číslo 8,  ročník 20, október 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Žíznim
Objavovanie hlbšieho spojenia v modlitbe


 

Lisa a Jason čakali, že po narodení Amandy, ich prvej dcéry, pôjdu domov z pôrodnice naradostení. No jedna zo sestier im pri odchode povedala nepríjemnú správu: „Amandin sluch nie je na novorodeniatko dostatočne vyvinutý. Nemusí to nutne znamenať, že bude mať nejaké problémy so sluchom, no bude dobre, ak s ňou zájdete k vášmu pediatrovi.“ To bol prvý z mnohých náročných rozhovorov s lekármi a sestrami, ktoré neskôr absolvovali.
Amanda mala naozaj problémy so sluchom. Nevystrašila sa pri hlasných zvukoch ani sa neobracala k ich zdroju. Usmievala sa, keď videla tváre svojich rodičov, no neotočila sa na nich, keď sa jej prihovárali spoza nej. Lisu a Jasona to deptalo a snažili sa svojej dcére všemožne pomôcť. Absolvovali mnohé lekárske prehliadky, vyšetrenia a kontroly. Napokon sa rozhodli dať Amande načúvacie prístroje.
Keď ich lekár malej Amande vkladal do uší, sedelo toto malé dievčatko na kolenách svojej mamy.
„Amanda, Amanda,“ volala Lisa na svoju dcéru zozadu.
„Amanda, kde je mama?“ opýtal sa Jason. Žiadna reakcia.
„Amanda, tu som,“ povedala Lisa potláčajúc slzy. Ticho.
Odrazu sa Amandin výraz zmenil a obrátila sa k svojej mame.
„Amanda, tu som!“ Na Amandinej tvári sa objavil úsmev a celým svojím telíčkom poskočila od radosti.
„Amanda!“ zvolal Jason. Dievčatko sa obrátilo k svojmu otcovi s otvorenými ústami. Jej rodičom vtedy tak odľahlo, že začali zároveň plakať aj sa smiať. Dieťa počulo ich hlas! Aj sama Amanda sa chichúňala a radostne sa vrtela.
Takúto radosť môžeme prežívať aj my, keď sa v modlitbe priblížime k Bohu.

Stretnutie s Bohom
Existuje množstvo spôsobov, akými sa dá modliť. Máme tradičné modlitby, ktoré sme sa naučili už v detstve. Poznáme aj naliehavé prosby, ktoré prednášame Bohu. A sú aj liturgické modlitby, najmä vo svätej omši. No hoci sú tieto modlitby rozdielne, majú spoločný cieľ: stretnutie s Bohom.
Svätá Terézia z Lisieux, karmelitánka žijúca v 19. storočí, opísala modlitbu takto: „Pre mňa je modlitba pozdvihnutie srdca, jednoduchý pohľad k nebu, výkrik vďačnosti a lásky.“ Veľmi to pripomína to, čo prežívala Amanda, keď prvý raz počula hlas svojich rodičov. A toto prežívame, keď sa naše srdce spojí s naším nebeským Otcom: so samým Bohom.
Tento mesiac chceme preskúmať, ako môžeme pri modlitbe hlbšie prežívať Božiu prítomnosť. Chceme si klásť otázku, ako môžeme Boha stretnúť tak, ako ho stretla svätá Terézia z Lisieux, ako môžeme počuť jeho hlas tak, ako počula Amanda hlas svojich rodičov, a ako môžeme na tento hlas odpovedať tak, aby nám to zmenilo život.

Žíznime po Bohu
Písmo hovorí, že Boh nás stvoril na svoj obraz a podobu (pozri Gn 1, 26 – 27). Učí nás, že Stvoriteľ do nás vštepil túžbu a potrebu hľadať a nájsť ho. To znamená, že kdesi hlboko vo svojom srdci túžime po spojení s Bohom. Ešte aj v hriechu „človek… zostáva ,na obraz‘ svojho Stvoriteľa. Zachováva si túžbu po tom, ktorý ho volá k jestvovaniu“ (KKC 2566). Alebo, ako hovorí Kniha Kazateľ, Boh do nášho srdca vložil „tušenie večnosti“ (3, 11), vďaka ktorému všetci cítime, že patríme večnému Bohu a naše miesto je vo večnosti.
No napriek tomu, že všetci túžime po Bohu, nie všetci chápeme, že prahneme práve po ňom. Často sa snažíme uhasiť smäd po večnom Bohu prchavými vecami. Rozkoš a moc, sláva a majetok – hoci nás to všetko môže priťahovať, nič z toho nám neprinesie trvalú radosť, ale len dočasné potešenie.
A hoci nám istú útechu môžu priniesť dobré veci, ktoré nás priťahujú – vzdelanie, pracovné úspechy či šťastie v manželstve a rodine –, predsa nás ani tieto veci nedokážu uspokojiť. Túžime po čomsi viac. Preto svätý Augustín povedal, že sme boli stvorení pre Boha a naše srdce je nespokojné, kým nespočinie v ňom.

Boh žízni po nás
No nežíznime len my sami. Aj sám Boh žízni po nás! Vždy sa túžil s nami stretnúť. Žalm 139 hovorí, že on vie, či sedíme a či stojíme, že sú mu známe všetky naše cesty, a či kráčame alebo odpočívame, on nás sleduje. Neustále nad nami bdie a ponúka nám svoje vedenie, vďaka ktorému môžeme nájsť cestu k nemu (pozri Ž 139, 2 – 3. 10).
Od chvíle, keď naši prví rodičia upadli do hriechu, až podnes Boh na každého z nás volá: „Kde si?“ (Gn 3, 9). „Obráť sa ku mne celým svojím srdcom“ (porov. Joel 2, 12). Katechizmus hovorí: „Či už človek zabudne na svojho Stvoriteľa, alebo sa skrýva ďaleko od jeho tváre, či sa už ženie za svojimi idolmi, alebo obviňuje božstvo, že ho opustilo, živý a pravý Boh neúnavne volá každého človeka k tajomnému stretnutiu v modlitbe“ (KKC 2567).
Ježiš na kríži najjasnejšie zjavil to, ako po nás túži. Svojím zvolaním: „Žíznim“ (Jn 19, 28) nám chcel povedať, ako veľmi túži po tom, aby sme sa s ním spojili. Taktiež nám zároveň ukazuje, ako ďaleko je ochotný zájsť, aby nás priviedol späť k sebe. I dnes, dvetisíc rokov po tom, čo vyslovil tieto slová, Ježiš stále žízni po našej láske. Nikdy neprestal túžiť po tom, aby nás zhromaždil vo svojom náručí plnom milosrdenstva a lásky. Ježiš prahne po tebe.

Živá voda pre žízniace duše
Pamätáš si na rozprávanie o Ježišovom rozhovore so „ženou pri studni“ (pozri Jn 4, 4 – 42)? Ježiš odpočíval pri studni neďaleko mesta Sychar. Nejaká žena si vtedy prišla k studni nabrať vodu. Keď ju Ježiš videl, povedal jej: „Daj sa mi napiť“ (Jn 4, 7). V týchto slovách sa však ukrýva viac než prosba o pohár vody v horúčosti dňa. Svätý Augustín hovorí: „Ale ten, ktorý si pýtal piť, žíznil po ženinej viere.“ Svätá Terézia k tomu zasa hovorí: „Keď Ježiš povedal: ,Daj sa mi napiť,‘ hľadal ako Stvoriteľ sveta lásku svojho úbohého stvorenia. Žíznil po láske.“
Z rozhovoru sa dozvedáme, že Ježiš vedel o minulosti tejto ženy. Vedel, že bola päťkrát vydatá a že teraz žije s mužom, ktorý nie je jej manžel. Vedel, že prichádza k studni počas najhorúcejšej chvíle dňa preto, aby sa vyhla pohoršeným pohľadom ľudí. No Ježiš sa nenechal odradiť ani jej minulými hriechmi, ani jej súčasnou situáciou. „Keby si poznala Boží dar,“ povedal jej, „a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ,Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu“ (Jn 4, 10). Jeho slová vyplavili na povrch smäd, ktorý sa táto žena snažila uhasiť inými „láskami“ svojho života.
Ježiš potom túto ženu vyviedol z hanby a izolácie a priviedol ju k viere a láskyplnému vzťahu s Bohom. Ukázal jej, že už nikdy nemusí žízniť. Okúsila totiž živú vodu Ježišovej prítomnosti a lásky. A bola z toho taká nadšená, že o Ježišovi a živej vode, ktorú chcel všetkým dať, bežala povedať všetkým obyvateľom mesta (pozri Jn 4, 39 – 41). Napokon prišla na to, po čom celý ten čas túžila. A tam pri studni bol uhasený aj Boží smäd po nej.

Modlitba – miesto uhasenia oboch smädov
Ako teda môžeš uhasiť svoj smäd? Ako môžeš naplniť svoje najhlbšie túžby? Tak, že sa stretneš s Ježišom v modlitbe. A to nielen raz, ale každý deň – doma, pri svätej omši, počas adorácie, pri modlitbe ruženca či pri akejkoľvek inej forme modlitby. Spomeň si, že aj Ježiš žízni po tebe, takže ti určite nechce stretnutie s ním sťažovať. Aj ty môžeš – tak ako Samaritánka – prísť za Ježišom a stráviť s ním nejaký čas; môžeš sa s ním pozhovárať. Keď si budeš deň čo deň sadať k jeho nohám a modliť sa, budeš môcť zakusovať, ako vrúcne ťa miluje, a budeš okusovať aj „živú vodu“ jeho prítomnosti.
To neznamená, že modlitba bude vždy ľahká. Niekedy sme vyprahnutí, inokedy roztržití alebo ustarostení. Občas môžeme mať problém nájsť si čas, ba aj chuť modliť sa. Možno berieš modlitbu ako náboženskú povinnosť, ako čosi, čo od teba Boh požaduje. Možno sa cítiš previnilo, že sa dosť nemodlíš alebo že prichádzaš k Bohu len vtedy, keď od neho potrebuješ pomoc. Áno, Boh je šťastný vždy, keď počuje, že sa mu prihováraš – aj vtedy, keď sa na neho obraciaš len pár sekúnd trvajúcou strelnou modlitbou v čase núdze. No túži po niečom viac a chce dať viac zakúsiť aj tebe. Prahne po vzájomnej výmene lásky, po tom „pozdvihnutí srdca“, o ktorom píše svätá Terézia.
V dvoch ďalších článkoch sa pozrieme bližšie na spôsoby, akými môžeme prichádzať k nášmu nebeskému Otcovi a hlbšie zakúšať jeho lásku. Pozrieme sa na to, ako stretnutie s ním môže uhášať náš vnútorný smäd a zároveň do nás vkladať túžbu opäť prísť k nemu a načerpať ešte viac. Aj ty sa môžeš podobne ako malá Amanda priblížiť k Bohu – tým, že sa naučíš počúvať slová plné lásky, milosrdenstva a povzbudenia, ktoré ti hovorí.

 



 

 

 

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

Adam Szustak OP

ešte5minút

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2020

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt