číslo 3,  ročník 20, pôst 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

„Naozaj povedal Boh...?“
Príbeh Adama a Evy je aj naším príbehom


 

„Boli to tie najlepšie časy, boli to tie najhoršie časy.“ Tak sa začína slávny román Charlesa Dickensa Príbeh dvoch miest. Pri pohľade na dnešný svet by sme mohli dospieť k podobnému záveru.
Hľadiac na krásu, vznešenosť a zložitosť stvorenia by sme mohli nazvať tento svet tým najlepším možným svetom. No hľadiac na vojny a násilie, ktoré ho tak veľmi sužujú, by sme ho mohli nazvať aj tým najhorším zo všetkých možných svetov.
Pri pohľade na všetky kreatívne, originálne a inovatívne vynálezy, ktorých sme v dejinách boli svedkami, by sme mohli považovať tento svet za najlepší možný svet. No už veľmi rýchlo nato by sme si uvedomili fakt, že tieto vynálezy boli neraz zneužité na zlé ciele; a v dôsledku toho by sme mohli tento svet vnímať ako najhorší zo všetkých možných svetov.
Keď sa na chvíľku zastavíme a premýšľame o všetkých spontánnych láskavých skutkoch a všetkých rozhodných činoch sebaobetovania, ktoré robia ľudia po celom svete, možno nám to vyvolá úsmev na tvári a pocítime hrdosť na to, čo my ľudia dokážeme. No keď si spomenieme na rôzne zrady, nevernosti a krutosti, ktorých sa tiež dopúšťajú ľudia, možno skôr s hanbou skloníme hlavu.
Pôstne obdobie je ideálnym časom na uvažovanie o týchto rozporoch. Je to ideálny čas poďakovať sa Bohu za krásu toho, čo stvoril, uznať existenciu hriechu, ktorý na túto krásu vrhol tieň, a zahľadieť sa na Ježiša, ktorý je dokonalou Božou odpoveďou na všetky tieto rozpory. A ako sme už povedali v prvom článku, počas tohto obdobia môžeme prežívať aj veľkú nádej – keď sa zameriame na Božiu dobrotu.
Pretože vieme, že Boh je nadovšetko dobrý a láskavý, môžeme sa s odvahou pozrieť na vlastný hriech i na hriech vo svete. A presne toto aj chceme urobiť v tomto článku.

Na počiatku...
Príbeh hriechu sa začína v Knihe Genezis, hneď po príbehu o stvorení. Cieľom tejto knihy však nie je podať presné historické vysvetlenie toho, ako došlo k stvoreniu a ako vstúpil do sveta hriech. Duch Svätý svätopiscov inšpiroval k vytvoreniu príbehu, ktorý zachytáva podstatu Božej dobroty a pomáha nám pochopiť, prečo hrešíme a čo nám hriech spôsobuje. Inými slovami, Kniha Genezis je teologickou knihou, ktorá sa zameriava skôr na otázky typu: „Kto stvoril stvorenie a prečo to urobil?“, než na otázku: „Ako k tomu došlo a čo bolo stvorené?“
V prvých dvoch kapitolách vidíme krásu stvorenia. Vidíme teda kto – vidíme Boha, ktorý stvoril svet, a našich prarodičov, ktorí boli milovanou korunou tohto jeho stvorenia. A vidíme aj prečo – Boh sa túžil s nami ako svojimi synmi a dcérami podeliť o svoju lásku a chcel, aby sme žili v dokonalej harmónii s ním i medzi sebou navzájom. No ďalej, v tretej kapitole, prichádzame k príbehu hriechu. Tam nachádzame odpoveď na ďalšiu otázku začínajú slovkom kto – hada – a ďalšiu odpoveď na otázku začínajúcu slovkom prečo – túžbu byť ako Boh.

Lákavá ponuka
Na začiatku príbehu sa objavuje žena pripravená poslúchať Boží príkaz nejesť z ovocia stromu uprostred záhrady. No had jej predstavuje novú myšlienku, ktorá v sebe nesie silné pokušenie: „Ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť... budete ako Boh“ (Gn 3, 5). Žena nedokázala túto myšlienku odmietnuť. Predstava stať sa takým ako Boh bola jednoducho príliš lákavá. A tak „vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol“ (3, 6).
V tej chvíli sa obraz dokonalého pokoja a jednoty stratil a začali sa objavovať konflikty, závisť a odcudzenie. Do sveta vstúpil hriech. Našim prarodičom sa otvorili oči – tak ako im to sľúbil had –, no táto skúsenosť ich nespravila takými ako Boh. Namiesto toho, aby na všetko hľadeli s božskou jasnosťou a múdrosťou, uvideli, čo spravili, a v dôsledku toho ich naplnil pocit viny, hanby a ľútosti.
Strašné rozhodnutie Adama a Evy sa postupne začalo nabaľovať. Postupom času dochádzalo k stále čoraz väčším hriechom, až sa Boh napokon rozhodol „začať odznova“ a zničiť ľudstvo veľkou potopou (porov. Gn 6, 5 – 7). Aj naše pokusy stať sa sami sebe bohmi nás vedú na scestie a ponárajú nás čoraz hlbšie do hriechu. Ak budeme napĺňať svoje sebecké túžby, naše rozhodnutia nám napokon prinesú tragické následky.
Aké?

Strata jednoty s Bohom
Na počiatku sa naši prarodičia tešili z blízkeho vzťahu s Bohom. Počuli jeho hlas, prechádzali sa ním v záhrade a žili v pokoji a nevinnosti. No tým, že jedli zo zakázaného ovocia, o túto svoju nevinnosť prišli. Namiesto toho, aby sa bez zábran prechádzali s Bohom, schovali sa pred ním a snažili sa skryť svoj pocit hanby. Ich skutky tiež dokazujú, že do sveta vstúpil strach. Už viac nevnímali Boha ako milujúceho Otca. Strach a hanba ich oslepili tak, že nevideli, kým naozaj je. Dôsledky hriechu nad nimi hrozivo viseli a zdali sa im väčšie než dobrota Boha, ktorý ich stvoril.
To isté sa deje aj s nami, keď zhrešíme. Cítime vinu a hanbu. Bojíme sa prísť k Pánovi, pretože máme výčitky svedomia. Zabúdame, že Boh nás miluje nekonečnou láskou a že jeho milosrdenstvo nikdy a nikde nekončí. Cítime sa takí nehodní, že strácame zo zreteľa fakt, že žiaden hriech nie je dosť silný na to, aby Bohu zabránil milovať nás.

Strata jednoty medzi nami
Keď Boh postavil Adama a Evu pred ich čin, obaja sa snažili zhodiť vinu na niekoho iného. Adam obvinil Evu a Eva hada. Títo dvaja, ktorí boli jedno telo, sa teraz jeden pred druhým začali mať na pozore (pozri Gn 2, 24). A bolo to čím ďalej horšie. Ich syn Kain zo žiarlivosti zabil svojho brata Ábela (pozri Gn 4, 4 – 8). Lamech sa zaprisahal, že zabije muža, ktorý ho poraní (porov. Gn 4, 23 – 24). A táto nejednota sa rozmohla natoľko, že Boh „videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé“ (Gn 6, 5).
Nepripadá ti motív hriechu v tomto príbehu akýsi povedomý? Podstatou každého hriechu je sebectvo, ktoré spôsobuje oddelenie od Boha aj od druhých ľudí. Upriamení na seba robíme všetko možné, len aby sme dostali, čo chceme, a to bez ohľadu na to, aké dôsledky má toto naše počínanie na ľudí okolo nás. A keď cítime, že náš hriech vyjde na povrch, chceme nájsť najjednoduchšiu cestu k úniku – hoci aj obviniť niekoho iného. Aj toto sa môže začať v malom, no postupne sa všetky naše hriechy a rozdelenia začnú nabaľovať ako snehová guľa a vedú k otvorenému konfliktu, ba niekedy dokonca až k vojne.

Zatemnená myseľ
Myseľ Adama a Evy sa v dôsledku pokúšania hada zatemnila. Možno Boh nie je až taký dobrý, ako sme si mysleli, povedali si. Možno nechce, aby sme boli ako on. No v skutočnosti im Boh chcel dať podiel na svojom božskom živote – lenže nie prostredníctvom podvodu a vzbury. Chcel, aby sa naučili milovať tak hlboko a čisto, ako miluje on. Chcel, aby sa ich láska vyznačovala vierou, dôverou a pokorou. Had ich však presvedčil, že Bohu sa nedá veriť.
Aj naše myslenie sa niekedy môže zatemniť. Božiu dobrotu nám často zatemňujú naše padlé a egoistické túžby. Najskôr takmer nebadane, no postupne čoraz zreteľnejšie začíname veriť lži diabla, ktorý nám hovorí, že Boh nie je na našej strane. Sme presvedčení, že Boh nám čosi odopiera, namiesto toho, aby sme verili tomu, že nás trpezlivo formuje. Začíname túžiť po veciach, vďaka ktorým sa budeme cítiť ako bohovia, no neskôr zisťujeme, že sme sa nechali podviesť. Len Boh môže naplniť naše najhlbšie túžby a smúti, keď ho odmietame a hľadáme naplnenie v rôznych plytkých a prchavých veciach.

Skutočný príbeh nášho života
Tento príbeh hriechu by bol tragický, keby sa končil vyššie spomenutým konštatovaním, že svet je plný rozporov. Veď nie je nič smutnejšie ako pohľad na niekoho, kto má veľký potenciál, no všetky svoje dary necháva vyjsť nazmar. A nie je nič smutnejšie než pohľad na tento svet – a všetko to dobro, ktoré v ňom je – zatemnený hriechom, rozdelením a rivalitou. Keby sa tento príbeh končil takto, veriaci ľudia by boli naozaj, ako povedal svätý Pavol, „najúbohejší zo všetkých ľudí“ (1 Kor 15, 19).
My však vieme, že takto sa ten príbeh nekončí. Už v samotnej Knihe Genezis vidíme Boha, ktorý je trpezlivý, milosrdný, starostlivý a súcitný. A vidíme tiež, ako sa Boh stále znova a znova stará o ľudí, ktorí sa voči nemu prehrešili – keď zaodieva Adama a Evu; keď robí Kainovi znak, aby sa mu iní nepomstili; a napokon, keď zabráni tomu, aby potopa úplne vyhladila ľudstvo (porov. Gn 3, 21; 4, 15; 6, 11 – 14).
Toto je skutočný príbeh nášho sveta. Je to príbeh o Bohu, ktorý to nikdy so svojím ľudom nevzdáva a ktorý ho miluje a bude milovať až do konca. Je to príbeh o Ježišovi, Božom Synovi, ktorý šiel na kríž, aby nás zmieril s Bohom a medzi sebou navzájom a aby sme mohli zakúsiť vo svojom srdci pravý pokoj.
Náš svet má mnohé temné stránky, no nemali by sme sa nimi nechať znechutiť. Každý deň Pôstneho obdobia sa môžeme radovať s vedomím, že „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20)!

 



 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt