číslo 8,  ročník 20, október 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Modlitba srdca
Dovoľ tejto starobylej modlitbe naplniť tvoje srdce
Joyce Venaglia


 

Ako trojročnú ma otec naučil modlitbu, ktorá zvelebovala Ježišovo sväté meno. Každú noc som spolu so svojimi súrodencami zaspávala s menami Ježiš, Mária a Jozef na perách. Neskôr som našla iný jednoduchý spôsob modlitby, súčasťou ktorého bolo neustále opakovanie Ježišovho mena.
Táto starobylá modlitba sa volá „Ježišova modlitba“, taktiež známa ako „Modlitba srdca“. Táto modlitba sa mi stala nástrojom, vďaka ktorému som mohla každý deň prežívať v Božej prítomnosti. Je ako hudba, ktorá neustále hrá v pozadí mojej mysle. Vždy, keď niečo dokončím, okamžite sa moje myšlienky vrátia k nášmu láskavému Bohu. Už nepremýšľam nad slovami; ony ma jednoducho vovádzajú do hlbín môjho srdca, kde so mnou prebýva Boh.

Vždy v Božej prítomnosti
Prvý raz som sa stretla s Ježišovou modlitbou krátko po tom, ako som v roku 1947 vstúpila do kláštora. Dlhé hodiny som trávievala v kuchyni, kde som pripravovala jedlo sestrám, hosťom, kňazom a robotníkom. Bolo to namáhavá práca, no mala som tú kuchynskú samotu rada. Jej najväčšou nevýhodou však bolo to, že som často nemohla byť na našich spoločných komunitných modlitbách. Vtedy som si prvý raz osvojila zvyk opakovať si počas práce Ježišovu modlitbu: Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.
Východní katolíci a pravoslávne cirkvi učia, že časté opakovanie tejto modlitby pomáha modliacemu sa človekovi vstupovať počas dňa do Božej prítomnosti. Púštni otcovia a pustovníci, ktorí boli duchovnými velikánmi ranej Cirkvi, prišli na to, že toto kontemplatívne duchovné cvičenie otvára srdce človeka Pánovi. A to isté sa stalo aj mne.
Aby sa človek naučil modliť túto modlitbu, nepotrebuje nejaké zvláštne školenie či tréning. No je užitočné, ak si človek dokáže nájsť vo svojom rušnom a zaneprázdnenom živote chvíľky pokoja a samoty. Ja som sa Ježišovu modlitbu začala modliť na zrnkách ruženca. Plynuli mesiace a roky a postupne som sa učila byť osamote s Bohom a sústrediť sa na jeho lásku a milosrdenstvo. Táto sústredenosť mi pomohla vnímať najväčší poklad a dar, ktorý mi Boh dal – svoju ustavičnú prítomnosť v mojom srdci.

Úplne odovzdanie sa Ježišovi
Počas dvadsiatich piatich rokov, ktoré som strávila v kláštore, za mnou postupne začali prichádzať mnohí kňazi a laici a prosili ma, aby som im pomohla naučiť sa vstúpiť do modlitby srdca. Táto služba ma začala odvádzať od mojich povinností – až tak, že ma komunita povzbudila, aby som skúsila viesť iný životný štýl, taký, v ktorom by som mala väčšiu slobodu a mohla by som viesť duchovné obnovy. A tak som s požehnaním svojej predstavenej v roku 1972 z kláštora odišla.
Keď som potom začala hovoriť o úplnej odovzdanosti Bohu vo viere a o Ježišovej modlitbe, začali sa diať úžasné veci. Ľudia so všemožnými telesnými aj duchovnými trápeniami zakúšali vo svojom živote Ježišovo uzdravenie.
Po jednej prednáške prišla za mnou istá pani s rakovinu prsníka a poprosila ma, aby som sa za ňu pomodlila. Vzala som si ju nabok a naučila som ju modliť sa Ježišovu modlitbu. Povzbudzovala som ju, aby sa ju každé ráno modlila pätnásť minút a v mysli si pritom s vierou predstavovala, ako cez ňu prúdi Ježišova krv, ničí pritom rakovinové bunky a nahrádza ich novými zdravými bunkami. Asi o mesiac mi volala z Houstonu. Na pravidelnej kontrole zistili, že nemá v tele žiadne rakovinové bunky. Lekári žasli.
Iná mladá žena trpela vážnym ochorením chrbtice. Radili jej radšej nemať deti, hoci bola vydatá a dúfala, že bude mať rodinu. Otehotnela a bez akýchkoľvek komplikácií dieťa donosila a porodila v riadnom termíne. A to sú len dva príklady úžasných vecí, ktoré sa udiali, keď sa ľudia s vierou modlili Ježišovu modlitbu.

Kríza zmyslu
Jednou z tragédií dneška je pocit osamelosti a nezmyselnosti života, ktorý prežíva mnoho ľudí. Raz som navštívila isté zariadenie pre chorých a starších ľudí. Bola tam pani bez nôh. Aby mala počas dňa aspoň nejaký sociálny kontakt, sedávala pri výťahu s nádejou, že takto niekoho stretne. Objala som ju a po lícach jej začali stekať slzy. Vykríkla: „Som taká osamelá!“
Ako môžeme Boha požiadať, aby naplnil takúto prázdnotu? Ježišova modlitba je jedným z nástrojov, ktoré môžu ľuďom pomôcť priblížiť sa k Bohu bez ohľadu na to, aký ťažký je ich život. Môžu si na ňu spomenúť pri každom „čakaní“ – v supermarkete, na semafore, na pošte alebo pri čakaní v kolónach. Takéto prestávky sa pre mňa stali chvíľkami zvelebovania Boha. Napätie a stres každodenného života sa tak pre mňa stávajú príležitosťou pozdvihnúť svoje srdce k Bohu. Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.

Živá modlitba
Každý môže vo svojom vnútri prežiť hlbšie stretnutie s Bohom – tým, že si vyhradí istý čas na to, aby bol s ním sám a vnímal jeho lásku. Nejde len o to, aby sme dlhé minúty „hovorili“ Ježišovu modlitbu. Cieľom je zmeniť na živú modlitbu náš život. Modlitba srdca je bezslovnou odpoveďou na lásku – na Božiu prítomnosť v našom vnútri, ktorú sme prijali pri krste.
Najbližší týždeň alebo mesiac si skús opakovať Ježišovu modlitbu a v týchto chvíľach ticha počas dňa venuj pozornosť Bohu. Ježiš je v tvojom vnútri a pozýva ťa k účasti na svojom živote. Hovorí: „Urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi“ (Jn 14, 13). Ver mu teda; vzývaj jeho meno a prijímaj.

 



 

 

 

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

Adam Szustak OP

ešte5minút

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2020

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt