číslo 7,  ročník 20, september 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Blahoslavení tí, čo šíria pokoj
Môžeš priniesť zmenu


 

„Blahoslavení chudobní v duchu,“ prečítal si raz Damián počas tichého rozjímania v Božej prítomnosti. „Pane Ježišu,“ modlil sa, „ty poznáš moje srdce. Ty vieš, že sa snažím prichádzať k tebe s prázdnymi rukami, aby si ich ty mohol naplniť. Pomôž mi viac sa ti podobať!“
O kúsok ďalej čítal: „Blahoslavení milosrdní.“ „Pane Ježišu,“ modlil sa, „ďakujem ti za tvoje milosrdenstvo, ktoré ma učí odpúšťať druhým a byť k nim zhovievavý. Pomôž mi odstrániť zo srdca všetku horkosť, ktorú si v ňom prechovávam, a nauč ma zaobchádzať s druhými s tvojou trpezlivosťou a láskou.“
No keď Damián prišiel k veršu: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj,“ zastavil sa. „Pane, ty vieš, že medzi mojimi kolegami vládne napätie a nevraživosť. Neprekáža mi, keď ma žiadaš, aby som skúmal svoje srdce, no teraz ma žiadaš, aby som vstúpil tam, kde vidím rozdelenie, a usiloval sa tam priniesť uzdravenie. Žiadaš ma, aby som vniesol pokoj tam, kde je hnev, zlosť a rivalita. Ako by som mohol dokázať niečo také?“
Damiánove modlitby nám ukazujú, aké môžu byť blahoslavenstvá niekedy náročné. Keď počúvame, že sme povolaní byť chudobní v duchu alebo milosrdní, môžeme sa pritom zamerať len na svoje vnútorné myšlienky. No pri povolaní stať sa šíriteľmi pokoja sa nemôžeme sústreďovať len na svoje vnútro. Musíme niečo urobiť! Vlastne to, čo máme po slovensky preložené ako „šíriť pokoj“, v gréčtine doslova znamená, že máme byť „tvorcami pokoja“, eirenopoioi. Máme teda pokoj tvoriť, uskutočňovať ho. Ježiš nás teda žiada, aby sme boli tvorcami pokoja, ľuďmi, ktorí každý deň pokoj „tvoria“.
Pri uvažovaní nad týmto blahoslavenstvom pochopíme, že ak budeme tvorcami pokoja, budeme vnášať pokoj do každodenných napätých situácií v našom živote i v našich vzťahoch. Pochopíme tiež, že tvorcovia pokoja sú obrazom samého Boha Otca; sú, ako povedal Ježiš, „Božími synmi“.

Ježiš, Tvorca pokoja
Ježiš bol celý svoj pozemský život tvorcom pokoja. Áno, najdôležitejší pokoj, ktorý nastolil, bol ten, ktorý priniesol obnovením nášho vzťahu s nebeským Otcom. Ako píše svätý Pavol: „Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici“ (Rim 5, 8). Ježiš nás prišiel zmieriť s Bohom, aby sme s ním opäť mohli mať vzťah – vzťah naplnený láskou, nie nepriateľstvom.
No Ježiš nepriniesol pokoj len svojou smrťou na kríži. Deň čo deň učil svojich učeníkov, ako sa majú stávať tvorcami pokoja. To ilustruje najmä jeden príbeh z evanjelia.
Raz prišli za Ježišom Jakub a Ján s odvážnou požiadavkou: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici“ (Mk 10, 37). Keď sa o tom dopočuli ostatní učeníci, namrzeli sa na nich. Už dosť zlej krvi robilo to, že títo dvaja učeníci boli považovaní za akýchsi Ježišových obľúbencov. A teraz sa usilovali získať ešte väčšie uznanie, postúpiť ešte vyššie a ostatných nechať ďaleko za sebou!
Ježiš však namiesto toho, aby Jakuba a Jána tvrdo pokarhal a riskoval tak vznik svárov medzi apoštolmi, ukázal im spôsob, akým majú rúcať všetky rozdelenia: „Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých“ (Mk 10, 43 – 44). Slúžte si navzájom. Robte si navzájom dobré skutky. Buďte voči sebe navzájom štedrí. Rivalita a rozdelenie nedokáže obstáť pod náporom skutkov lásky. Pokoriť sa a slúžiť si navzájom – to je najlepšia cesta k pokoju a zmiereniu.

Ohrozenie pokoja na samom začiatku
Už od samého začiatku Cirkev stále potrebuje tvorcov pokoja. Rozdelenia neprestajne ohrozujú jednotu a lásku veriacich. Takéto rozdelenie vidíme aj medzi pohanmi a Židmi. Práve na to totiž najviac narážali prví apoštoli.
Celé stáročia bol židovský ľud oddelený od ostatných národov a náboženstiev. Boh povolal Izraelitov k svätosti, povolal ich oddeliť sa od pohanov, ktorých potom vnímali ako nečistých hriešnikov. Boh im dal Zákon a povolal ich k životu, ktorý mu bol oveľa milší, než život pohanov žijúcich okolo nich.
No potom sa stalo čosi nečakané: keď apoštol Peter kázal evanjelium rímskemu vojakovi Kornéliovi a jeho rodine, Duch Svätý zostúpil aj na týchto nežidov a oni začali chváliť Boha a hovoriť v jazykoch (Sk 10, 1 – 48). Keď to Peter videl, pochopil: „Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?“ (Sk 10, 47). A tak boli pokrstení prví pohania.
Tento Petrov krok vyvolal napätie trvajúce desiatky rokov. Ako môžu byť prijímaní do Cirkvi pohania, ktorí nepatria do vyvoleného Božieho ľudu? Nemalo by sa od nich žiadať aspoň to, aby sa dali obrezať a aby sa riadili zákonmi a tradíciami, ktoré dodržiavajú ich židovskí bratia?

Pavol, tvorca pokoja
Tento problém ohrozoval celú Cirkev, no nikde nevidíme toto nepriateľstvo a rozdelenie tak jasne, ako v rámci účinkovania svätého Pavla. Ten po svojom obrátení vytrvalo putoval po mestách a prinášal Židom aj pohanom vieru v Krista. Zakladal cirkvi, do ktorých patrili ľudia z rôzneho prostredia: boli tam Židia aj Gréci, otroci aj slobodní, bohatí aj chudobní. A na každom mieste musel týmto novým veriacim pomáhať prekonávať ich rozdiely a žiť v Kristovom pokoji.
Žiť a udržiavať takúto radikálnu jednotu nebolo ľahké. Hlboké rozdiely boli najmä medzi Židmi a pohanmi. Pavol im preto musel pripomínať, že sú v Kristovi jedno. Rimanom povedal: „Lebo niet rozdielu: veď všetci... sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi“ (Rim 3, 22 – 24). Galaťanom zasa napísal: „Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Ježišovi Kristovi“ (Gal 3, 28). A Efezanom napísal, že Ježiš je „náš pokoj“ a že on „z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo“ (Ef 2, 14).
Svätého Pavla málokedy vnímame ako tvorcu pokoja. Odvážny apoštol? Áno. Geniálny teológ? Určite. Priamy a úprimný muž? Bezpochyby. No Pavol svoj život strávil aj spájaním ľudí. I teraz si ho môžeš predstaviť, ako volá: „Pozrite sa na Ježiša! Nech jeho kríž usmrtí všetko vaše vzájomné súperenie! Nech jeho pokora obmäkčí vaše srdcia, aby ste si mohli navzájom odpustiť! Nech vás jeho pokoj učí, ako sa máte navzájom milovať a ako nažívať v pokoji!“ Samozrejme, že Pavol bol tvorcom pokoja!

Tvorenie pokoja
Ako teda môžeme byť tvorcami pokoja my, deti nášho nebeského Otca? Prvá a najdôležitejšia vec, ktorú môžeme urobiť, je mať pokoj vo svojom srdci. Ak nemáme pokoj vo svojom vnútri, nedokážeme ho ani prinášať do svojho prostredia. Pokoj pramení z nášho vzťahu s Ježišom. Ak ťa teda čosi ťaží – či už pocit viny z neoľutovaného hriechu, neodpustenie, hnev, horkosť alebo starosti, prines to Pánovi. Popros ho, aby ti pomohol urobiť všetko pre to, aby si opäť nadobudol pokoj, aj keď niektoré situácie nemáš pevne vo svojich rukách.
Ďalej sa môžeme usilovať vytvárať atmosféru pokoja v našich rodinách, na pracoviskách či v našich farnostiach. Tú môžeme utvárať svojimi slovami a skutkami. Jedným zo spôsobov je mať srdce otvorené službe. Spomeňme si na Ježišove slová, ktoré povedal pri Poslednej večeri po tom, čo učeníkom umyl nohy: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 15). Vyhľadávaj príležitosti na službu a tvoj príklad pritiahne aj ďalších. V ľuďoch okolo teba zažneš iskru veľkodušnosti, láskavosti a túžby po jednote.
Ešte dôležitejšie sú slová, ktoré hovoríš – a slová, ktoré sa rozhodneš nepovedať. Jakub považoval našu reč za takú dôležitú, že napísal: „Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo“ (Jak 3, 2). A Pavol Solúnčanom napísal: „Navzájom sa potešujte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte“ (1 Sol 5, 11). Povzbudenie je mocný nástroj, ktorý dokáže vniesť pokoj tam, kde vládne podráždenosť alebo hundranie. Povzbudenie buduje ľudí, dodáva im dôveru a robí ich ochotnejšími spolupracovať. Povzbudenie má rád každý!
V strážení svojho jazyka sa musíme cvičiť, zvlášť pri komunikácii s našimi najbližšími. No oplatí sa to. Zvykni si predtým, ako prehovoríš, položiť otázku: „Sú slová, ktoré idem povedať, nástrojmi pokoja? Alebo druhých zrania? Či dokonca zničia?“ Pri večernom spytovaní svedomia potom uvažuj nad svojimi slovami a skutkami.

Môžeš priniesť zmenu
Všetky skutky, ktoré vykonáš, a slová, ktoré vyslovíš, aby si vytváral pokoj, skutočne môžu rozptýliť napätie a pomôcť vyriešiť konflikt. Môžu sa stať akoby upokojujúcim balzamom na tvoje vzťahy. A ak aj nemôžeš vniesť úplný pokoj do svojho prostredia alebo do nejako obzvlášť narušeného vzťahu, predsa môžeš priniesť zmenu. Svätý Pavol napísal: „Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi“ (Rim 12, 18). My môžeme robiť len to, čo „závisí od nás“. To však vôbec nie je málo. Snaž sa teda zo všetkých síl a zvyšok nechaj na Boha.
Tento mesiac sa pýtaj: „Kde by som mohol byť tvorcom pokoja? Kam by som mohol vniesť pokoj? Do svojej rodiny, práce, obce, farnosti?“ Pouvažuj nad svojimi slovami a skutkami, pýtaj sa seba, či prinášaš pokoj, alebo spôsobuješ rozdelenie. Spýtaj sa Pána, kde by si mohol formovať druhých svojím postojom lásky a služby. Keď to urobíš, budeš nazvaný Božím synom – pretože budeš napodobňovať Ježiša, jednorodeného Božieho Syna, ktorý prišiel „upriamiť naše kroky na cestu pokoja“ (porov. Lk 1, 79).

 



 

 

 

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

Adam Szustak OP

ešte5minút

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2020

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt