číslo 4,  ročník 20, Veľká noc 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Je toho oveľa viac
Neuspokoj sa len s niečím, ak ti Boh môže dať všetko


 

V predchádzajúcom článku sme písali o tom, že Ježiš nám chce dať oveľa viac než len odpustenie našich hriechov a nádej na nebo. Povedali sme si, ako sa môžeme pripodobniť Ježišovi. V tomto článku sa chceme pozrieť na niektoré neuveriteľné dary, ktoré nám Ježiš dal svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Nechceme totiž, aby nám niektorý z nich unikol.

Prvý dar – živý vzťah
Spomínaš si na Ježišovo podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi? Farizej sa modlil: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám“ (Lk 18, 11 – 12). Tento farizej nebol zlý Žid. No aj keď bol verný v zachovávaní zákona, svoju vieru bral len ako zoznam povinností. Dbal na to, aby robil všetko, čo podľa neho Boh od neho žiadal. A keď všetky tieto požiadavky splnil, myslel si, že je spravodlivý a páči sa Bohu.
Mýtnik sa modlil jednoduchšie: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu“ (Lk 18, 13). On vedel, že urazil Boha. Úpenlivo teda prosil o odpustenie, pretože túžil, aby sa vzťah medzi ním a Bohom dal do poriadku.
A práve toto je kľúčové. Kresťanský život nie je o nejakom zozname; kresťanský život je o vzťahu. Ani svojim deťom predsa nepovieme: „Vzal som ťa dnes do školy a dával som pozor, aby si si urobil domácu úlohu, dal som ti večeru a uložil som ťa do postele. Takže som dobrý rodič.“ Ako rodičia síce robíme všetky tieto veci, no robíme ešte omnoho viac. Milujeme svoje deti, preukazujeme im lásku a počúvame ich. Povzbudzujeme ich a ukazujeme im, ako majú správne žiť. A – a to je asi najdôležitejšie – modlíme sa za nich.
Tak je to aj vo vzťahu s Pánom. Áno, musíme sa usilovať zachovávať Božie prikázania. Veď k podstate bytia Ježišovým učeníkom patrí aj to, že sú veci, ktoré sme povinní robiť. No Boh chce mať s nami aj vzťah, vzťah, ktorý nás bude deň čo deň ovplyvňovať. A ako náš Otec chce, aby sme videli, že on pre nás urobil omnoho viac, než by sme kedy dokázali my urobiť preňho!
Tak ako si manželia navzájom hovoria, čo sa odohráva v ich vnútri – či už ide o radostné veci alebo o nejaký vnútorný boj –, aj Boh chce, aby sme sa s ním podelili o to, čo sa deje v našom srdci. Chce, aby sme prišli k nemu, keď zhrešíme, a prijali jeho milosrdenstvo. A keď zápasíme so životnými ťažkosťami, chce nám dať milosť, pokoj a múdrosť, ktoré potrebujeme na ich vyriešenie. Kresťanský život je o vzťahu lásky. Ježiš nás sám nazval priateľmi (porov. Jn 15, 14 – 15). A my práve skrze toto priateľstvo s ním zakúšame, že on má nielen moc odpustiť nám hriechy, ale aj naplniť nás radosťou a svojím pokojom, a to bez ohľadu na to, čo sa deje okolo nás.

Druhý dar – Láska, ktorá nám dáva schopnosť milovať
Ježišovo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi nám ukazuje, že Boh túži po učeníkoch, ktorí dokážu podať pomocnú ruku druhým. Aj kňaz, aj levita boli zbožní Židia, no predsa obaja obišli raneného muža ležiaceho na kraji cesty. Zľutoval sa nad ním a ošetril ho až Samaritán – človek, ktorý sa zdal najmenej spojený s Božím ľudom (pozri Lk 10, 29 – 37). Jeho viera mu akýmsi spôsobom dala silu preukázať lásku v situácii, v ktorej iní zlyhali.
Kde nájdeme silu milovať ľudí, vrátane tých, ktorých je najťažšie milovať? V prítomnosti láskyplného Boha. Nachádzame ju na svätej omši, pri eucharistickej adorácii a v spoločnosti dobrých priateľov. Týmito a mnohými inými prostriedkami Boh do nás vlieva svoju lásku a obmäkčuje naše srdce vo vzťahu k druhým. Vďaka tomu cítime vo svojom vnútri hnutie podeliť sa s nimi o túto lásku.
Carole bola na dovolenke. Jedného dňa sa skoro ráno vybrala na prechádzku po pláži. Ako sa tak modlila a ďakovala Bohu za tento krásny deň, zbadala obďaleč inú ženu. Nechcela prerušiť svoju modlitbu, no akosi vnímala, že by sa mala tejto žene prihovoriť. Po chvíľke váhania napokon prišla k nej a pozdravila ju. Počas rozhovoru jej táto neznáma žena prezradila, že prišla na pláž sama, pretože chcela premýšľať o jednom rodinnom probléme. Carole jej ponúkla, že sa s ňou za to pomodlí. Ona to prijala a predtým, než sa rozlúčili, povedala: „Teraz už viem, prečo som sem dnes ráno prišla. Vy ste Boží posol, poslaný povzbudiť ma.“
Carole sa zachovala podobne ako Samaritán z podobenstva. Bola otvorená tichému Božiemu hlasu, ktorý od nej žiadal, aby sa prihovorila tejto žene. A vďaka tomu mohol Boh prostredníctvom nej túto – pre ňu neznámu – ženu uistiť, že je s ňou a neopustí ju počas boja, ktorý prežívala.

Tretí dar – bratia a sestry v Kristovi
Ježiš nechcel len, aby sme mali vzťah s ním, ale chcel, aby sme mali živé vzťahy aj medzi sebou. Takéto priateľstvá nám môžu pomôcť rásť a rozvíjať sa vo viere a v ťažkých časoch nás môžu podopierať. Samozrejme, na to, aby človek takéto vzťahy našiel a pestoval, musí vyvinúť isté úsilie. No keď človek takéto vzťahy má, je to pre neho veľká milosť.
Ján bol dobrý manžel a otec; dlhé roky ťažko pracoval, aby sa postaral o svoju manželku i svoje deti. Každú nedeľu chodieval spolu so svojou rodinou na svätú omšu, no akosi si nikdy nenašiel čas spoznať ľudí vo svojej farnosti. Ba aj keď so ženou sedávali každý týždeň v tej istej lavici, nikdy si pri znaku pokoja nevedel spomenúť na mená väčšiny ľudí okolo seba.
To sa však zmenilo, keď ho istý priateľ pozval na raňajky, ktoré každý týždeň organizovalo niekoľko mužov z farnosti. Jack sa rozhodol, že tam zo slušnosti zájde. No z jednorazového návštevníka sa napokon stal pravidelný člen, ktorý toto podujatie vynechal len zriedka. Páčilo sa mu, že títo muži dokážu hovoriť o viere a modlitbe rovnako ako o futbale či výchove svojich detí. Našiel si nových priateľov a začal sa na svätej omši cítiť viac doma, ich na nej často stretal. Vďaka nim začal farnosť vnímať väčšmi ako domov či rodinu než ako organizáciu.
O pár mesiacov neskôr Jánovej manželke diagnostikovali rakovinu. „Bol to ťažký, ale požehnaný čas,“ spomína. Bolo to preňho ťažké, pretože musel so zármutkom hľadieť na to, ako jeho žena bojuje s rakovinou a nakoniec na ňu aj umiera. No bol to aj požehnaný čas, pretože cítil nesmiernu podporu svojich nových priateľov. Jánovi a jeho manželke nosievali jedlo a modlievali sa spolu s ním za Božiu silu a útechu.
„Mal som pocit, akoby mi Boh prejavoval svoju lásku cez týchto mužov,“ povedal. „Veľmi mi chýba moja žena, no necítim sa osamelo. Mám toto spoločenstvo a mám svoju farnosť. Títo muži sa stali mojimi opravdivými bratmi v Kristovi a ich priateľstvo mi pomohlo prekonať zármutok a samotu vierou a nie hnevom. Som vďačný, že nemusím kráčať sám.“
Naša viera je po mnohých stránkach osobná. Boh nás miluje ako jedinečné bytosti. No zároveň svoju vieru prežívame aj v spoločenstve. Všetci sme údmi Cirkvi, Kristovho tela. Všetci sme členmi ľudu, ktorý si Boh vyvolil. Ba čo viac, naše priateľstvo s Kristom nás vovádza do spoločenstva lásky, ktoré existuje v rámci Najsvätejšej Trojice. Práve toto spoločenstvo nám pomáha tešiť sa z hlbokého priateľstva medzi nami.
Pri spätnom uvažovaní nad svojím životom prichádzame na to, že v ňom často zohral kľúčovú úlohu nejaký človek, vďaka ktorému sme začali pestovať hlbší vzťah s Pánom. Možno spôsob, akým ten človek rozprával o Ježišovi a jeho láske, nás podnietil k uvažovaniu nad tým, že na viere je čosi viac, než sme si dovtedy mysleli. Alebo nás tento človek možno pozval na svätú omšu, na modlitbové spoločenstvo alebo na štúdium Biblie. Po tom, čo sme týchto ľudí spoznali, náš život sa začal meniť. Pochopili sme, že môžeme mať s Ježišom dôvernejšie priateľstvo. A možno sme i my sami pomohli pochopiť to zasa ďalším.

Oveľa viac
Boh má toho pre nás pripraveného oveľa viac, než si dokážeme predstaviť. Chce mať s nami vzťah. Chce, aby sme sa o jeho lásku podelili aj s druhými. Ba dáva nám aj bratov a sestry v Kristovi. Ich priateľstvo a príklad v nás môže vzbudiť väčšiu vieru a dôveru v neho. Keď počas tohto krásneho Veľkonočného obdobia uvažujeme nad Ježišovým zmŕtvychvstaním, skúsme prijať všetky tieto dary. Otvorme sa Božiemu životu, ktorý nám Ježiš prišiel dať.

 



 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt