číslo 1,  ročník 21, január 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Zjednotení v láske
Ako môžem pomôcť rozdelenej Cirkvi ja?


 

Katolíkov často zaskočí fakt, že Cirkev pozýva pracovať na ekumenizme všetkých svojich členov. Každý z nás je povolaný všemožne napomáhať nápravu rozdelení a vnášať jednotu medzi veriacich rôznych kresťanských vyznaní. Ľahko si môžeme namýšľať, že je to len úloha biskupov, teológov a pápeža. Samozrejme, títo všetci v tomto úsilí zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, zvlášť keď ide o oficiálne dialógy a diskusie či teologický výskum. No súčasťou úsilia o obnovenie jednoty je aj láska, zmierenie, vzájomná úcta a pokánie – a za to je zodpovedný každý kresťan. Boh chce, aby sme všetci boli jedno, takže nesmierne dôležitú úlohu v tom zohráva každý z nás. Takto to vysvetlili otcovia Druhého vatikánskeho koncilu:

„Starosť o obnovenie jednoty sa týka celej Cirkvi, tak veriacich, ako aj pastierov, a to podľa osobných schopností každého z nich, tak v každodennom kresťanskom živote, ako i v teologických a historických štúdiách“ (UR 5).

Výzva na obrátenie
Už od samého začiatku sa ekumenické hnutie chápalo v prvom rade ako dielo Ducha Svätého v celom jeho ľude. Dielo obnovenia jednoty nie je len ľudským dielom a určite nie je len dielom teológov. Toto dielo sa zakladá na modlitbe, na ovocí Ducha a na otvorenosti Božieho ľudu voči Pánovým vnuknutiam a pobádaniam.
Toto povolanie sa týka všetkých, nie je z neho vyňatý nik – nech sa už cíti akokoľvek „obyčajný“ či „nekvalifikovaný“. Konciloví otcovia do tohto úsilia zahrnuli aj nás, pretože vedeli, že sami to nezvládnu. Vedeli, že my môžeme zmeniť vo svete to, čo oni zmeniť nemôžu! My každý deň stretávame ľudí z rôznych kresťanských tradícií. To nám dáva jedinečnú – a prepotrebnú – príležitosť zasievať semienka pochopenia a lásky. Máme príležitosť správať sa k nim s úctou a láskou a dokazovať im, že chceme žiť ako bratia a sestry.
Práve preto Cirkev neustále zdôrazňuje okrem intelektuálnej stránky tiež duchovnú stránku ekumenizmu. A aj preto Cirkev každého jedného z nás pozýva obrátiť sa hlbšie – odložiť bokom svoje predsudky, svoju pýchu alebo strach, ktoré by mohli prekážať láske k našim bratom a sestrám v Kristovi. Hovorí o tom aj vatikánske Direktórium na vykonávanie princípov a noriem v ekumenizme z roku 1993: „Z Božieho povolania k vnútornejšiemu obráteniu a obnove v Cirkvi, takému podstatnému pre úsilie o jednotu, nie je vyňatý nikto. Z tohto dôvodu sú všetci veriaci povolaní osobne odhodlane šíriť prehlbujúce sa spoločenstvo medzi kresťanmi“ (55).
Rozoberme si teda toto vznešené povolanie, ktoré nám Cirkev zveruje. Pozrime sa na to, ako majú obrátenie a modlitba ísť ruka v ruke s dialógom a pochopením.

Duchovný ekumenizmus
Jednou z najsilnejších tém cirkevného učenia o ekumenizme je „duchovný ekumenizmus“. Táto časť nášho povolania k jednote zdôrazňuje ústrednú úlohu modlitby príhovoru, pokánia a svätosti. Sústreďuje sa na modlitbu za všetkých tých, ktorí sú zapojení do oficiálneho dialógu, na modlitbu za jednotu medzi cirkvami vo všeobecnosti a na našu vernosť neprestajnému a prehlbujúcemu sa obráteniu. To, ako deň čo deň žijeme, môže priniesť skutočnú a zreteľnú zmenu.
Duchovný ekumenizmus znamená, že uskutočňovaním spomenutých princípov sa pootvoria dvere budovaniu vzťahov medzi jednotlivými kresťanskými denomináciami. Taktiež časom zistíme, že sme sami ochotnejší budovať tieto vzťahy – a otvorenejší voči darom a milostiam našich bratov a sestier: „Toto obrátenie srdca a túto svätosť života treba spolu so súkromnými a s verejnými modlitbami za jednotu kresťanov pokladať za dušu celého ekumenického hnutia“ (UR 8).

Spoločne sa modlime
Okrem toho, že nás Cirkev pozýva modliť sa za našich bratov a sestry z iných tradícií, volá nás aj k ďalšiemu kroku: pozýva nás modliť sa s nimi. Takto to opísal pápež Ján Pavol II.: Modlitbu bratov, ktorí sa k nej schádzajú, napriek tomu, že nie sú v dokonalom spoločenstve, vyhlasuje Druhý vatikánsky koncil za dušu celého ekumenického hnutia. „Takéto spoločné modlitby sú dozaista veľmi účinným prostriedkom, aby sa získala milosť jednoty, a sú úprimným prejavom zväzkov, ktoré ešte spájajú katolíkov s oddelenými bratmi“ (UUS 21).
Znie to síce veľmi vážne a oficiálne, ale dá sa z toho urobiť každodenná záležitosť. Áno, môžeme prísť na spoločnú ekumenickú modlitbu, ktorej napríklad predsedá náš farár alebo kaplán, no to nie je jediná možnosť. Možno nejaký tvoj priateľ alebo kolega iného kresťanského vyznania chodieva na biblické stretnutia alebo do modlitbovej skupiny. Spýtaj sa, či by sa k nemu nemohol občas pripojiť. Usiluj sa byť otvorený modlitbe za potreby druhého a tiež možnosti požiadať druhého, aby sa pomodlil za tvoje potreby. Alebo môžeš urobiť ešte krok navyše a pozvať priateľa z inej denominácie na pravidelnú spoločnú modlitbu za jednotu medzi vašimi vyznaniami.

Celý týždeň modlitby
Kresťania z rôznych denominácií od 18. do 25. januára spoločne prežívajú Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Počas tohto týždňa viaceré cirkvi spoločne organizujú rôzne podujatia – zvyčajne spoločné modlitbové stretnutia či nejaké spoločenské aktivity, na ktorých sa ľudia môžu navzájom spoznať. Ak chceš vidieť ekumenizmus v praxi na takejto miestnej úrovni, tak práve vtedy máš na to najlepšiu možnosť.
No opäť: neupriam sa len takéto oficiálne zhromaždenia. Každý deň počas tohto týždňa sa so svojou rodinou alebo priateľmi modli za jednotu kresťanov. Nájdi si čas, venuj ho modlitbe a usiluj sa byť tomu verný. Na stránke ekumena.sk v časti Aktuality môžeš tiež nájsť úryvky z Písma s úvahami na tento týždeň a nechať sa nimi pri modlitbe viesť. A pamätaj na to, že sa modlíš za niečo, čo je blízke srdcu tvojho nebeského Otca.
Ďalším spôsobom prežitia tohto mimoriadneho týždňa je modliť sa každý deň za inú kresťanskú denomináciu. Do svojho zoznamu môžeš zahrnúť turíčnych kresťanov, evanjelikov, kalvínov, baptistov, pravoslávnych kresťanov a, samozrejme, aj katolíkov. Možno by si si dokonca mohol o každej z nich čosi prečítať predtým, než sa za nich budeš modliť. Pros Boha, aby ich požehnal. Pros ho o tiež odpustenie, ak vnímaš, že ich vo svojej mysli odsudzuješ. A pros ho, aby sme našli spôsoby na zborenie múrov, ktoré nás rozdeľujú.

Spoločne pracovať pre Božie kráľovstvo
Samozrejme, „účelom vzťahov medzi kresťanmi nie je len vzájomné poznanie, spoločná modlitba a dialóg. Tieto vzťahy predpokladajú a už teraz vyžadujú všestrannú praktickú spoluprácu na rôznych úrovniach: na úrovni pastoračnej, kultúrnej, sociálnej a tiež v svedectve vydávanom posolstvu evanjelia… Táto spolupráca, ktorá sa zakladá na spoločnej viere, nie je len naplnená spoločenstvom bratov, ale je epifániou samotného Krista… Jednota v konaní vedie k plnej jednote viery“ (UUS 40).
To znamená, že pri evanjelizácii sa môžeme pripojiť k iným kresťanom. Znamená to, že by sme mali byť otvorení službe bok po boku. Útulky pre bezdomovcov, krízové centrá pre tehotné ženy, rôzne programy pre osobný rozvoj – tieto a mnohé ďalšie aktivity môžu byť ideálnym priestorom na to, aby sme rástli vo vzájomnej láske a videli v praxi vieru druhých.
V úcte voči rôznym tradíciám môžeme rásť aj tým, že niektorého svojho priateľa poprosíme, aby nám vysvetlil, v čo verí on. Čím viac sa budeme navzájom počúvať, tým viac budeme rásť vo vzájomnej láske a úcte.
Človek nikdy nevie; možno tým, že takto vyjdeš druhým v ústrety, naštartuješ vo svojom okolí čosi nové. Nezabúdaj, že ekumenické hnutie sa zrodilo vtedy, keď veriaci rôznych tradícií pocítili povolanie začať sa schádzať. Túto túžbu si treba uchovávať aj dnes.

Cesta vpred
Krátko po Druhom vatikánskom koncile kresťanov všetkých tradícií naplnilo nadšenie a očakávanie. Mnohým sa zdalo, že k zjednoteniu kresťanov dôjde veľmi rýchlo. Od tej doby sa rozvinul hlboký dialóg. Rôzne spoločné modlitbové stretnutia priniesli veľa požehnania. A naozaj sa za niekoľko krátkych rokov urobil veľký pokrok. No toto dielo predsa len napreduje pomaly. Prekonať stáročia rozdelenia nie je ľahké. Nie je jednoduché vyriešiť všetky naše dogmatické a liturgické rozdiely. Preto potrebujeme byť trpezliví a vytrvalí v modlitbe. Preto musíme byť pevne odhodlaní pokračovať v prehlbovaní svojho obrátenia, aby tak celé Kristovo telo mohlo rásť vo svätosti.
Konciloví otcovia vedeli, že bude treba napraviť všetko, čo prekáža zjednoteniu. A čo je ešte dôležitejšie, vedeli, že len naše ľudské snahy nepostačia na obnovenie jednoty, po ktorej Boh túži. „Preto,“ ako uviedol posvätný cirkevný snem, „všetku svoju nádej skladá do Kristovej modlitby za Cirkev, do Otcovej lásky k nám a do sily Ducha Svätého“ (UR 24).
Kiež nás teda Duch Svätý naďalej čoraz viac spája. A kiež sa my všetci modlíme: „Pane, daj, aby sme boli jedno!“

 



 

 

 

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

Adam Szustak OP

ešte5minút

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2020

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt