číslo 9,  ročník 20, november 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Modlitba oslobodenia
Vladimír a Martina Gurkovci


 

Dostali ste dar, o ktorom ste tušili, že môže mať veľký potenciál alebo hodnotu nielen pre vás, ale aj pre ľudí okolo, no váhali ste ho použiť či rozbaliť? Alebo ste možno len nemali odvahu a čas zaoberať sa ním? Keď sa spätne pozerám, tak nejako to bolo aj v mojom prípade s darom modlitby oslobodenia.

Cesta k slobode
Pred desiatimi rokmi sme ako spoločenstvo mali letnú duchovnú obnovu. Mali sme čas byť spolu, pomodliť sa, porozprávať, podrásť vo viere, popočúvať nejaké slovo, ale aj oddychovať. Niekedy k nám príde aj nejaký hosť podeliť sa o svoju skúsenosť s Bohom. Vtedy to mali byť manželia Neal a Janet Lozano. Mali rozprávať o modlitbe oslobodenia. Pravdupovediac som o tejto oblasti nemal v tom čase veľa informácií a moje očakávania asi aj preto neboli veľké.
Pamätám si na chvíľu, keď som uvidel Neala a Janet prvýkrát – starší manželský pár so šedinami, ktoré sú v tom veku už prirodzené. Najviac mi však v pamäti utkvel pokoj, ktorý z nich vyžaroval. Postupne s nami prechádzali päť kľúčov (ako to nazývajú), čiže päť krokov tejto modlitby: obrátenie sa k Bohu a pokánie, odpustenie, zriekanie sa zlého, autoritu, v ktorej máme moc nad nepriateľom, a Otcovo požehnanie. Bolo z nich cítiť, že nejde len o nejakú teóriu, ktorú spojili do jedného modelu modlitby, ale že ide o niečo, čo skutočne žijú, čím prechádzajú už niekoľko rokov, ak nie desaťročí, a že ľudí, ktorí potrebujú takúto modlitbu, je naozaj veľa. Asi preto bolo medzi riadkami možné vnímať aj naliehavosť ich posolstva a výzvu, aby sme sa nebáli ísť k ľuďom a pomáhať im takto na ceste k slobode.
Po ich prednáškach bol čas aj na modlitbu oslobodenia za každého, kto mal chuť a odvahu ňou prejsť. Zdalo sa mi, že nemám veľa vecí, s ktorými by som potreboval pomôcť, že si žijem spokojne svoj život, s Bohom aj s ľuďmi okolo mňa, a že mňa sa oslobodenie až tak netýka. Predsa však sa aj u mňa našli oblasti, v ktorých som chcel byť slobodnejší, preto som sa rozhodol, že na modlitbu pôjdem aj ja. Bol som zvedavý aj trochu napätý, ako to bude prebiehať. Teóriu som mal čerstvo v pamäti, ale predsa len prežiť to je o niečom inom. Modlili sa za mňa ľudia zo spoločenstva, ktorí už mali skúsenosť s touto modlitbou. Pamätám sa, že to bol pokojný čas. Hoci som po nej neprežíval žiadnu eufóriu, cítil som, že niečo sa zlomilo. Potvrdzoval mi to pokoj, ktorý som cítil. Ale aby som bol úprimný, keď som vyšiel von, priplietli sa mi po modlitbe aj myšlienky typu: „Naozaj stačí jedna modlitba a je to vybavené?“, „Už sa s tými vecami, ktorých som sa zriekol, nebudem musieť trápiť?“ a podobne. Keď na to pozerám s odstupom času, rozumiem tomu, že je to asi prirodzená reakcia človeka, keď si niečo nesie mnoho rokov a potom to má naraz zmiznúť akoby mávnutím čarovného prútika. U mnohých to môže byť aj reakcia na to, keď si uvedomia, že idú späť do prostredia, ktoré je možno stresujúce a niekedy možno aj nepriateľské a v ktorom majú od tej chvíle prinajmenšom vnímať veci inak – ako oslobodení. Dnes už tiež viem, že oslobodenie môže, ale nemusí byť otázkou jedinej modlitby (o tom by vedel najlepšie rozprávať Neal s Janet a vo viacerých svojich knihách to aj spomínajú). Je prirodzené, že útoky na našu slobodu budú prichádzať aj naďalej cez rôzne životné situácie a že kráčanie v slobode často vyžaduje nové rozhodovanie, odpúšťanie, zriekanie a prelamovanie moci nepriateľa vo veciach, ktoré život prináša, ale je to skutočne prostriedok na ceste k slobode, ktorý funguje pre všetkých, ktorí veria Bohu a skutočne chcú po nej kráčať.
Z duchovnej obnovy som odchádzal s pocitom, že to bol dobrý čas, ktorý ma posunul, že som sa niečo nové dozvedel a dokonca som mohol absolvovať aj modlitbu oslobodenia. Nealova výzva využívať túto modlitbu ostala kdesi hlboko pod všetkými tými dobrými dojmami a pocitmi. Hoci som si občas na túto Nealovu výzvu spomenul, tento spôsob modlitby som nevnímal ako druh služby, v ktorej by som sa mal angažovať práve ja – však sú tu aj iní ľudia, lepší, starší, skúsenejší. Neal sa však neprestal pýtať našich lídrov, ako slúžime touto modlitbou, a naši lídri tieto jeho výzvy potom opakovanie prekladali na spoločných stretnutiach nám. Postupom času cez rozhovory s ľuďmi a rôzne informácie o tom, s čím všetkým sa trápia, akoby mi začalo dochádzať, že sme ako spoločenstvo dostali veľký dar, ktorý sme doposiaľ len veľmi málo otvorili a že ľudia túto modlitbu naozaj veľmi potrebujú. Keďže mám blízko k modlitbe, súhlasil som s tým, aby som bol zaradený medzi ľudí, ktorí budú slúžiť touto formou modlitby. A Boh si v poslednom čase pripravuje miesta, kde môžeme slúžiť, a ľudí, ktorí chcú vykročiť na cestu väčšej slobody v Bohu.

Mocný nástroj
Neviem, prečo to mne osobne a možno aj iným ľuďom v spoločenstve trvalo tak dlho, kým sme mali odvahu slúžiť modlitbou oslobodenia. Asi mi Boh doprial čas, keď som mohol viac dozrieť ako človek. A možno aj získať viac odvahy vstupovať do oblastí, kde sa nepriateľ rád v tichosti a potme pohybuje. V každom prípade sa teším, že Boh mi dovolil vstúpiť do tejto oblasti.
Som vďačný Nealovi a Janet za ich poslušnosť a ochotu ísť za Božím hlasom a popritom dlhé roky skúšať a hľadať formu modlitby, ktorá by ľuďom najviac pomohla. A ešte viac za to, že celé tie roky skúseností nám podali ako na tanieri, aby sme nemuseli zbytočne míňať čas hľadaním už nájdeného. Viem, že je mnoho druhov modlitieb za jednotlivé čiastkové oblasti, ktoré sa pri modlitbe oslobodenia prechádzajú – napríklad modlitby za odpustenie, modlitba príhovoru, pri ktorých sa často aj láme moc Zlého, modlitby za uzdravenie (či už za vnútorné alebo vonkajšie) a podobne. Všetky tieto druhy modlitieb majú zaiste svoj význam a sprostredkujú moc, ktorá ľuďom pomáha. Na modlitbe oslobodenia podľa tohto modelu sa mi však páči najmä jej komplexnosť. Zdá sa mi, že prechádza všetky oblasti, ktoré sú podstatné pre nadobudnutie väčšej slobody. Prvým podstatným predpokladom je, samozrejme, viera v Boha a obrátenie sa k nemu a s tým súvisiace pokánie, teda ľútosť nad tým, že nie vždy sme verili Bohu a kráčali s ním. Nasleduje odpustenie rôznym ľuďom, cez ktorých sme zažili zranenia a sklamania, zrieknutie sa všetkých klamstiev a vecí, ktoré nás zväzujú, prelomenie všetkého, čoho sa človek predtým zriekol v autorite Ježiša Krista, a prijatie Otcovho požehnania, ktoré potom celý priestor, ktorý nepriateľ uvoľní, napĺňa Božou láskou, milosťou a dobrotou. Pripodobniac to obrazu zo zdravotníctva mi pripadá, že táto modlitba zahŕňa nielen operáciu, ale aj predoperačné vyšetrenia a aj rehabilitáciu.
Keď dnes rozmýšľam o modlitbe oslobodenia, vnímam ju ako mocný nástroj, ktorý má schopnosť posunúť človeka na inú úroveň slobody a tým zároveň posunúť na novú úroveň aj jeho vzťah s Bohom a s ľuďmi. Každý z nás, či chce alebo nie, vstupuje v priebehu života do rôznych vzťahov, ktoré majú na nás – či už v dobrom alebo v zlom – nejaký vplyv. Bohužiaľ, často sa nevyhneme ani zraneniam a sklamaniam. Hoci ich aj nejako spracujeme, často v nás ostávajú následky, ktoré nás ovplyvňujú. Možno pritom ani netušíme, ako veľmi nás niektoré situácie poznačili a čo všetko v našom živote vyvolávajú. Mnoho ľudí bojuje s rôznymi klamstvami typu: „Z teba nič nebude“, „Nič nevieš urobiť“, „Nie si dosť pekná, dobrá..., aby ťa niekto mal rád.“ Iní si neveria, pochybujú o sebe, podceňujú sa; niektorí majú problémy vo vzťahoch. A je mnoho ďalších vecí, s ktorými ľudia bojujú. Čo s tým? Práve v takýchto situáciách je priestor na modlitbu oslobodenia. Nechcem, aby to vyznelo tak, že modlitba oslobodenia je všeliek typu „niekto sa za mňa pomodlí a vec je vybavená“. Mnoho našich zviazaností, pút, ktoré nás oberajú o slobodu, a klamstiev, ktorým sme v živote uverili, má pôvod v jednej vete z minulosti alebo v nejakej situácii, na ktorú sme už aj zabudli. No práve odkaz a posolstvo tejto vety alebo situácie nás spútava dlhé roky bez toho, aby sme si to uvedomili. Odkrytím podobných vecí, ich pomenovaním, odpustením ľuďom, ktorí nás zranili, zrieknutím sa klamstiev, ktorým sme uverili, a zanechaním a prelomením vecí, ktoré nás zväzujú, dokážeme odstrihnúť nitky, ktoré nás možno celé roky držali v neslobode.

Pozornosť, úcta a jednoduchosť
Keď som sa modlil za ľudí modlitbu oslobodenia podľa modelu Nela Lozana, uvedomil som si, že je ešte pár ďalších vecí, ktoré sa mi na tejto modlitbe páčia.

Pozornosť zameraná na človeka
Podstatný v tejto modlitbe je človek, za ktorého sa modlíme. Celý rozhovor, ktorý modlitbe predchádza, neslúži na zistenie „pikošiek“ o človeku (diskrétnosť o všetkom, čo sa počas modlitby rozoberá, je prirodzenou súčasťou modlitby), ale slúži na zistenie taktiky nepriateľa, teda toho, aké situácie a klamstvá využil na spútania tohto človeka a aký strach do neho vnášal.

Rešpektovanie slobody človeka
Boh túži, aby sme vstupovali viac do slobody, ktorú nám vydobyl Ježiš na kríži. No nenúti nás. Aj pri tejto modlitbe je človek slobodný v tom, ako hlboko chce zájsť v procese oslobodenia. A my túto slobodu rešpektujeme. Nikdy nenútime človeka ísť do vecí, do ktorých ísť nechce – a to z akéhokoľvek dôvodu. Na niektoré veci niekedy potrebujeme dozrieť. Mám však veľmi rád situácie, keď ľudia prichádzajú na modlitbu s tým, že chcú úprimne zakúsiť viac slobody, ktorá je pre nich pripravená. Stále ma udivuje ich úprimnosť a otvorenosť. Mnohokrát ide o najintímnejšie oblasti ich života a o veci, o ktorých vie málokto alebo celkom nik. No aj to je pre mňa znak toho, že títo ľudia skutočne chcú prežívať väčšiu slobodu v Bohu a tak aj väčšmi prežívať svoju identitu Božieho dieťaťa.

Jednoduchosť
Samotná modlitba je postavená na piatich krokoch vychádzajúcich z Písma, učenia Cirkvi a krstných sľubov. Vo svojej podstate v nej ide o to, aby sme Bohu uverili, že má moc prelomiť naše putá, závislosti, neodpustenie a že ako jeho deti máme právo a moc v jeho autorite vzoprieť sa Zlému, poslať ho preč, zatvoriť za ním dvere a uvoľnený priestor nechať zaplniť Božou láskou, milosťou a pokojom.

Väčšia sloboda
Po modlitbe zvykneme hovorievať ľuďom, že Zlý sa len tak ľahko nevzdáva a znova to bude na nich skúšať. Možno rovnakými spôsobmi ako doteraz, no možno nájde aj nové, ešte prefíkanejšie úskoky. Podstatné však je to, že máme jednoduchý spôsob, ako sa vzoprieť Zlému hneď, keď pociťujeme z jeho strany útok alebo útlak.
Modlitba oslobodenia určite nenahrádza sviatosti. Vnímam ju však ako výborný doplnok spovede. Keď sa modlíme za ľudí, často môžeme vidieť, že niekedy až telesne cítia úľavu. Inokedy máme možnosť vidieť radosť na ich tvárach. Niekedy aj sami vravia, že majú pokoj v srdci. Verím (a som o tom presvedčený aj z vlastnej skúsenosti), že Boh koná aj cez modlitbu oslobodenia. Pre mňa osobne je táto modlitba vyjadrením lásky a milosrdenstva Boha, ktorý chce, aby jeho deti mohli plnšie a vo väčšej slobode vstupovať do vzťahu s ním a vďaka tomu lepšie napĺňať svoje poslanie – prinášať Božie kráľovstvo všade okolo seba.

 



 

 

 

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

Adam Szustak OP

ešte5minút

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2020

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt