číslo 5,  ročník 20, jún 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Pieseň k Matke ustavičnej pomoci
Viktor Mišuth CSsR


 

Dňa 27. júna v liturgickom kalendári slávime spomienku Matky ustavičnej pomoci. Redemptoristi ju na celom svete slávia ako sviatok. Tento sviatok bol ustanovený v roku 1876, čím bola potvrdená rýchlo sa šíriaca úcta k ikone Matky ustavičnej pomoci po tom, čo ju pápež Pius IX. zveril redemptoristom so slovami: „Urobte ju známou po celom svete.“
Pre celé generácie ctiteľov Matky ustavičnej pomoci na Slovensku je úcta k nej úzko spojená so známou mariánskou piesňou K nebesiam dnes zaleť pieseň. Môžeme smelo povedať, že snáď u nás nenájdeme mariánskeho ctiteľa, ktorý by sa s ňou nestretol.
Príbeh obľúbenej piesne sa začal uprostred prvej svetovej vojny v roku 1916, na 50. výročie prenesenia obrazu Matky ustavičnej pomoci do Kostola svätého Alfonza v Ríme. Vtedy provinciál pražskej provincie redemptoristov páter Augustín Benda CSsR (1869 – 1946) požiadal pátra Josefa Miklíka CSsR (1886 – 1947), uznávaného biblistu v Čechách aj vo svete, aby na počesť Matky ustavičnej pomoci zložil pieseň. Učenému profesorovi, pôsobiacemu v teologickom učilišti redemptoristov v Obořišti (okres Příbram), sa podarilo zložiť niečo naozaj ľudové a dogmaticky presné.
Nápev k piesni s názvom K nebesům dnes zaleť písní skomponoval Vladimír Juráš (1872 – 1950), učiteľ a organista pôsobiaci v Slavětíne, nachádzajúcom sa blízko Červenky (okres Olomouc), kde mali redemptoristi kláštor. Pieseň s jeho nápevom zaznela prvý raz počas tridua k Matke ustavičnej pomoci v Červenke začiatkom septembra 1916. Ide o nápaditú a ľahko zapamätateľnú durovú melódiu, ktorú si ľudia rýchlo obľúbili. Pieseň mala deväť slôh, v súčasnosti ich má už len sedem a v Čechách je stále hranou spievanou piesňou pri všetkých významnejších púťach, cirkevných slávnostiach a pri pohreboch.
K neobyčajnému rozšíreniu piesne poslúžilo aj to, že pri vytlačení textu červenský kláštor nedal poznámku o autorských právach. Tak si mohol každý kníhtlačiar tlačiť text aj bez dovolenia z kláštora v Červenke.
Zakrátko po vzniku piesne ju českí redemptoristi rozšírili aj na Slovensko. Súhlas na vytlačenie prvého slovenského prekladu dal spišský biskup Ján Vojtaššák (1877 – 1965) vo februári 1924. Už v tom istom roku sa pri slávnostiach na sviatok Matky ustavičnej pomoci spievala v kostoloch, ktoré spravovali redemptoristi. Podobne ako český originál, aj slovenský preklad textu mal deväť slôh a spočiatku bol vytlačený len na samostatnej kartičke. V roku 1925 bola pieseň k Matke ustavičnej pomoci zaradená do misionárskej knižky Boh a duša. „Missionárska knižka“ alebo sústavný návod k nábožnému životu, vydanej redemptoristami.
Prvý slovenský preklad piesne bol silne ovplyvnený bohemizmami. V tom období sa spisovná slovenčina dotvárala podľa vzoru a pod vplyvom vyspelejšej češtiny, ktorá bola vo všetkých funkciách už etablovaná. Po roku 1931, keď Matica slovenská vydala prvé Pravidlá slovenského pravopisu, zvýšil sa záujem o dobrú slovenčinu. Prejavilo sa to aj v jazykovej úprave piesne K nebesiam dnes zaleť pieseň. Upravený text vyšiel v prvom vydaní brožúrky Matka ustavičnej pomoci v roku 1939, v edícii Životom, vydávanej redemptoristami. Zodpovedným redaktorom edície Životom bol vtedy kňaz banskobystrickej diecézy Kamil Mečiar (1912 – 2002). Pri zostavení modlitbovej brožúrky Matka ustavičnej pomoci. Novény a modlitby, ktorú v roku 1991 vydali pátri Ľudovít Michalovič (1912 – 1993) a Michal Zamkovský, čerpali materiál tiež z pôvodnej brožúrky, vydanej v edícii Životom. V modlitbovej brožúrke zostavovatelia z pôvodných deviatich slôh ponechali len prvé štyri.
Pieseň k Matke ustavičnej pomoci sa dostala aj do slovenského kancionála – Jednotného katolíckeho spevníka (JKS). Bolo to v roku 1951, keď do vydávania JKS zasiahlo Povereníctvo informácií a osvety a nariadilo niektoré zmeny (cenzúru). V JKS sa tak pod tlakom Povereníctva nahradili viaceré piesne. Medzi nimi bola tiež pieseň č. 522 V srdci Ríma, ktorá musela byť nahradená piesňou K nebesiam dnes zaleť pieseň. Tak sa paradoxne na nátlak štátnych úradov pieseň k Matke ustavičnej pomoci dostala do JKS. Asi sa im zdala menej nebezpečná ako pieseň V srdci Ríma. Keď sa po roku 1989 vrátili do JKS všetky pôvodné piesne, pieseň k Matke ustavičnej pomoci zostala v kancionáli ako nezaradená.
Autor piesne Josef Miklík bol po celý život veľkým ctiteľom Panny Márie zvlášť pod titulom „Matka ustavičnej pomoci“. Jeho životný príbeh sa nemohol skončiť ináč ako v prítomnosti tej, ktorú si tak veľmi ctil a ktorej venoval krásnu pieseň. V predvečer sviatku Všetkých svätých sa prišiel zotaviť na Svatú Horu. Dňa 9. novembra 1947 sa rozhodol, že pre srdcové ťažkosti odíde do Obořišťa, aby sa tam liečil. Keď vychádzal z kláštora, zrútil sa do náruče sprevádzajúceho spolubrata. Nepomohla ani rýchla lekárska pomoc. Vtedy si všetci v kláštore na Svatej Hore uvedomili, že poslednú svätú omšu páter Miklík slúžil pri oltári Matky ustavičnej pomoci a že bazilikou znela pieseň K nebesům dnes zaleť písní. Panna Mária zvláštnym spôsobom odmeňuje svojich ctiteľov.

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt