číslo 9,  ročník 19, november 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Dva kľúče k modlitbe príhovoru
Vždy sa môžeme modliť s vierou a dôverou


 

„Vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu“ (Flp 4, 6).
Účinnosť modlitby príhovoru nezávisí od svätosti alebo zrelosti ľudí, ktorí sa ju modlia. Môže ju síce napomôcť, no isté to nie je. Oveľa dôležitejšie sú pri nej čnosti ako úprimnosť, pokora a vytrvalosť – a to sú čnosti, ktoré si môže osvojiť každý z nás. Ako sme už uviedli v prvom článku, Boh chce, aby sme k nemu prichádzali so všetkým. Nezáleží na tom, či je naša viera zrelá alebo nezrelá, či sme sa len nedávno obrátili alebo „beh viery“ bežíme už dlhé roky. Boh každému z nás sľubuje: „Budete ma hľadať a nájdete ma, ak ma budete hľadať celým svojím srdcom“ (Jer 29, 13). Takáto úprimnosť a vytrvalosť nás vovádza do Božej prítomnosti a uvoľňuje jeho milosť do nášho života i do života ľudí, za ktorých sa modlíme.
Keď sa Matúš dozvedel, že má rakovinu hrubého čreva, vyhľadal svojho farára a niekoľkých členov modlitbovej skupiny vo svojej farnosti a spýtal sa ich, či by sa nepomodlili za jeho uzdravenie. Po šiestich desaťminútových modlitbách – spolu s jedným dňom pôstu každý týždeň – sa Matúš vrátil do nemocnice na kontrolu. S úžasom zistil, že jeho onkomarkery sa normalizovali.
Samozrejme, v období, keď Matúš absolvoval tieto modlitby, chodil aj na chemoterapiu. Taktiež pod dohľadom lekárov radikálne zmenil svoje stravovanie. S úplnou istotou teda nikdy nebudeme vedieť, čo spôsobilo náhly zvrat v jeho chorobe. Matúšov lekár bol v každom prípade ohromený a nadšený z jeho výsledkov. Vravel, že takáto dramatická zmena je veľmi zriedkavá. Dnes, o trinásť rokov neskôr, Matúš pripisuje svoje uzdravenie Božej moci a s radosťou tento príbeh rozpráva každému človekovi trpiacemu na rakovinu.

Pôst a príhovor
Medzi pôstom a modlitbou príhovoru je v celom Písme a v celých dejinách Cirkvi úzke spojenie. Zbožní ľudia sa postili vždy, keď túžili po Božej pomoci. Anna sa postila, keď úpenlivo prosila Boha o dieťa (pozri 1 Sam 1, 7 –8). Nehemiáš sa postil za obnovu Jeruzalema (pozri Neh 1, 4). Mesto Ninive sa postilo v reakcii na Jonášovu výzvu k pokániu (pozri Jon 3, 5). Daniel sa postil, keď Pána prosil o poznanie (pozri Dan 9, 3). Jozafat vyhlásil pôst pred bojom (pozri 2 Krn 20, 3). Svätý Pavol sa postil po svojom obrátení (pozri Sk 9, 8 –9). Starší cirkvi v Antiochii sa postili a modlili za Pavla a Barnabáša predtým, než sa vydali na svoju prvú misijnú cestu (pozri Sk 13, 1 – 2). Aj Ježiš sa postil pred začiatkom svojho verejného účinkovania (Mt 4, 1 – 2).
Z čisto prirodzeného rozumového hľadiska síce nie je dôvod na to, aby pôst spôsoboval vyliatie milosti, no predsa to tak je. Vieme, že Boh odmeňuje a požehnáva našu snahu milovať ľudí – a pôst je jednou formou takéhoto úsilia. Aj preto Ježiš sľúbil: „Keď sa postíš..., tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6, 17 – 18). Hovorí, že Boh odmení náš pôst tým, že vyleje svoje milosti na ľudí, za ktorých sa modlíme.
To nie je prekvapivé. Mysli na to, ako tvoje srdce dojíma pohľad na to, keď sa niekto obetuje kvôli druhému. Aj v tebe sa vtedy prebúdza túžba po veľkorysosti. Podobne, ba ešte väčšmi je to tak aj u Boha. Keď vidí, že sa za niekoho postíme, vtedy ti takpovediac hovorí: „Veľmi ma teší, že robíš takéto obety. Ako by som mohol neudeliť požehnanie tebe aj ľuďom, za ktorých sa modlíš?“

Všímaj si zásadné posuny
Keď dieťa pochopí nejakú látku v matematike, jeho učiteľ povie, že uňho došlo k zásadnému posunu. Keď nejaký vedec po rokoch výskumu objaví novú liečbu rakoviny, ide o zásadný vedecký objav. A zásadným posunom je aj to, keď po dlhých mesiacoch modlitieb za nejakého človeka napokon daný človek začne meniť svoj život. Nemali by sme sa vzdávať nádeje; zásadný posun je vždy možný.
Keď sa postíme, hovoríme tým Bohu: „Pane, som pevne rozhodnutý urobiť všetko, čo treba na to, aby došlo k zásadnému posunu v tejto situácii, ale potrebujem tvoju pomoc.“ Náš pôst nenúti Boha niečo urobiť. Ale je spôsobom, akým Bohu otvárame dvere a prosíme ho, aby zázračným spôsobom vstúpil do danej situácie.
Ak máš teda nejakú konkrétnu potrebu alebo musíš urobiť nejaké dôležité rozhodnutie, skús pouvažovať nad tým, že sa na Pána obrátiš pôstom i modlitbou. Ak si v tomto smere skôr začiatočník, začni pomaly. Spočiatku sa môžeš napríklad zrieknuť len jedného jedla a stráviť čas zvyčajne určený na stolovanie tým, že sa budeš v modlitbe prihovárať za danú záležitosť. Možno to skús takto robiť raz týždenne a postupne si navykaj na prísnejší pôst. No vždy ber do úvahy svoje sily a svoj zdravotný stav. Samozrejme, cieľom pôstu nie je úbytok hmotnosti. A nie je ním ani dokázať niečo Bohu. Jeho cieľom je len jedna vec: dať sa viac k dispozícii Pánovi.

Tajomstvo Božej vôle
Pri skúmaní pozvania k modlitbe príhovoru nám zostáva ešte jedna nezodpovedaná otázka: A čo tie modlitby, ktoré zdanlivo nikdy nie sú vypočuté? S touto otázkou súvisí ešte aj iná stará otázka, ktorá sa niekedy objavuje aj v Biblii: prečo je toľko utrpenia vo svete – zvlášť medzi tými, ktorí sa usilujú nasledovať Pána? Prečo Boh dovolí, aby umierali mladí ľudia? Prečo nezasiahne a neukončí potraty, vojny či genocídy? Pri pohľade na niektoré úryvky Písma (Ž 13 či Hab 1, 1 – 3) vidíme, že nad týmito otázkami si lámali hlavu aj tí najsvätejší ľudia – žalmisti a proroci.
Naisto môžeme povedať len to, že jednoduché odpovede na tieto otázky neexistujú. Keby existovali, ľudia by si ich pravdepodobne stále nekládli. No hoci pripustíme, že je to pre nás tajomstvo, nemali by sme z toho vyvodiť, že modlitba príhovoru je zbytočná – alebo ešte horšie, že Boh je od nás príliš vzdialený na to, aby mu na nás záležalo. Veď ak by mu na nás nezáležalo, neposlal by na svet svojho Syna, aby za nás zomrel.
Svedectvo nespočetného množstva svätcov a hrdinov Písma hovorí, že by sme sa mali modliť vždy, keď stojíme pred nejakými náročnými situáciami. No hovorí nám aj to, že v našej modlitbe by sme nemali Boha prosiť len o to, aby nás od daného problému oslobodil alebo aby ho vyriešil tak, ako si my myslíme, že by to bolo najlepšie. Skôr by sme mali Boha prosiť o to, aby nám pomohol otvoriť sa jeho vôli a faktu, že spôsob, akým koná, je pre nás tajomstvom.
V našom svete slovo „tajomstvo“ väčšinou označuje nejaký hlavolam, ktorý treba vyriešiť – napríklad vo forme detektívneho románu alebo krížovky. No tu nejde o takéto tajomstvo. Toto tajomstvo označuje večný a všetko zahŕňajúci Boží plán a zámer. Toto tajomstvo označuje plán, ktorý je taký nesmierne veľký, že ho v plnosti ani nemôžeme pochopiť. Je taký obrovský a spletitý, že by sme ho sami nikdy nerozlúštili – no Boh nám ho môže, kúsok po kúsku, zjavovať.
Keď teda stojíš pred nejakým problémom alebo nejakou náročnou situáciou, neprestávaj sa modliť a prosiť o riešenie. No zároveň popros Boha, aby osvetlil tajomstvo, ktoré sa skrýva za touto situáciou, a dal ti milosť prijať jeho plán. Vždy sa usiluj mať srdce otvorené Pánovi. Povzbudzuj sa aj slovami Písma; môžeš si napríklad opakovať slová skľúčeného žalmistu: „Ja dúfam v tvoje milosrdenstvo“ (Ž 13, 6).
Nikdy však neobmedzujme Boha tým, že by sme mu hovorili, akým spôsobom má zasiahnuť! Samozrejme, môžeme mu bez obmedzení hovoriť o tom, aký máme z danej situácie pocit – ba dokonca mu hovoriť aj to, čo by sme chceli, aby pre nás urobil. No vždy by sme mu mali svoje modlitby prednášať s pokorou detí a priznať, že naše videnie je zahmlené a naše poznanie obmedzené. Celý obraz a širšie súvislosti uvidíme až vtedy, keď budeme s Pánom v nebi. Vtedy presne pochopíme, ako „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28). Najlepšie, čo môžeme dovtedy robiť, je horlivo sa modliť a snažiť sa nasledovať Pána a žiť v jeho láske.

Modlitba mení ľudí
Skús si teda vyhradiť každý deň čas na modlitbu príhovoru. Modli sa za všetko, čo ťaží tvoje srdce. Neboj sa prísť za Ježišom a povedať mu: „Pane, vylej svoju milosť na túto situáciu.“ Nedovoľ však, aby ťa odradilo znechutenie, a vytrvaj. Poslúchni Pavlovu výzvu: „Vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu“ (Flp 4, 6).
Keď sa budeme „stavať za“ druhých ľudí a prihovárať sa za nich, náš Otec bude medzi nami mocne konať. Hoci to znie nepochopiteľne, svojimi modlitbami môžeme skutočne meniť ľuďom život. Možno sa to nebude diať presne tak, ako si to predstavujeme, no pravda je taká, že vždy, keď sa Boží ľud obráti v modlitbe k Bohu, Boh koná zázraky. Nech Pán žehná teba i každú tvoju modlitbu príhovoru.

 



 

 

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2019

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt