číslo 9,  ročník 19, november 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Nádej modlitby príhovoru
Máme sa modliť a nikdy sa nevzdávať


 

„Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí“ (1 Tim 2, 1).
Pavol túto žiadosť adresoval svojmu mladému priateľovi Timotejovi, ktorý viedol Cirkev v Efeze. Pavol vedel, aké nesmierne dôležité je, aby Timotej stále vyprosoval Božiu milosť – tak sebe, ako aj ľuďom, ktorým slúžil. Preto ho povzbudil, aby prednášal potreby svojho ľudu Bohu, „ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2, 4).
Jadrom modlitby príhovoru je presvedčenie, že Boh, „ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení“, nás vyzýva pripojiť sa svojimi modlitbami k nemu a spolu s ním takto napĺňať jeho plán spásy. On sa veľmi teší, keď mu rozprávame, čo máme na srdci: keď mu hovoríme o svojich veľkých potrebách, akými sú túžba po pokoji a mieri vo svete, ale aj keď mu hovoríme o svojich bezprostredných potrebách, akými sú napríklad túžba po bezpečí a pokoji našich blízkych. Chce, aby sme k nemu prichádzali s dôverou, že on je dobrý Boh, ktorý nám chce pomôcť.
Nedovoľme, aby nám unikol ďalší deň, ktorý môžeme naplniť modlitbou za našu rodinu a našich priateľov. No roztiahnime svoje siete ešte ďalej – k našim blížnym, k Cirkvi, k nášmu mestu a celému svetu. Tak ako prosil Ježiš pri Poslednej večeri Otca o to, aby nás viedol a chránil, tak prosme aj my deň čo deň o Božie vedenie a ochranu.

Buď vytrvalý
„Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať“ (Lk 18, 1).
A aké podobenstvo im to Ježiš rozpovedal? Bol to príbeh o vdove, ktorá vytrvalo prosila nečestného sudcu o to, aby spravodlivo rozhodol v jej prospech. Táto vdova napokon zvíťazila – nie preto, že by sa tento sudca stal spravodlivým, ale preto, lebo ho vytrvalosť tej ženy otravovala. A Ježiš sa pýta: Ak teda ustúpil skorumpovaný sudca, o čo skôr vás vypočuje Boh, ktorý je dokonale spravodlivý a milosrdný?! „Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?“ (Lk 18, 7).
Inokedy zas Ježiš povedal: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ,Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.‘ A on znútra odpovie: ,Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje... Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria“ (Lk 11, 5 – 10).
Tieto podobenstvá už nemôžu hovoriť jasnejšou rečou. Náš Boh nie je nespravodlivý sudca. Ani to nie je kamarát len „do dobrého počasia“, ktorý nemá rád, keď ho niekto otravuje. On je nás nebeský Otec. On je spravodlivý, láskavý a milosrdný. Ide nám v ústrety, keď ho hľadáme, a dojíma ho, keď sme vo svojej modlitbe vytrvalí.
Jedna vec nás môže trochu miasť. Ak nás Boh tak veľmi miluje a ak nám chce všemožne pomáhať, prečo vôbec o to musíme prosiť? On predsa nepotrebuje naše modlitby, či áno? Vidíme, že rodičia sa vždy snažia pomôcť svojim deťom, no nie vždy to robia preto, lebo za nimi ich deti prišli a požiadali ich o pomoc. No keď tie deti prídu a poprosia, rodičia túto príležitosť využívajú na to, aby svoje deti ešte viac učili a formovali.
Zodpovedať túto otázku však celkom nevieme. Vieme však, že máme anjela strážcu, ktorý nás chráni. Vieme, že na nás hľadí aj náš Otec. A prostredníctvom uvedených podobenstiev nás Ježiš otvorene vyzýva k tomu, aby sme prednášali svoje žiadosti a prosby Otcovi. Hovorí, že naše modlitby môžu uvoľniť mimoriadne milosti, ktoré by sme inak nedostali.

Kedy sa máme prestať modliť?
Francis a Judith MacNuttovci majú štyridsaťročné skúsenosti s modlitbou za ľudí a s prednášaním o modlitbe príhovoru. Počas týchto rokov služby boli svedkami mnohých dramatických uzdravení a obrátení. Často rozprávajú o viere Judithinho otca Joea. Joe neraz ťažko ochorel a bol na prahu smrti. Francis a Judith sa zaňho zakaždým modlili a on sa uzdravil. Tento cyklus sa opakoval takmer desať rokov, až kým Joe chorobe napokon definitívne nepodľahol a nezomrel.
Francis je presvedčený, že Joe žil oveľa dlhšie vďaka ich vytrvalej modlitbe za neho. Táto a mnohé ďalšie podobné skúsenosti MacNuttovcov naučili, že by sa nikdy nemali vzdávať a prestávať sa modliť za niekoho až do chvíle, keď si daného človeka Boh vezme k sebe. Nikdy nevieme, či niečí život nepredĺži uzdravenie v „hodine dvanástej“.
Róbertov príbeh, ktorý desiatky rokov bojoval so srdcovými chorobami, je iný. Asi pred dvadsiatimi rokmi sa mu jeho priatelia po nedeľnej svätej omši ponúkli, že sa pomodlia za jeho uzdravenie. Súhlasil, a tak mu položili ruky na plecia a modlili sa zaňho. Trvalo to len asi päť minút, no účinok bol ohromný. Róbert pocítil, akoby sa do neho vliala láska jeho priateľov, a okamžite sa začal cítiť lepšie. Oni, povzbudení tým, čo sa stalo, sa rozhodli, že sa budú každý týždeň stretávať po omši a modliť sa za Róberta. Róbert sa podnes cíti dobre a jeho lekári žasnú nad zlepšením jeho výsledkov.
Ak sa modlíš za nejaký konkrétny úmysel – či už za uzdravenie priateľa, alebo za niekoho, kto zvažuje potrat, či za novú prácu –, neprestávaj sa modliť, kým si nebudeš istý, že ťa Boh vypočul. Nemysli si, že tvoje modlitby sú nepodstatné alebo zbytočné. Vydrž a všímaj si, ako Boh koná. Možno ti nedá presne to, o čo budeš prosiť, no všímaj si, čo sa bude diať. Potom pochopíš. Dá ti totiž niečo veľmi, veľmi dobré.

Vyjednávať s Bohom
V Knihe Genezis je príbeh o Abrahámovi, ktorý sa snažil vyjednávať s Bohom (porov. Gn 18, 16 – 33). Boh ho navštívil a zjavil mu plán na zničenie Sodomy, ku ktorému malo dôjsť pre skazenosť jej obyvateľov. Abrahám, v snahe odvrátiť Pánovu ruku, prosil: „Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom?“ (18, 24). Abrahám sa vlastne za obyvateľov Sodomy prihováral. Boh súhlasil a povedal, že toto mesto kvôli päťdesiatim spravodlivým ušetrí. Abrahám však vo svojej modlitbe vytrval: A čo kvôli štyridsiatim? A čo kvôli tridsiatim? Napokon zastal pri desiatich a vtedy od neho Pán odišiel.
Boh neodpovedal na Abrahámovu modlitbu presne takým spôsobom, aký od neho žiadal Abrahám, no ušetril jeho synovca Lota a jeho deti – všetkých nevinných. Kniha Genezis ďalej rozpráva, že „keď Boh ničil mestá a okolie tohoto kraja, spomenul si na Abraháma a Lota zachránil zo skazy miest, v ktorých býval“ (19, 29). Tento príbeh nám odhaľuje, že možno nedostaneme vždy presne to, o čo prosíme, ale že Boh napriek tomu naše modlitby počúva a myslí na nás počas toho, ako napĺňa svoj plán.
Neboj sa teda s Bohom vyjednávať. Mnohí vojaci v boji Bohu povedali: „Ak nedopustíš, aby som zomrel, už nikdy v živote nevynechám svätú omšu.“ A svoj sľub dodržali. Jeden newyorský policajt, ktorý bol v službe počas teroristických útokov, ktoré sa udiali 11. septembra 2001, Bohu v ten deň povedal: „Sľubujem ti, že ak prežijem túto katastrofu, budem ti slúžiť.“ Dnes vo svojej farnosti vedie skupinky dospelých kresťanov pripravujúcich sa na prijatie iniciačných sviatostí a pracuje ako dobrovoľník vo výdajni jedla pre chudobných. Zaúčinkovalo vari vyjednávanie týchto ľudí? To asi nikdy nezistíme. Vieme však, že sa modlili, a Boh ich vyslyšal a ušetril ich život.

Žiadna prosba nie je primalá
Mali by sme Boha bez obmedzení prosiť o čokoľvek, kedykoľvek a v akejkoľvek situácii. Naše modlitby môžu prekračovať všetky geografické, kultúrne či politické bariéry a môžu priniesť Pánov uzdravujúci dotyk do nespočetného množstva životov a situácií. Prostredníctvom modlitby príhovoru sa môžeme dotknúť ľudí bojujúcich vo vojnách i obetí týchto vojen. Môžeme sa dotknúť zraniteľných detí v lone matky, ako aj tých, ktorí týmto deťom upierajú právo na život. Môžeme ňou pomôcť našim deťom. Môže sa stať jednou z foriem starostlivosti o našich starnúcich rodičov. Môžeme ňou zmeniť atmosféru vo svojej rodine aj vzťahy medzi odcudzenými priateľmi. Áno, to všetko môžeme urobiť prostredníctvom modlitby príhovoru.
Počas modlitby zaujmime postoj „strážcu“, opísaný v Knihe proroka Izaiáša. Skúsme si tento úryvok voľne prerozprávať a aplikovať na seba: „Na tvojich hradbách, Katolícka cirkev, postavil Pán strážcov; celý deň a celú noc sa budú prihovárať. Vy, čo pripomínate Pánovi, nemlčte, nedoprajte pokoj sebe ani jemu! Modlite sa stále, až kým Pán neodpovie na vaše modlitby a neurobí svoju Cirkev slávou zeme“ (porov. Iz 62, 6 – 7).

 



 

 

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2019

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt