číslo 3,  ročník 19, Veľká noc 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Oslava nádeje
Všímať si na svätej omši „širšie súvislosti“


 

Vianoce a Veľká noc boli pre Mika a Jessicu Millerových vždy výnimočnými obdobiami. Na začiatku manželstva si predsavzali, že počas týchto sviatkov vyhradia večery „chvíľam spomienok“. Keď boli ich deti malé, rozprávali im, aký bol život, keď boli deťmi oni – pred vynájdením internetu a káblovej televízie. No ako ich deti rástli, ich príbehy sa začali meniť z nostalgických na poučné: hovorili im, čo sa naučili. Hovorili im, ako sa stretli a ako sa zaľúbili. Rozprávali im o dobrých aj ťažkých chvíľach ich spoločného života. Alebo im hovorili o svojich rodičoch a starých rodičoch a rozprávali im príbehy z minulosti – príbehy o poučeniach, ktorých sa im dostalo.
Postupom času si Mikove a Jessicine deti tieto príbehy vážili čoraz viac. Začali totiž chápať, že ich tieto príbehy o minulosti vyťahujú z ich bežného života a vďaka nim chápu širšie súvislosti. A keď napokon tieto deti začali odchádzať z domu a zakladať si vlastné rodiny, tešili sa z týchto výnimočných stolovaní ešte viac: preto, lebo boli pre nich príležitosťou poodstúpiť a uzrieť celý svoj rodinný „les“ namiesto toho, aby sa sústredili len na jednotlivé „stromy“ – financie, školu, rozvrhy a aktivity svojich detí.

Moc príbehu
Tento malý príbeh je dobrým podkladom na pochopenie toho najdôležitejšieho stolovania, na ktorom sa môžeme zúčastniť: svätej omše. Každú nedeľu sa zhromažďujeme ako jedna veľká rodina a počas liturgie slova počúvame príbehy zo svojej minulosti. Tie môžu pozdvihnúť našu myseľ, odtrhnúť nás od znepokojujúcich problémov nášho každodenného života a umožniť nám uzrieť širšie súvislosti toho, kto sme a kam smerujeme. Vďaka týmto príbehom sa môžeme zamerať na širšie súvislosti Božej lásky k nám – na to, ako nám pomáha aj dnes a ako nás túži priviesť nakoniec k sebe domov, do neba. Tým, že nám tieto príbehy hovoria o našom pôvode, hovoria nám, kto sme a akými nás chce Boh spraviť.
Nestalo sa vari práve toto emauzským učeníkom? V to ráno boli zničení. Ježiša totiž zatkli a ukrižovali. Pravdepodobne si vo svojich mysliach dookola premietali rôzne detaily týchto udalostí.
No po tom, čo im Ježiš rozprával o ich predkoch, a po tom, ako si s nimi sadol k stolu, ich viera opäť ožila. Videli, že Boh je verný svojim prisľúbeniam, a ich srdcia začali planúť nádejou. Videli totiž širšie súvislosti.

Posolstvo z neba
Niečo podobné sa nám môže stať pri slávení Eucharistie. Prichádzame do kostola a prinášame si so sebou nielen svoje minulé úspechy, ale aj svoje zranenia a zlyhania. Tu – v priebehu jednej hodiny – môžeme zo seba zložiť všetko, čo nás ťaží. Počas tohto krátkeho času môžeme starobylým biblickým príbehom dovoliť povzniesť nás a poučiť nás o širších súvislostiach.
Môže byť náročné odložiť bokom všetky požiadavky daného týždňa. Nie je to však nemožné. Na začiatku svätej omše sa môžeš pokúsiť sústrediť na Božiu prítomnosť. Môžeš spomaliť dych a opakovať si nejakú jednoduchú modlitbu. Napríklad: „Ježišu, pomôž mi teraz vnímať tvoju prítomnosť.“ Počas čítaní sa snaž bdieť a pozorne počúvať, či Pán nemá pre teba nejaké mimoriadne posolstvo. Možno jeden verš alebo jedno slovo z čítaní zasiahne tvoje srdce. Možno ťa osloví a pohne k uvažovaniu nejaký bod kázne alebo verš piesne.
Pamätaj, že Boh hovorí tichým, jemným hlasom. Preto dávaj pozor. Ak ti to pomôže, skús si počas čítaní zatvoriť oči a predstaviť si, že Ježiš sedí vedľa teba. Popros ho, aby ti sám vyrozprával tieto príbehy. Alebo si predstav seba samého v danom príbehu a všímaj si, či ťa neosloví niečo nové. Ak áno, zostaň pri tom. Opakuj si to v mysli a stráž si to ako zvláštne Ježišovo posolstvo určené len tebe. On sa s tebou zhovára a vždy, keď to robí, tak to robí preto, lebo ti chce pomôcť.

Sprítomnenie Poslednej večere
Príbehy nás však môžu preniesť len do minulosti. Svätá omša je však oveľa viac. Tým najlepším na svätej omši nie je to, že môžeme počúvať rôzne príbehy, ale že ten najdôležitejší príbeh aj sami prežívame – príbeh Poslednej večere.
Učeníci na ceste do Emáuz cítili, že im počas Ježišovho rozprávania horí srdce. No oči sa im otvorili, až keď rozlomil chlieb. Až keď začali s Ježišom stolovať, pochopili, prečo im predtým horeli srdcia.
„A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho“ (Lk 24, 30). To jednoduché gesto ich prenieslo naspäť k Poslednej večeri. Prenieslo ich naspäť k tomu, keď Ježiš nasýtil päťtisícový zástup a povedal im, že on je chlieb života. Odrazu im to všetko do seba zapadlo: Ježiš musel obetovať svoj život na kríži, aby oni mohli tento život prijímať zakaždým, keď budú lámať chlieb na jeho „pamiatku“ (Lk 22, 19).

Pár drahocenných minút
To isté chce robiť Ježiš aj pre nás: chce nás pri každej svätej omši prenášať do večeradla. Dáva nám svoje telo a krv, pretože nám chce pomôcť zakúšať lásku, ktorú k nám prechováva. Tých pár chvíľ po svätom prijímaní je tým najvzácnejším a najintímnejším vo svätej omši. Nemusia trvať dlho, no môžu byť veľmi mocné. Práve si prijal najcennejší dar zo všetkých darov – samého Ježiša – a teraz máš príležitosť tráviť s ním čas osamote. No keďže je tento čas taký krátky, často nepremýšľame nad tým, ako by sme ho mali stráviť. Môžeš sa nechať inšpirovať niektorými z týchto návrhov:

  • S chválou a vďakou môžeš vyliať svoje srdce Ježišovi. Povedz mu, aký si mu vďačný za jeho smrť. Chváľ ho za to, že kvôli tebe vstal z mŕtvych. Ďakuj mu, že ti je verný a že je k tebe a tvojim blízkym milosrdný.
  • Môžeš sa tiež modliť za ľudí okolo seba. Predlož ich Pánovi a popros ho o pomoc. Predstav si, ako ich prinášaš pred Ježišov trón, a všímaj si, čo im Ježiš hovorí alebo čo pre nich robí.
  • Môžeš v tichu sedieť s Ježišom a nechať ho, aby tvoje srdce napĺňal svojou prítomnosťou a pokojom. Môžeš si len vo svojom srdci opakovať jeho meno. Môžeš mu povedať, že ho miluješ, a usilovať sa vnímať jeho lásku k tebe.

No to, čo počas týchto niekoľkých drahocenných minút robíš, nie je ani spolovice také dôležité ako to, ako to robíš – teda s akou to robíš vierou, dôverou a láskou.

Oslava nádeje
Každá svätá omša je oslavou nádeje. Zakaždým, keď sa na nej stretáme, Ježiš nás dvíha z našich každodenných starostí a rozpráva nám príbehy z našej minulosti, vďaka ktorým vidíme „širšie súvislosti“ jeho plánu s nami. Vždy, keď ho prijímame v Eucharistii, dvíha nás od našich znepokojivých problémov a hovorí nám, že je s nami a je pripravený pomôcť nám. Každú nedeľu (a nielen v nedeľu) môžeme oslavovať najväčšie tajomstvá našej viery: Kristus vstal z mŕtvych a vystúpil do neba. A teraz nás pripravuje na vstup do nášho nebeského domova.

 



 

 

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2019

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt