si prosil Ducha Svätého, aby ťa naplnil a viedol.
Pri Poslednej večeri Ježiš povedal: „Nech sa vám srdce nevzrušuje!“ (Jn 14, 1). Na ceste do Emáuz učeníkom vyrozprával, aký úžasný plán pre nich Boh pripravil. A krátko pred nanebovstúpením povedal: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Nech ťa tieto a podobné prisľúbenia počas tohto Veľkonočného obdobia napĺňajú nádejou. Dovoľ Ježišovi, aby ti povedal, že patríš do neba a že Duch Svätý žije v tvojom srdci. Povedz si: „Som predurčený pre nebeskú slávu a vďaka Duchu Svätému mám všetky milosti, ktoré potrebujem na to, aby som sa tam dostal.“

 



 

 

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2019

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt