číslo 5,  ročník 20, jún 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Postupné obrátenie
Príbeh pátra Ricka Thomasa a Pánovho ranča
páter Nathan O’Halloran SJ


 

Mesto Juárez je takpovediac mexickým dvojčaťom amerického mesta El Paso v Texase. Nachádzajú sa totiž na opačných stranách hraníc Spojených štátov amerických a Mexika, ba sú tak blízko seba, že pri pohľade na mapu človeku splývajú do jedného mesta. Ak sa človek vydá z El Pasa na sever, po niekoľkých kilometroch narazí na ďalšiu hranicu – hranicu amerického štátu Nové Mexiko. A práve tam pri rieke Rio Grande sa nachádza pomerne neznáma katolícka komunita laických misionárov, ktorí žijú v chudobe a slúžia chudobným. Táto komunita sa volá Pánov ranč a jej poslaním je napĺňať duchovné a materiálne potreby ľudí žijúcich v susedných mestách El Paso a Juárez.
Komunitu Pánov ranč založil v roku 1975 jezuita Rick Thomas. Jeho charizmatická viera, ktorej centrom bolo evanjelium, pritiahla laických misionárov, ktorí sa rozhodli prísť sem žiť. Medzi týchto prvých misionárov patrili aj moji rodičia. Stretli sa pri dojení kráv na Pánovom ranči, vzali sa a na tomto mieste vychovali mňa i mojich súrodencov.
Takýmto spôsobom som aj ja spoznal pátra Ricka – kňaza, ktorý jazdil na koni, nosil čierne členkové tenisky a miloval táborenie. No predovšetkým to bol muž, ktorý žil ako Ježiš a pestoval si veľmi dôverný vzťah s Bohom.

Prosiť Boha o čokoľvek
Páter Rick bol známy tým, že členov komunity a tamojších dobrovoľníkov sa pýtaval: „Čo ti Pán hovorí?“ A nebola to len rečnícka otázka. Sám sa usiloval riadiť Božími vnuknutiami a bol zvedavý, čo hovorí Boh iným. Jeho ďalšie obľúbené slovo bolo: „Flexibilita!“ Smelo tiež Boha prosil o všetko, čo potreboval, zvlášť, keď bol v úzkych.
Raz sa napríklad páter Rick a ďalší laický misionár menom Michael vydali táboriť. V ten deň bolo slnečno a veľmi horúco. Keď autom dorazili do cieľa, Michael pátrovi Rickovi oznámil, že si zabudli vziať ľad do chladiacich nádob. Od najbližšieho obchodu boli veľmi ďaleko, a tak sa páter Rick začal modliť: „Pane, potrebujeme nejaký ľad.“
Asi po hodine zdolali jeden kopec. Keď zišli dole, našli slnkom zaliaty chodník a na ňom plno krúp. Nie množstvo vlhkého a čľapkavého snehu, ale hromadu neporušených guličiek ľadu. Keď to Michael uvidel a uvedomil si, že nikde v okolí nie je žiadny iný sneh alebo ľad, zadivil sa. Páter Rick mu na to len viac-menej sucho povedal: „Nemodlili sme sa vari za ľad?“
Keď som v detstve počúval takéto príbehy, predstavoval som si, že páter Rick sa musel s dôverou v Boha už narodiť. No neskôr som sa dozvedel, že počas svojho života prežil sériu malých „obrátení“, ktoré vždy nasmerovali jeho život k ešte hlbšej dôvere.

Neochotný kňaz
Rick Thomas sa narodil 1. marca 1928 neďaleko mesta Tampa na Floride. Vďaka ťaženiu fosfátov Rickov otec Wayne v priebehu tridsiatych rokov veľmi zbohatol. Rick si tak mohol kúpiť kone. Dostal aj súkromné vzdelanie od jezuitov. Jeho otec Wayne si želal, aby prevzal rodinný podnik. A Rick sa na to aj pripravoval – až kým mu Boh nepovedal, aby sa stal kňazom.
Stalo sa to počas štúdia na strednej škole. Rick len tak sedel pod stromom, keď odrazu vnímal slová: Chcem, aby si sa stal kňazom. Bolo to nečakané povolanie, no vedel, že to nepochádza od neho. Ani Rick, ani jeho rodičia neboli veľmi zbožní. Uvedomil si, že rodičia z toho budú sklamaní, a tak im to hneď nepovedal.
V roku 1945 Rick nasadol na vlak do mesta Grand Coteau v štáte Louisiana a vstúpil k jezuitom. Noviciát sa mu zdal nudný; veľmi nezaujímavé mu pripadalo najmä duchovné čítanie. A tak sa modlil: „Bože, radšej by si mi mal dať viac záujmu o tieto veci, lebo ja ho nemám.“ A Boh ho vypočul. Rick začal v modlitbe a v duchovnom čítaní nachádzať radosť: prvé maličké obrátenie. Neochotnú poslušnosť postupne nahradila otvorenosť.

„Všímať si“ nevidených chudobných
V roku 1949 predstavení poslali Ricka na filozofické štúdiá na jezuitskú univerzitu v južnej Alabame. Tu so svojimi spolubratmi učil katechizmus na uliciach černošskej štvrte. Keďže Rick vyrastal ešte v období segregácie, podvedome mal isté predsudky. Zaskočil ho však rozhovor s jednou „veľmi inteligentnou, zdvorilou a vzdelanou“ mladou ženou zo susedstva. Bolo to ako blesk z jasného neba, vďaka ktorému si odrazu uvedomil, že jeho predsudky boli neopodstatnené.
Rick dostal cenné ponaučenie: na to, aby si človek naozaj všimol ľudí, ktorí žijú inak, musí sa s nimi stretnúť tvárou v tvár. To má moc zmeniť ich srdcia. A tak sa rozhodol navštíviť najchudobnejšie štvrte mesta a vziať tam so sebou aj svojich študentov. A to – najskôr ako učiteľ na strednej škole a neskôr ako kňaz – aj naozaj robil. Celej triede dokonca ukázal, v akom prepychu žijú dostihové kone na rozdiel od sociálne slabších rodín. Čím viac chudoby pritom videl, tým chudobnejšie aj sám žil: to bolo jeho ďalšie malé obrátenie.
Páter Rahm, jeden z Rickových bývalých stredoškolských učiteľov, ktorý bol teraz jeho spolubratom, pracoval v meste El Paso v Mariánskom centre mládeže. Pátra Rahma však mali čoskoro preložiť. Žiadal pritom, aby ho v jeho službe nahradil práve páter Rick. V tomto centre sa vydávali teplé jedlá, prebiehali v ňom kurzy angličtiny a poskytovali sa v ňom rôzne ďalšie služby pre sociálne slabších mladých ľudí. Bolo to prostredie, v ktorom sa páter Rick musel cítiť doma. A tak sa napokon s dovolením svojich predstavených v roku 1965 presunul do El Pasa.
V tejto oblasti však bola obrovská bieda. Raz stretol dvoch chlapcov, ktorí sa snažili uchýliť v kontajneri mládežníckeho centra. Nechceli ísť do sirotinca a prosili ho, aby ich radšej nechal prespať vo svojom aute. Títo úbohí chlapci pre pátra Ricka stelesňovali Ježiša – a Ježiš trpel v tieni kostola i mesta. A tak svojim jezuitským predstaveným napísal ohnivý list: „Rád by som vám odporučil početné a dlhé návštevy slumov vo vašich mestách... Kým sa človek nepozná po mene s viac než jednou rodinou, nezačnú doňho prenikať ich postoje a nezačne chápať ich skutočné potreby.“

Novonájdená sila v Bohu
Páter Rick tvrdo pracoval a cítil napätie. V roku 1969 istému priateľovi povedal, že má pocit, že nedokáže uniesť všetky požiadavky kňazstva. No Boh z neho, našťastie, istú časť tohto bremena sňal už počas toho roku – tentokrát prostredníctvom Katolíckej charizmatickej obnovy.
Na jeseň toho roku išiel pracovne do New Orleansu. Tam sa zúčastnil jedného charizmatického modlitbového stretnutia. Keď prišiel, veľmi ho bolela hlava, a tak sa niektorí ľudia modlili za jeho uzdravenie – a za nové prežitie vyliatia Ducha Svätého. Hlava ho však bolela aj naďalej. Napokon šiel domov a zaspal s presvedčením, že sa nič zvláštne nestalo. No uprostred noci sa zobudil a začal sa spontánne modliť. Bola to taká hlboká skúsenosť, až ho to, ako neskôr priznal, vydesilo. No ešte prekvapujúcejšie bolo však ovocie tejto skúsenosti. Hovorieval: „Nikdy som nebol nejaký lenivý človek, no odvtedy som cítil silu ako nikdy predtým.“
Tento „krst v Duchu Svätom“ vniesol nový život, ba priam revolúciu do kňazského života pátra Ricka i do jeho služby v El Pase. Po niekoľkých rokoch sa rozhodol, že chce urobiť ešte čosi viac. Krátko pred Vianocami s niekoľkými dobrovoľníkmi študoval Ježišovo podobenstvo o usporiadaní hostiny pre chudobných, ktorí sa nemôžu nijako odplatiť (pozri Lk 14, 12 – 14). Uvažovali nad tým, ako by mohli tento Ježišov príkaz naplniť oni. Napokon sa rozhodli, že spolu zanesú na Vianoce štedrú večeru ľuďom, ktorí žijú na juárezskej mestskej skládke a v odpadkoch hľadajú jedlo.
Narýchlo nachystali sendviče so šunkou, pripravili niekoľko mexických jedál ako burrito a tamale a pribalili k tomu aj nejaké ovocie a sladkosti – páter Rick odhadol, že tým nakŕmia asi stovku ľudí – a vydali sa na skládku v Juáreze. Nikto z ľudí, ktorí tam žili, nevedel, že sú Vianoce, a tak im páter Rick povedal, že sa s nimi prišli podeliť s večerou. Začali im rozdávať jedlo, no už čoskoro nastal jeden problém: stále prichádzali ďalší a ďalší ľudia. Dobrovoľníci napočítali v radoch najskôr dvesto a neskôr až tristo ľudí. A oni stále krájali šunku, vydávali tamales a podávali atole – horúci mexický nápoj – a hoci prišlo veľké množstvo ľudí, jedlo sa im neminulo.
Postupne si uvedomili, že sa stal zázrak. Cestou domov do El Pasa niesli toľko zvyškov, že páter Thomas sa rozhodol odniesť ich do dvoch sirotincov. Táto udalosť ho ešte väčšmi presvedčila o moci Ducha Svätého – a začal sa naňho ešte viac spoliehať.
Už zakrátko prišli za pátrom desiatky katolíckych dobrovoľníkov a pripojili sa k jeho práci. Osvojili si životný štýl pátra Thomasa a rozhodli sa spoločne deliť o všetky svoje prostriedky. Tak sa zrodila katolícka komunita Pánov ranč, ktorá jestvuje dodnes.

Pokračovať – v komunite
Komunitný život trvajúci štyri desaťročia sa nezaobišiel bez skúšok a rôznych zápasov medzi jej členmi. V niektorých obdobiach počet dobrovoľníkov rástol a v iných klesal – občas dokonca padol až na jednociferné čísla. Počas jedného takéhoto obdobia na konci osemdesiatych rokov bol páter Thomas taký zničený, že si vzal šesťtýždňové voľno od služby a všetky svoje chyby a bôle srdca predniesol Pánovi.
Počas tohto obdobia rozlišovania pocítil, že Duch vedie Pánov ranč k zmene štruktúry, v ktorej by sa kládol väčší dôraz na laické vodcovstvo. Komunita presunula svoje zamerania z poľnohospodárstva na poskytovanie duchovnej posily návštevníkom. Páter Thomas začal vykonávať duchovné poradenstvo a robil to až do svojej smrti v roku 2006.
Komunita pokračuje v tomto diele dodnes. V rámci svojej služby prevádzkuje výdajňu potravín, zdravotnícke kliniky, škôlku či tréningový futbalový program v Juáreze. Angažuje sa tiež v duchovnej službe vo väzniciach, pri vyučovaní katechizmu a v rôznych pro-life aktivitách. A každý týždeň vedie v duchu katolíckej charizmatickej obnovy modlitbu v El Pase.

Postupné obrátenie – obrátenie po stupňoch
Štúdium života pátra Ricka Thomasa a jeho štedrosti voči chudobným mi ukázalo dôležitosť prežívania mnohých malých obrátení. Väčšina z nás sa neobráti naraz o 180 stupňov. Boh nám však pomáha obrátiť sa raz za čas o pár stupňov. Takto to pokračuje až do chvíle našej smrti, keď je naša cesta obrátenia zavŕšená. Kiež je každý z nás – podobne ako páter Thomas – neustále otvorený takýmto obráteniam v réžii Ducha Svätého.

 



 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt