číslo 6,  ročník 20, júl-august 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Zmluva lásky
Boh túži mať svoj ľud


 

Kedy ste boli naposledy na svadbe? Nie je vari povzbudivé vidieť muža a ženu stáť pred Bohom a spájať sa navzájom slávnostným a celoživotným sľubom lásky a úcty? Cirkev si váži manželstvo tak, že túto sviatosť nazýva „zmluvou“ – posvätným putom, ktoré nemožno zlomiť.
No deň svadby je pre manželský pár len začiatkom. Postupom rokov sa ich manželská zmluva bude meniť. Ich životy sa budú čoraz viac vzájomne preplietať, budú sa učiť navzájom sa milovať a slúžiť si v dobrých aj v zlých časoch.
Tento obraz manželstva krásne vykresľuje zmluvu, ktorú Boh uzavrel s nami všetkými – zmluvu, ktorú uzavrel aj s tebou. Boh sa s nami zaviazal posvätným a nerozlučným putom, ktoré nás má zvnútra meniť. Tento mesiac chceme túto zmluvu hlbšie preskúmať. Chceme preskúmať, ako sa Boh – neodvolateľne a bezpodmienečne – s nami zviazal. A chceme si tiež klásť otázku, ako sa môže náš život zmeniť – život nás jednotlivcov i život Cirkvi –, keď sa pevne rozhodneme žiť podľa tejto Božej zmluvy.

Čo je zmluva?
Zmluvy zohrávali dôležitú úlohu v dejinách Božieho ľudu už oddávna. Na Blízkom východe sa zmluvy v staroveku používali na vyjasnenie podmienok dohôd medzi dvoma rodinnými klanmi – či už danou zmluvou vytvárali spojenectvo, alebo sa snažili vyriešiť situáciu, ktorá by sa inak skončila násilím. V Knihe Genezis napríklad gerarský kráľ Abimelech prichádza za Abrahámom a hovorí mu: „,Boh je s tebou vo všetkom, čo robíš. Preto mi teraz a na tomto mieste pred Bohom prisahaj...‘ A obaja uzavreli zmluvu“ (Gn 21, 22 – 23. 27).
Mnohokrát slabší národ prišiel za mocnejším národom s návrhom na vytvorenie zmluvy, ktorá by bola prospešná pre obe strany. Silnejší národ prisľúbil chrániť slabší národ a obchodovať s ním. Slabší národ zasa prisľúbil, že sa nebude spolčovať s nepriateľmi silnejšej krajiny.
No bez ohľadu na to, akí slabí či silní boli účastníci týchto zmlúv alebo o aké dôležité veci pri týchto zmluvách išlo, jedna vec zostávala vždy rovnaká: zmluva bola posvätná a zaväzujúca. Obe stránky boli zaviazané dodržať svoju zmluvu. Inak ich čakali prísne následky – tak zo strany ich bohov, ako aj zo strany poškodenej stránky.

Hojne požehnaný Abrahám
Keď nadišiel správny čas a Boh začal svoj ľud priťahovať opäť k sebe, vyjadroval mu svoju lásku a oddanosť prostredníctvom toho, čo vtedajší ľudia dobre poznali: prostredníctvom zmluvného obradu. Po tom, čo sa Boh zjavil Abrahámovi, povedal mu: „Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou“ (Gn 17, 2). Od tej chvíle bolo jasné, že Boh chce mať s Abrahámom a jeho potomstvom blízky vzťah.
V tejto zmluve sa Boh zaviazal, že bude Abraháma hojne požehnávať. Sľúbil, že jemu a jeho potomkom daruje krajinu Kanaán: „A uzavriem zmluvu medzi mnou a tebou i medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach, zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím i tvojho potomstva po tebe“ (Gn 17, 7). Abrahám a jeho rodina zasa mali súhlasiť s tým, že budú kráčať po Božích cestách a túto zmluvu zachovávať.
No hoci sa táto Božia zmluva v mnohom podobala na iné ľudské zmluvy, v jednej kľúčovej veci bola iná: Božia zmluva s Abrahámom bola úkonom čistej milosti. Boh sa sám rozhodol skloniť z neba, zjaviť sa a uzavrieť zmluvu s týmto bezdetným nomádom. Jediné, čo musel Abrahám urobiť, bolo uveriť v Božie prisľúbenia a zaviazať sa, že bude kráčať po Božích cestách.
Boh sľúbil Abrahámovi, že ak to urobí, požehná ho viac, než si dokáže predstaviť. Jeho potomkov malo byť toľko ako hviezd na nebi. Mal sa z nich stať celý národ, jeden konkrétny ľud, ktorý sa stane požehnaním pre celý svet. Vďaka svojej zmluve s Bohom sa Abrahámovi potomkovia mali stať kanálom Božej milosti, vernosti a ochrany pre každého, kto sa obráti k Bohu.

Zmluva s Izraelom
Abrahám však stál len na začiatku. V celých dejinách Izraela Boh preukazoval svoju lásku čoraz jasnejšie tým, že svoju zmluvu robil čoraz veľkorysejšou a univerzálnejšou. Keď jeho ľud znášal kruté otroctvo v Egypte, Boh zasiahol a zachránil ho. Prostredníctvom Mojžiša ich previedol cez Červené more a vyviedol ich na púšť. Tam na vrchu Sinaj uzavrel s nimi zmluvu, ktorá bola širšia i hlbšia ako zmluva, ktorú uzavrel s Abrahámom.
Táto zmluva bola širšia, pretože bola míľnikom, označujúcim vznik Izraela ako národa. Tento ľud už nebol len Abrahámovým potomstvom. Od tejto chvíle boli Izraeliti zvláštnym Božím „vlastníctvom medzi všetkými národmi... kráľovstvom kňazov a svätým národom“ (Ex 19, 5 – 6).
Hlbšia bola táto zmluva preto, lebo ňou dal Boh jasne najavo, že od svojho ľudu očakáva určité správanie. Dal im Desatoro, aby tak spoločne v prvom rade a predovšetkým uctievali Boha a navzájom sa milovali ako bratia a sestry. Dal im nový spôsob bohoslužby sústredený okolo archy zmluvy, aby tak mohli hlbšie a dôvernejšie zakúšať jeho prítomnosť. A naučil ich, ako majú žiť, aby mohli zostať celkom zasvätení jemu a neustále odzrkadľovať jeho dobrotu vo svojich vzťahoch s blížnymi.

Prisľúbenie Novej zmluvy
Čas plynul a izraelský národ rástol a prosperoval. No Božie zámery s Izraelom sa nenapĺňali vždy jednoducho. Aj v živote Izraelitov – podobne ako v tom našom – boli obdobia poslušnosti a požehnania i obdobia slabosti a hriechu. Po tom, čo sa usadili v zasľúbenej zemi a zvykli si na nový život, začali sa pomaly vzďaľovať od napĺňania svojho svätého a privilegovaného povolania. To, ako ich Boh hlboko miloval, a všetky činy, ktorými ich zachránil a aj neskôr ochraňoval, brali ako samozrejmosť. Inými slovami, zabudli na jeho zmluvu.
Namiesto toho, aby sa klaňali jedinému pravému Bohu, začali uctievať falošných bohov susedných národov, najmä Kanaánčanov a Filištíncov. Toto uctievanie falošných bohov ich zákonite viedlo ku konaniu všakovakých hriechov a nespravodlivých skutkov, aké páchali aj títo bohovia. Začali si väčšmi vážiť bohatstvo a moc než lásku a milosrdenstvo. Bohatí začali využívať chudobných. Podvody, smilstvá a iné hriechy začali medzi nimi vyvolávať nepriateľstvá a rozdelenie. Srdcia mnohých ľudí už neboli upriamené na Boha a to sa začalo prejavovať aj navonok.
Tým, že sa Izraeliti prestali riadiť svojou zmluvou s Bohom, stratili jeho ochranu – podobne ako deti, ktoré neberú do úvahy múdre rady svojich rodičov a robia veci, pri ktorých zbytočne riskujú. Izrael napokon porazili mocnejšie susedné národy. Ľud bol otrasený. Mnohí boli poslaní do vyhnanstva, kde ronili horké slzy a zmätení premýšľali nad svojím osudom. Čo sa to stalo? Vari neuzavrel s nami Boh zmluvu, v ktorej sľúbil, že nás bude chrániť? Postupne si uvedomili, že to zapríčinil ich hriech. Prežívali následky nedodržiavania svojej zmluvy s Bohom.
No Boh svoj ľud nikdy neopustil. Mal s ním zmluvu a bol odhodlaný dodržať ju. Chcel, aby bol jeho zvláštnym vlastníctvom a aby sa stal svetlom národov. A tak skrze proroka Jeremiáša prisľúbil, že ich znova zhromaždí a uzavrie s nimi novú a lepšiu zmluvu:

„Takáto bude zmluva, ktorú po tých dňoch uzavriem s domom Izraela, hovorí Pán: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. Nik nebude poúčať svojho blížneho ani brat brata slovami: ‚Poznaj Pána!‘, lebo ma budú poznať všetci, malí i veľkí, hovorí Pán. Odpustím im ich neprávosť a na ich hriech si už nespomeniem“ (Jer 31, 33 – 34).

A skrze Ezechiela im to prisľúbil ešte raz:

„Dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha. Odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa. Vložím do vás svojho ducha a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich príkazov, že budete zachovávať a plniť moje výroky. Budete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom, budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom“ (Ez 36, 26 – 28).

Boh je vždy verný
Bez ohľadu na to, koľkoráz boli Izraeliti neverní, Boh im zostával vždy verný. Nikdy to s nimi nevzdal! A zostal im oddane verný aj napriek tomu, že od začiatku vedel, že nikdy nedokážu dodržať túto zmluvu vlastnými silami. Ukázal im, že prvá zmluva s Izraelom viedla k novej zmluve. Na obzore sa črtalo čosi nové a úžasné; to čosi sa naplnilo v Ježišovi. Ale to je už iný príbeh: príbeh o milosrdenstve, veľkorysosti, uzdravení, spravodlivosti, no predovšetkým o vernej Božej láske. V našom ďalšom článku sa pozrieme na to, ako ďaleko táto zmluvná Božia láska zašla: na to, ako Boh pre túto lásku poslal na svet svojho jediného Syna.

 



 

 

 

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

Adam Szustak OP

ešte5minút

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2020

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt