číslo 8,  ročník 20, október 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Cesta k slobode
Päť kľúčov k oslobodeniu
Štefan Talarovič


 

Modlitba oslobodenia je služba, adresovaná tým ľuďom, ktorí si nevedia poradiť so svojimi každodennými problémami, cítia sa stratení vo svojom živote alebo potrebujú pomoc v duchovnom boji. Jej základom je pozorné vypočutie životného príbehu človeka, ktorý prosí o modlitbu, vďaka ktorému mu môžeme pomôcť odpovedať na radostnú zvesť, evanjelium, v konkrétnych okolnostiach jeho života. To však musí urobiť aj on sám – mocou osobného rozhodnutia a v autorite Ježiša Krista.
Neal Lozano sa snažil vytvoriť takú formu modlitby, pri ktorej by ľudia nemali pocit, že modlitba za vyslobodenie je ich poslednou šancou alebo že potrebujú len a len vyslobodenie. Vďaka nej chápu, že potrebujú všetkých päť kľúčov, v ktorých je obsiahnuté uzdravenie, odpustenie aj ľútosť nad hriechmi. Na človeka totiž musíme pozerať ako na celok; len tak ho totiž môžeme priviesť k prijatiu plnosti evanjelia.
Nie je nevyhnutné, aby bol pri modlitbe za vyslobodenie prítomný kňaz, pretože táto modlitba sa neviaže na sviatosť kňazstva. Sviatosť kňazstva dáva moc v konkrétnych veciach, ako napríklad moc premenenia počas svätej omše alebo moc udeliť rozhrešenie. V modlitbe za vyslobodenie však modliaci sa človek používa svoje všeobecné kňazstvo, ktoré sme všetci dostali pri krste.
Treba tiež povedať, že cesta oslobodenia je CESTOU, procesom. Nejde tu o metódu (metóda nás neoslobodzuje) ani o zázračné formulky. Oslobodzuje nás Boží Duch. On nás pozýva vyslobodiť sa od vecí, ktoré dlhý čas, ba dlhé roky spútavajú mňa alebo moju rodinu. No my často žijeme na druhej strane dverí, ktoré sme ešte neotvorili a ani netušíme, čo Boh pre nás – pre Božie deti – pripravil. Dvere nášho srdca majú akoby päť zámkov, a tak potrebujeme všetkých päť kľúčov na ich otvorenie. Boh nevyvalí dvere; čaká na naše slobodné áno. Duch Svätý pritom účinkuje ako olej, ktorý premazáva zámky, ktoré sú zhrdzavené.

PRVÝ KĽÚČ – VIERA A OBRÁTENIE
Obrátenie spočíva v zmene myslenia, ktorá vedie k premene života. Vyjadrením ľútosti, odprosením Boha za to, čím sme ho zranili a čím sme si pred ním zatvorili srdce, sa zároveň odvraciame od hriechu a odovzdávame sa jeho milosrdenstvu a vyhlasujeme jeho vládu v našom živote.
Pätoro kľúčov, ktoré využívame pri modlitbe za vyslobodenie, je v podstate prebratých priamo z evanjelia. Ide o „nástroje“, ktoré Pán Ježiš zveril každému veriacemu. Tieto kľúče sú veľmi jednoduché. Prvý sa spája s tým, že sa zverujeme pod ochranu Pána Ježiša. Hovoríme a svojím srdcom vyznávame, že chceme, aby bol Pán Ježiš naším osobným Pánom. Staviame sa na stranu jeho kráľovstva. Staviame sa na stranu moci svetla proti kráľovstvu temnoty. To znamená, že sa odovzdávame tomu, ktorý je víťazom.
Teraz, keď vidíme, od čoho sa odvraciame a ku komu sa obraciame, jasnejšie chápeme rozdiel medzi tým, čo patrí do kráľovstva temnoty, a tým, čo patrí do kráľovstva svetla. A práve to je vhodná chvíľa na to, aby sme vo svojom živote začali identifikovať to, čo nás ničí.

DRUHÝ KĽÚČ – ODPUSTENIE
Na základe rozhovoru (ktorý je už modlitbou) vyslovujeme slová odpustenia konkrétnym ľuďom, ktorí nám ublížili, a tiež sebe. Keď odpúšťame, padajú z nás putá horkosti a hnevu.
Pri druhom kľúči sa snažíme rozpoznať osoby, ktoré nám v živote nejako ublížili a ktoré by satan nejakým spôsobom mohol využiť proti nám, aby nás prostredníctvom ich hriechu zotročil. Zameriavame sa na celkom konkrétne veci a snažíme sa odpustiť to, čo sa stalo. Kľúč, ktorý sa spája s odpustením v Ježišovom mene, vychádza z evanjelia, pretože sám Pán Ježiš veľmi často vyzýval na odpustenie, zmierenie, modlitbu za nepriateľov. Ak neodpúšťam, dovoľujem, aby krivda, ktorá sa mi stala, ďalej vplývala na celý môj život. Nosím si krivdu, nosím si ranu. A dovoľujem, aby neustále krvácala. Neodpustiť je ako odmietnuť liečbu rany, ktorú mi niekto spôsobil.
Neodpustenie nás drží v izolácii. A drží nás v ňom veľmi silnými putami – takými, ktoré spôsobujú, že človek je zotročený duchovne a psychicky; no veľmi často sa táto spútanosť prejavuje aj na tele. Dochádza k psychosomatickým prejavom. Neodpustenie prináša v krajných prípadoch celý rad dôsledkov. Nie je to len o samotnom neodpustení. Za neodpustením sa totiž ukrýva horkosť a zármutok; tie zasa veľmi často spôsobujú depresiu a prinášajú myšlienky sebaodsúdenia. Neodpustenie druhému človeku vedie k odsudzovaniu seba samého.
Keď odpúšťam, prepúšťam na slobodu seba a zároveň dávam slobodu človekovi, ktorý mi kedysi ublížil. Keď sa pri vyslovovaní slov odpustenia opriem o meno „Ježiš“, akoby celý dôraz a celú ťažobu tejto modlitby prenášam na Ježiša. Dovoľujem, aby sa odpustenie uskutočnilo v jeho mene. A ak sa deje v jeho mene, mám istotu, že sa to deje raz a navždy, že on to vymazáva a že sa to už nikdy nevráti. Veľmi dôležitým momentom počas modlitby je aj odpustenie sebe samému, že sme uverili klamstvám Zlého.

TRETÍ KĽÚČ – ZRIEKNUTIE SA
Zrieknutie sa zlých duchov. Každým svojím hriechom sa odvraciame od Boha a jeho lásky a zároveň sa staviame na stranu nepriateľa, satana, ktorý naše hriechy berie ako pozvanie. Zrieknuť sa zlých duchov znamená ukončiť s nimi spoluprácu, odobrať im právo trápiť nás, odvolať súhlas s ich konaním, nabádaním a zvádzaním v našom živote.
Zrieknutie sa zla je veľmi dôležitý krok v procese vyslobodenia . Nie je to exorcizmus, ale iba modlitba za vyslobodenie, ktorú sa môže a má modliť každý kresťan. Samotné zrieknutie sa Zlého vychádza z krstnej liturgie, ktorá zahŕňa aj všeobecné zrieknutie sa satana, zrieknutie sa hriechu a skutkov Zlého. Ak však človek nejakým spôsobom zakúša určité otroctvo alebo nejaký útlak či nejaké iné ťažkosti spojené so Zlým, je dobré sa k tomu postaviť dôkladnejšie, treba to pomenovať. Pokiaľ ide o zrieknutie sa zla či hriechu, je dôležité pomenovať konkrétny hriech, s ktorým mám problém.
Vďaka poriadku pri modlitbe piatich kľúčov môžem jasne, zreteľne a konkrétne pomenovať hriechy aj duchov, ktoré som vpustil do svojho života. V dôsledku toho, že tieto veci konkrétne pomenujem a vyslovím nahlas a že sa ich v mene Ježiša Krista zrieknem a odovzdávam ich Bohu, si vo svojom srdci a vo svojej mysli jasne uvedomujem, že sa stávam slobodným človekom. Potrebujem sa počuť, aby si moje srdce i moja myseľ pamätali, čo som vyslovil.
Zrieknuť sa nenávisti, zrieknuť sa strachov, zrieknuť sa klamstiev. Zvlášť klamstiev o sebe samom. Tie totiž veľmi ovplyvňujú ďalšie klamstvá o mojom živote, o druhých ľuďoch a o svete okolo mňa.

ŠTVRTÝ KĽÚČ – PREVZATIE AUTORITY
Osoba, ktorá vedie modlitbu, stojí v Ježišovej autorite a láme moc duchov, ktorých sme sa zriekli. Každý kresťan má mocou krstu podiel na smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Nosíme na sebe pečať, ktorá hovorí, že patríme jemu; to nám dovoľuje postaviť sa v jeho mene proti konaniu nepriateľa.
Prevzatie autority je okamihom, keď koná výlučne Boh. Boh sám sa vtedy stretá s tým, čo je ľudsky neriešiteľné. Ale práve to je ten moment, ktorý akoby zviditeľňuje, že celý tento proces je výlučne Božím dielom a že v ňom koná on sám.
Pochopenie, že Boh má moc vyslobodiť ma zo všetkého, je kľúčové. Ja túto moc nemám. Prečo? Pretože iba Ježiš Kristus porazil smrť, hriech a satana. Iba Ježiš Kristus. Niet inej osoby a iného mena, v ktorom by bola spása.
V Pánovi prsteňov v časti Dve veže je scéna, keď Theoden, kráľ Rohanu, sedí na tróne starý, bledý, so zakaleným pohľadom a strapatými vlasmi. Vedľa neho stojí postava, ktorá sa nazýva Hadí Jazyk. Vpúšťa doňho jed a drží ho v pasivite, v životnej paralýze. Prichádza Gandalf a vyslobodzuje ho. Vyháňa Sarumana, ktorý ho držal vo svojej moci na diaľku zo svojej veže a využíval pritom Grímu zvaného Hadí Jazyk. Táto scéna je dobrou ilustráciou toho, čo sa deje v tejto časti modlitby. Hneď po tom, ako je Theoden oslobodený, podajú mu meč. On ho berie do rúk, hľadí naň a v duchu si hovorí: „Toto je to, pre čo som bol vyvolený, toto je moja identita, toto je cieľ môjho života – mám vládnuť a bojovať.“ Zrazu objavujem, kým skutočne som v Kristovi.

PIATY KĽÚČ – OTCOVO POŽEHNANIE
Boh túži prihovárať sa nášmu srdcu a zjavovať nám, že je naším Otcom. Túži nám ukázať, aká je naša identita, cieľ a určenie. Potrebujeme požehnanie, ktoré je ako chlieb na ceste života – sú to slová, ktoré nám dodajú vieru a schopnosť žiť v slobode ako deti svetla, ktorými sme.
Keď sme zriekli klamstiev, nastal čas, aby sme si vypočuli pravdu. Základná pravda o nás znie: Som Božie dieťa. To je posledný kľúč a azda aj najkrajší zo všetkých, pretože nás vedie k vstupu do toho, čo má byť základnou skúsenosťou kresťana, teda do života v Božom kráľovstve. Boh obnovuje svoju zmluvu s konkrétnym človekom, ktorú uzavrel v krste, a nanovo mu pripomína slová plné lásky. V tejto fáze modlitby prosíme Otca, aby daného človeka požehnal, objal a povedal mu, že je jeho milovaným dieťaťom a že je pre neho dôležitý a vzácny. On mu patrí a je blízko pri ňom.
Modlitba za vyslobodenie je začiatkom cesty k slobode. Počas svojho života sa však stále ocitáme v rôznych situáciách, pri ktorých nás môže niekto zraniť. K tejto modlitbe sa môžeme vždy vracať slovami: „V mene Ježiša Krista odpúšťam tomuto človeku.“ A prežívať stále ovocie tejto modlitby. „V mene Ježiša Krista sa zriekam ducha kontroly, ducha perfekcionizmu, ducha strachu.“ Zlý sa bude pokúšať obrať nás o našu identitu, pretože ako hovorí Sväté písmo, Zlý celý čas obchádza okolo nás ako revúci lev.
Voči jeho pokušeniam však nie sme bezmocní; napriek tomu sa však často správame tak, akoby sme bezmocní boli. Ale v každej chvíli, keď sa v mojom srdci a v mojej mysli objavia zlé myšlienky, mám na výber: buď ich budem nasledovať, alebo budem prosiť Boha o pomoc.
Dôležité je, aby sme sa nebáli pozývať ľudí k takejto modlitbe a aj sami o ňu prosili druhých. Ľudia sa občas boja, nechcú sa otvárať, chceli by svoju minulosť niekam zatvoriť, hanbia sa za ňu alebo si myslia: „Nie, to mi nič nedá, to je len ďalšia modlitba z mnohých, akých je v Cirkvi veľa, už som na niekoľkých takých bol; vôbec to nemá zmysel.“ Mnohí ľudia však už zažili, že táto modlitba má veľkú moc. Dôležité je byť voči takejto modlitbe otvorený: ak ma čokoľvek znepokojuje, ak neviem odpovedať na nejaké otázky, ak mi spovedník nedokáže pomôcť alebo hovorí, že to, o čom rozprávam, nepatrí do spovede, a ja predsa cítim, že potrebujem, aby Boh v mojom vnútri uzdravil nejaké veci, je dobré požiadať o takúto modlitbu. A to aj vtedy, keby išlo len o maličkosti; práve maličkosti nám totiž pomáhajú odhaliť ďalšie veci, odkrývajú ďalšie úrovne, ktoré sú pre človeka dôležité a potrebujú uzdravenie. Človek si občas sám ani neuvedomuje, čo v sebe nosí; a táto modlitba to pomáha odhaliť a vstúpiť do čohosi úplne nového.

V roku 2017 vyšiel vo Vatikáne dokument venovaný modlitbe za vyslobodenie. Vydala ho Doktrinálna komisia ICCRS (angl. skr. Medzinárodnej služby Katolíckej charizmatickej obnovy; od roku 2018 nesie názov CHARIS). Tento dokument veľmi jasne potvrdzuje, že model modlitby piatich kľúčov sa v každom ohľade zhoduje so smernicami vydanými Kongregáciou pre náuku viery.

 



 

 

 

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

Adam Szustak OP

ešte5minút

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2020

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt