číslo 10,  ročník 20, advent 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Prinášať nebo na zem
Svätý Štefan stelesňuje pravého ducha Vianoc
Kathryn Elliottová


 

Mnohí z nás druhý deň Vianoc trávia prechádzkou v prírode, návštevou príbuzných a niektorí možno dokonca už aj rozoberaním vianočného stromčeka. No po liturgickej stránke je 26. december dňom, v ktorom treba vyjsť do sveta a žiť v Kristovom duchu – teda v duchu Vianoc. To je vlastne aj jeden z hlavných dôvodov, prečo v tento deň slávime sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka. Prvý deň Vianoc oslavujeme Ježišovu úlohu v Božom pláne spásy; sviatok svätého Štefana zasa poukazuje na to, ako máme na tento dar Emanuela odpovedať my. Akoby sme si teda 26. decembra hovorili: „Boh je s nami. Čo by sme teda mali teraz robiť?“
Pri hľadaní odpovede sa môžeme najskôr pozrieť do dejín. Od stredoveku bohatší katolíci v Európe zvykli sviatok svätého Štefana sláviť dávaním darov ľuďom z nižších vrstiev. Cirkev v tento deň rozdávala peniaze vložené do nádob na almužny a ľudia, požehnaní materiálnymi vecami, delili sa o ne s chudobnými. Jedna obľúbená anglická koleda vykresľuje svätého Václava, „dobrého kráľa“, ako muža, ktorý sedliakovi, chvejúcemu sa od zimy, dáva na sviatok svätého Štefana jedlo, víno a drevo na kúrenie.
No to nie je všetko. Nie je náhoda, že sviatok svätého Štefana sa slávi hneď po Ježišovom narodení. Takýto výnimočný čas na slávenie tohto sviatku sa ustanovil niekedy vo 4. storočí, pretože západní otcovia Cirkvi chceli kresťanov povzbudiť, aby sa v tomto čase bližšie zahľadeli na Štefanov život a smrť. Pri slávení tohto sviatku sa tak pred nami začína vynárať čoraz viac a viac „dôsledkov“ Ježišovho narodenia – tu na zemi i v srdciach jeho učeníkov. Vidíme, že Ježišov príchod nás podnecuje starať sa o chudobných, milovať nepriateľov a modliť sa za uzdravenie.
Sviatok svätého Štefana teda ukazuje, že tento druhý deň Vianoc nie je v žiadnom prípade dňom, ktorým sa končia sviatky. Je štartovacím bodom celého nášho duchovného života. Vstúpme teda do jeho príbehu a všímajme si, čo nás môže Štefan naučiť o duchu Vianoc.

„Plný Ducha a múdrosti“
Skutky apoštolov vykresľujú Štefana ako presvedčivého kazateľa s pôsobivo hlbokým chápaním Písma (pozri Sk 7). Predstavujú nám ho aj ako muža, ktorý má vieru konať zázraky, je dosť citlivý na to, aby sa staral o chudobné vdovy, a má nadanie na spravovanie finančných prostriedkov spoločenstva. No predovšetkým čítame, že si ho všetci veľmi vážili ako muža „plného Ducha a múdrosti“ (porov. Sk 6, 3). Ešte aj židovská veľrada, ktorá ho súdila, videla, ako z neho vyžaruje svetlo, ktoré autor Skutkov chápal ako znamenie jeho svätosti (pozri Sk 6, 15).
Na rozdiel od dvanástich apoštolov, ktorí boli aramejsky hovoriacimi Židmi z Palestíny, Štefan bol pravdepodobne Židom z diaspóry – to znamená, že hovoril najmä po grécky. Preto bolo pochopiteľné, že bol vybraný pomáhať novopokrsteným židokresťanom, ktorí prišli do Jeruzalema z regiónov za hranicami Palestíny, kde sa rozprávalo po grécky. V týchto prvých dňoch Cirkvi zvykli – najmä pre jazykovú a kultúrnu bariéru – títo kresťania viesť život oddelene, mimo hebrejsky a aramejsky hovoriacej židovskej väčšiny.
V dôsledku toho však boli grécky hovoriace vdovy vynechávané, keď sa v jeruzalemskej cirkvi rozdávali almužny. O tejto chybe v praktizovaní dobročinnej lásky povedali niektorí ľudia apoštolom a tí potom všetkých prítomných veriacich požiadali, aby spomedzi seba vybrali niekoľkých mužov, ktorí budú tento problém riešiť. Touto službou – preklenúť priepasť medzi grécky hovoriacimi kresťanmi a kresťanmi z Palestíny – bol spolu s ďalšími šiestimi mužmi poverený aj Štefan.

Pokračovanie v Ježišovej misii medzi chudobnými
Títo siedmi diakoni mali okrem starostlivosti o potreby vdov za úlohu aj šíriť Ježišovo posolstva spásy medzi Grékmi. Toto pravdepodobne robili prostredníctvom skutkov milosrdenstva, spoločného stolovania a rozhovorov o Svätom písme. Práve Štefan zastával v tejto službe popredné miesto.
Štefanov príklad nám môže pomôcť prehodnotiť napĺňanie tohto Ježišovho poslania byť jeho svedkami „až do končín zeme“ (Sk 1, 8). Ako prinášame jeho lásku núdznym a tým, ktorí toho majú menej než my? Pri pohľade do šiestej kapitoly Skutkov apoštolov, kde čítame o zanedbávaní vdov Cirkvou, vidíme, že toto úsilie prinášať Kristovu lásku je pre Cirkev náročnou úlohou od samého začiatku. Zároveň však jasne vidíme, že apoštoli vnímali starostlivosť o chudobných a preukazovanie osobitnej láskavosti všetkým kresťanským bratom a sestrám ako vec, ktorá sa páči Bohu. Vnímali, že je to dôležité a že potrebujú, aby sa tomuto úsiliu venovali aj ďalší ľudia, vybraní spomedzi laikov.

Celý článok bude prístupný od 16.12.2019

 



 

 

 

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

Adam Szustak OP

ešte5minút

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2020

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt