číslo 4,  ročník 20, Veľká noc 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Čas na veľké očakávania
Boh má pre teba pripravené oveľa viac


 

Predstav si, že robíš kancelársku prácu v pomerne veľkej spoločnosti. Tvoja práca síce nie je práve najzaujímavejšia, no vďaka nej môžeš zaplatiť účty. Okrem toho máš aj celkom dobrého šéfa. Aké očakávania by si mal, keby si sa v takom postavení zobudil ráno v hociktorý všedný deň? Zrejme by si nečakal, že prežiješ niečo iné ako inokedy – raňajky, cesta do práce, práca, večera a spánok. Nič zvláštne.
A teraz si predstav, že si v nejakej súťaži vyhral dovolenku all-inclusive v luxusnom rezorte. Čo myslíš, v akom rozpoložení by si sa zobudil v deň svojho odchodu? Asi by si bol nadšený, však? Možno by si uvažoval o tom, že ťa čakajú dlhé dni na slnku a lahodné jedlá a že máš pred sebou zdanlivo nekonečné množstvo nových dobrodružstiev.
To je celkom odlišný súbor očakávaní, však?

Veľkonočné očakávania
Teraz skúsme takéto uvažovanie aplikovať na svoj duchovný život. Čo očakávaš od týchto siedmich týždňov Veľkonočného obdobia? Sú tvoje očakávania veľké alebo len také bežné? Myslíš si: „No, Pôst sa skončil, mal som peknú Veľkú noc, a teraz je čas vrátiť sa do svojich zabehnutých koľají“? Alebo očakávaš, že Boh si ťa počas tohto obdobia pritiahne k sebe ešte bližšie a pomôže ti ešte väčšmi zakúsiť jeho lásku?
Ak sa nad tým hlbšie zamyslíš, takéto vysoké očakávania majú zmysel. Veď Veľká noc je o tom, ako Ježiš premohol hriech a smrť a ponúkol nám účasť na svojom vzkriesení. Je teda jasné, že by sme mali očakávať, že sa počas tohto Veľkonočného obdobia stanú veľké veci!
Na túto tému by sme sa chceli tento mesiac zamerať. Ako môže moc Ježišovho vzkriesenia počas nasledujúcich päťdesiatich dní ovplyvniť tvoj život? Alebo, ak to povieme ešte osobnejšie, čo chce vzkriesený Kristus vykonať počas tohto obdobia v tebe?
Ježiš sľúbil, že ak budeme mať vieru čo len veľkosti horčičného zrnka, náš život sa zmení. Aj zdanlivo neprekonateľné problémy sa môžu scvrknúť, keď do Krista vložíme svoju vieru – s vysokými očakávaniami. Pozrime sa teda na to, koľko toho môže Ježiš v nás vykonať.

„Veľké okamihy“ evanjelia
Skús vnímať evanjeliové posolstvo ako sériu „veľkých okamihov“ v dejinách. Prvým veľkým okamihom bolo stvorenie. Boh – Otec, Syn a Duch Svätý – stvoril každého jedného z nás na svoj obraz a svoju podobu, aby sme tak mohli mať naveky účasť na jeho láske. Dal nám krásny svet, v ktorom môžeme žiť, a privilégium navzájom sa milovať.
No potom prišiel druhý okamih – tragický. Naši prarodičia neposlúchli Boha a ich hriechom sa nakazilo celé stvorenie, vrátane nás samých. Utrpel aj náš vzťah s Bohom. Utrpeli aj naše vzájomné vzťahy. Odcudzili sme sa Bohu a začali sme sa zamotávať do svojich sebeckých túžob.
No Boh nás miloval priveľmi na to, aby nás opustil. A tak nastal tretí veľký okamih: do tohto sveta vstúpil Ježiš. Ježiš sa zriekol seba samého, stal sa človekom a počas celého svojho života zjavoval Otcovu lásku a milosrdenstvo voči nám. Tým, že sa pre nás nechal pribiť na kríž, zjavil nám aj hĺbku tejto lásky. A svojím zmŕtvychvstaním premohol smrť a hriech – pre nás všetkých.
A teraz čakáme na ten záverečný veľký okamih. Ten, keď sa Ježiš vráti na zem ako Kráľ a Pán a vovedie nás do svojho kráľovstva, kde s ním budeme žiť naveky.
Toto je evanjelium – a je to naozaj radostná zvesť!

Širšie súvislosti
Každú nedeľu si pri svätej omši pripomíname tieto „veľké okamihy“, keď sa modlíme Vyznanie viery. No ľahko môžeme stratiť zo zreteľa to, aké veľké sú tieto okamihy a ako veľmi môžu zmeniť náš život. Ježiš nás neprišiel len oslobodiť od hriechu, aby nám dal večný život po tom, čo umrieme. On prišiel i preto, aby sme do svojho srdca mohli tu a teraz prijímať jeho život a lásku. Prišiel teda preto, aby sme sa mohli stať „novým stvorením“ (2 Kor 5, 17), ktoré bude každý deň čoraz vernejším obrazom jeho lásky a milosrdenstva.
Zamysli sa, aké by bolo evanjelium chudobné, keby Ježiš prišiel len vykonať zadosťučinenie za naše hriechy. Lepšie nám to objasní nasledujúca analógia. Predstav si, že by si nejaký skorumpovaný podnikateľ požičiaval a míňal tak veľa peňazí, že by nakoniec nejakému úžerníkovi dlhoval milión eur. Odrazu by však prišiel nejaký neznámy človek a dlh by zaňho vyplatil. Tento muž by sa určite tešil, lebo by už nič nemusel platiť. No vo svojom vnútri by bol stále tým istým človekom. A možno by sa správal naďalej tak isto, až by sa nakoniec opäť dostal do podobných problémov. Zmenili sa totiž len jeho vonkajšie okolnosti, nie jeho srdce.
Ježiš nechcel, aby sme takto skončili. On nechcel len priniesť zadosťučinenie za naše hriechy. Chcel nás premeniť zvnútra, aby sme mohli žiť inak ako predtým. Toto je ovocie Ježišovho vzkriesenia. A aj preto vylial svojho Ducha Svätého na Turíce. Duch Svätý totiž žije v nás, môžeme počúvať Boží hlas, nachádzať novú silu premáhať hriech, stávať sa podobnými Bohu a vytvárať spoločenstvo učeníkov, ktorí budú svetu žiariť Božou láskou.
Je to naozaj veľké posolstvo!

Zbožstvenie
Prisľúbenie o Božom živote bolo kľúčové aj pre raných cirkevných otcov. No asi žiaden z nich ho neopísal tak výstižne ako svätý Atanáz, biskup, ktorý žil na konci 3. storočia v egyptskej Alexandrii. Vo svojom spise O vtelení Atanáz napísal tieto slávne slová: „Boží Syn sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať bohmi“ (54). Atanáz vysvetľuje, že Boh nás „zbožstvil“ tým, že nás pri krste zjednotil s Ježišom. Tak ako sa Ježiš stal takým človekom, ako sme my, tak Boh túži, aby sme sa stali takými ako on a boli naplnení jeho Duchom.
Toto „zbožstvenie“ však neznamená, že sa takpovediac staneme bohmi bez Boha. Znamená to, že nás svätý Boží Duch môže premeniť tak, aby sme postupne začali myslieť, konať, odpúšťať, slúžiť, žiť a milovať tak ako Ježiš.
K tomu, samozrejme, nedôjde hneď. Je to celoživotná cesta. No pokrok na tejto ceste môžeme merať. Naozaj sa môžeme meniť; naozaj sa môžeme každý jeden deň čoraz viac podobať na Ježiša. A kľúčom k tomu je viera naplnená očakávaním.

Žiť „dobrý život“
Pozrime sa na príbeh jedného páru, ktorý nám to môže objasniť. Každý, kto Lindu a Jozefa pozná, vie, že prežili dobrý život. Obaja mali stabilnú prácu, útulný domov a dospelé deti, ktorým sa darilo. Presne po tomto túžili, keď sa pred dvadsiati piatimi rokmi brali, a boli s týmto všetkým spokojní.
Napriek tomu však cítili, že im čosi chýba. Ich deti už s nimi nebývali a zdalo sa im málo čakať len na ďalšiu výplatu alebo dovolenku. V duchu však uvažovali, či je život len o tomto.
Jedného dňa ich jeden Jozefov kolega pozval na víkendovú duchovnú obnovu. Na nej si vypočuli prednášku o Božej láske – o tom, že Boh miluje každého jedného človeka a že chce byť súčasťou ich každodenného života. Ďalší ľudia na tejto obnove svedčili o tom, ako hlbšie spoznali Ježiša a ako sa vďaka tomu zmenil ich život.
Jozefa a Lindu to veľmi oslovilo. Chodievali síce každú nedeľu do kostola a aj finančne podporovali svoju farnosť, no až teraz si uvedomili, že Boh má toho pre nich pripraveného ešte oveľa viac.
Na prvý pohľad sa ich život po obnove veľmi nezmenil, no oni vedeli, že sa čosi zmenilo v ich vnútri. Každé ráno túžili tráviť viac času s Ježišom – v modlitbe a pri čítaní Svätého písma. Pri nedeľnej svätej omši začali prežívať to, čo už tak dlho poznali a považovali za pravdivé: že v Eucharistii sa osobne stretajú s Ježišom. Dokonca sa spolu s niekoľkými ďalšími farníkmi, ktorí boli na rovnakej duchovnej obnove, začali spoločne stretávať a študovať Písmo.
Toto všetko sa udialo vďaka tomu, že zväčšili svoje očakávania. Linda a Jozef uverili, že Božia láska môže zmeniť ich správanie a zmýšľanie. A postupne sa naozaj stávali láskavejšími a čoraz menej posudzovali druhých. Začali sa zlepšovať aj niektoré ich – dovtedy napäté – vzťahy s príbuznými. Reptanie a ironické komentáre nahradili povzbudivými slovami. Taktiež pociťovali čoraz väčšiu túžbu starať sa o druhých – tak, ako to robil Ježiš. Preto sa vo farnosti zapojili do služby, ktorá zodpovedala ich darom, a väčšiu časť svojho príjmu obetovali na potreby Cirkvi a chudobných. Inými slovami, Jozef a Linda prežívali to, čo znamená vziať na seba Ježišovu podobu – nechať sa zbožstviť.

Prispôsobovanie svojich očakávaní
Podiel na Ježišovom božskom živote máme mať všetci, nie je vyhradený len veľkým svätcom. Evanjelium nie je len nejaká teória alebo súbor teologických princípov. Evanjelium nie je nič menej ako sám Ježiš, ktorý môže zmeniť náš život, keď sa dennodenne usilujeme plniť Božiu vôľu.
Najbližších päťdesiat dní teda zväčši svoje očakávania! Popros Boha, aby ti ukázal praktické spôsoby, ktoré by ti mohli pomôcť prijať viac jeho života a lásky, ktoré ti daroval svojou smrťou. Popros Ducha Svätého, aby ti do hĺbky ukázal to, čo pre teba Ježiš spravil. A ver, že jeho vzkriesenie má veľký význam pre teba osobne – pre tvoju premenu počas týchto päťdesiatich dní, ale tiež, a to je ešte lepšie, pre tvoju premenu vo večnosti.
Teraz máš nový život v Kristovi – počas tejto Veľkej noci i navždy.

 



 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt