číslo 2,  ročník 20, február 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Obeta lásky
Mať účasť na Ježišovom diele lásky


 

Svätému Pavlovi by sme mohli dať mnoho titulov: apoštol, evanjelizátor, učiteľ, teológ, prenasledovateľ, ktorý sa stal veriacim človekom. No mohli by sme mu dať aj jeden netradičný titul: služobník chudobných. Tento titul mu „prischol“ potom, ako jeho a Barnabáša navštívili veriaci z Jeruzalema. Jeden z návštevníkov, muž menom Agabus, vyriekol proroctvo: „Z vnuknutia Ducha oznámil, že bude veľký hlad po celom svete“ (Sk 11, 27).
Starší z Antiochie, z veľkej časti pohanokresťania, začali mať obavy o židokresťanskú cirkev v Jeruzaleme, ktorá bola už i tak chudobná. Rozhodli sa teda, že usporiadajú zbierku medzi veriacimi ostatných cirkví a skúsia im pomôcť. A tak Barnabáša a Pavla poverili, aby tieto cirkvi navštívili, vyzbierali dary a priniesli ich do Jeruzalema.
Pavol aj toto vnímal ako možnosť slúžiť. Bola to tiež možnosť pre veriacich hlbšie prežiť, čo znamená patriť Ježišovi a patriť k jeho ľudu. Tým, že urobia zbierku pre cirkev v Jeruzaleme, budú sa veriaci po celom svete môcť navzájom medzi sebou zjednotiť ako jedno telo v Kristovi.
Tým, že Pavol svojim čitateľom hovoril o dare štedrosti, dal nám lekciu o tom, čo znamená milovať a navzájom si slúžiť podľa Ježišovho príkladu. Aj tie najobyčajnejšie skutky služby – ako almužna darovaná chudobnému alebo uvarený obed pre svoju rodinu – majú nesmiernu duchovnú hodnotu. Takýmto spôsobom môžeme Bohu vrátiť dary, ktoré nám dal – pretože to všetko, kým sme a čo máme, pochádza od neho.

Dielo lásky
Pavlova snaha postarať sa o jeruzalemskú cirkev priniesla ovocie. Mnohé cirkvi každú nedeľu pri eucharistickej bohoslužbe vyzbierali istú sumu peňazí a dali ju Pavlovi. No v Korinte Pavol úspech nemal. Spočiatku sa to začalo dobre, no potom sa do veriacich vkradla nedôvera, a tak prestali robiť zbierky.
Pavol si uvedomoval, že Korinťania sú úprimní veriaci a že napriek tomu, že sa dali pomýliť, snažili sa žiť svoju vieru. Pripomenul im teda, čo všetko im Boh dal, a pridal k tomu výzvu: „Vyniknite aj v tomto diele lásky“ (2 Kor 8, 7).
A pripomenul im ešte jednu vec: „Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (8, 9).
Pavol použil rovnaké slovo – charis – na opísanie ich peňažného príspevku i na Ježišovu sebadarujúcu smrť na kríži. Povedal im, že táto zbierka nie je len o peniazoch. Bola to duchovná vec. Pre Korinťanov to bola príležitosť poslúžiť svojim bratom a sestrám v Kristovi. Okrem toho sa takto mohli užšie zjednotiť s Pánom. Podporením cirkvi v Jeruzaleme mohli dať niečo zo svojho a tým pozdvihnúť iných – mohli teda urobiť niečo podobné, ako urobil Ježiš na kríži.
Málokedy uvažujeme o peňažnom príspevku ako o čomsi duchovnom. V našom bežnom živote sa dostávame do styku s toľkými finančnými transakciami a operáciami, že aj príspevky na charitu alebo dary pre farnosť môžeme vnímať len akosi formálne – ako vyplácanie peňazí farárovi za jeho službu a na rozličné podujatia a akcie konané v našej farnosti. No hoci je to čiastočne aj takto, predsa takýto skutok – a vôbec akákoľvek služba či dobrý skutok, ktoré konáme – má ešte aj inú stránku: je to „dielo lásky“.

Zo srdca
Ježiš raz večeral u istého farizeja. Ten si všimol, že Ježiš pred stolovaním nevykonal rituál umytia rúk. Ježiš vnímal, že tento muž sa na tom pohoršuje, a celú túto situáciu obrátil proti nemu: „Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti“ (Lk 11, 39). Vedel totiž, že aj keď tento farizej verne dodržiava vonkajšie predpisy Mojžišovho zákona, vo svojom srdci tento zákon nežije. A preto sa prihovoril srdcu tohto muža: „Ale čo je vnútri, rozdaj ako almužnu a všetko ti bude čisté“ (porov. Lk 11, 41).
Toto bol hlavný rozdiel medzi Ježišom a farizejom. Aj jeden, aj druhý dávali dary chudobným – napokon, bola to povinnosť každého Žida. No Ježiš vedel, že jeho hostiteľa viac než vlastné srdce zaujíma to, či on ako hosť zachoval predpísané rituály. Tento farizej možno dával peniaze, no nedával pravé almužny. Nedával totiž zo svojho srdca. Neobetoval čosi z lásky k Bohu a k jeho milovaným chudobným.
Či už slúžime niekomu, kto je chorý, alebo dávame núdznemu človekovi, Ježiš chce, aby sme dávali zo srdca. Chce, aby sme slúžili tak, ako slúžil on – nie z povinnosti alebo zo zvyku, ale z lásky.
Ježišove slová adresované farizejovi sa podobajú na slová svätého Pavla adresované Korinťanom. Prostredníctvom svojho štedrého, nezištného a srdečného dávania konáme „dielo lásky“ pre ľudí v núdzi. A tým, že to robíme, zjednocujeme sa s Ježišom.

Živá obeta
Každú nedeľu obetujeme prinesené obetné dary – chlieb a víno, ktoré sa potom premieňajú na Kristovo telo a krv. Spolu s chlebom a vínom prinášame aj peniaze, ktoré vhadzujeme do zvončeka. A po tom, čo kňaz požehná obetné dary, vyzýva nás modliť sa za to, aby „sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu Otcu všemohúcemu“.
Touto „obetou“ nie je len chlieb a víno. Tvorí ju všetko, čo prinášame Bohu; všetko to, čo naša obeta zahŕňa. Prinášanie obetných darov (takzvané ofertórium) je pre nás príležitosťou na to, aby sme ku chlebu a vínu pripojili všetky obety svojho života – nielen dar vhodený do zvončeka, ale vôbec každú obetu, ktorú konáme v Pánovom mene. V tomto okamihu máme príležitosť položiť na oltár svoj život a tak ako Ježiš obetovať ho Bohu ako „živú obetu“ (Rim 12, 1).
Mysli na to počas svätej omše. Pri prinášaní obetných darov si spomeň, že aj ty sám si dôležitou súčasťou slávenia Eucharistie, pretože aj ty sám si dôležitou súčasťou obety. A keď budeš prijímať Ježiša v Eucharistii, uvedom si, že vtedy prijímaš svoj život naspäť – ibaže premenený, naplnený a požehnaný Duchom Svätým. Ty si mu obetoval svoj poklad, svoje srdce, svoju myseľ a svoj život a on to prijal a požehnal, a preto teraz môžeš vyjsť do sveta a milovať ľudí vo svojom okolí a slúžiť im.
Písmo nás vyzýva: „Dávaj Najvyššiemu, ako ti on dáva, s prívetivým okom prinášaj všetko, čo nájde tvoja ruka. Lebo Pán je to, ktorý ti odplatí; a on ti môže odplatiť sedemnásobne“ (Sir 35, 12 – 13). Je to teda oveľa viac než finančná transakcia. Je to dielo lásky a služby, ktoré Boh prijíma a premieňa. Je to božsko-ľudská výmena.

Na tom všetkom záleží
My Ježišovi nasledovníci slúžime mnohorako. Vedz, že Pán má radosť zo všetkého, čo robíš pre druhých. Vedz tiež, že každá služba, bez ohľadu na to, aká malá a nepodstatná sa ti môže zdať, má v Pánových očiach veľkú duchovnú cenu. Prostredníctvom skutkov služby sa dávaš Bohu ako obeta. Zjednocuješ sa s Pánom a vytváraš puto s ľuďmi, ktorým slúžiš.
Uvedom si, že Bohu sa veľmi páči to, keď dávaš niečo druhým zo srdca – či už sú to peniaze, čas, odpustenie, modlitba, spoločnosť alebo pochopenie a súcit. Veľmi sa mu páči, keď podávaš pomocnú ruku tým, čo trpia, a vlievaš pokoj, ktorý ti dal on, do tých, čo prežívajú nejaké obavy.
Každý kresťan je povolaný k životu služby, pretože každý kresťan je povolaný kráčať v šľapajach svojho Majstra. Takýto nádherný a požehnaný život máme! Kiež sa všetci staneme služobníkmi podľa Ježišovho srdca!

Ježišovo učenie o službe
„Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40).
„Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec“ (Jn 12, 26).
„Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10, 45).
„Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona“ (Lk 6, 38).
„Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána“ (Mt 25, 21).
„Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom“ (Mt 23, 11).
„Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci... Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie“ (Mk 12, 43 – 44).

 



 

 

 

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

Adam Szustak OP

ešte5minút

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2020

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt